SLOVENSKO 21 - Haraslín je späť v plnej sile: Čaká ma nová cesta

ŠAMORÍN (SFZ/BRANISLAV SARŇÁK) - Lukáš Haraslín sa po ôsmich mesiacoch od zranenia vrátil do reprezentácie. Stredopoliara poľského klubu KS Lechia Gdansk a slovenského výberu do 21 rokov v predchádzajúcom období kvárilo koleno, roztrhol si totiž krížny väz. Teraz sa už Bratislavčan z najhošieho dostal a je pripravený na súťažný návrat.

Naposledy v júli minulého roku ste nastúpili v súťažnom zápase. Ako by ste charakterizovali toto obdobie bez majstrovského duelu, keď ste sa dostávali zo zranenia?
„Koleno som si zranil v súťažnom zápase. V momente som vedel, že budem minimálne pol roka pauzovať. Povedal som si, že neviem, či taký dlhý čas prežijem bez futbalu. Teraz keď sa na to spätne pozerám po ôsmich mesiacoch, tak to ubehlo veľmi rýchlo. Teším sa, že môžem byť opäť na ihrisku.“

Spomínate si na konkrétny osudný okamih, ktorý vás na takto dlho odstavil od futbalu? Poraniť si krížny väz v kolenie nie je žiadna sranda...
„Samozrejme, niekedy si na tú osudovú kľučku spomeniem. Zle som dostúpil, noha sa mi podvrtla a ja som si ju ešte k tomu aj prisadol. Prvý moment po zranení si nepamätám, prežíval som totiž veľké bolesti, až sa mi zahmlilo pred očami. Teraz sa už snažím na to nemyslieť. Idem po novej ceste - zranenie som prežil a čaká ma niečo nové a lepšie.“

Poranené koleno a roztrhnutý krížny väz už máte úplne v poriadku?
„Posledné testy ukázali, že z medicinského hľadiska je koleno čisté. To tvrdil aj lekár, čo ma operoval. ‚Emerko‘ neukázalo žiadny opuch či výrastok. Nový väz je úplne v poriadku.“

Kto vám bolv tomto náročnom období oporou?
„Oporu som mal v rodine a u priateľky. Ona bola so mnou od začiatku. Aj rodina ma prišla pozrieť, vedeli, že to potrebujem. Stáli pri mne i kamaráti, spoluhráči a prakticky celý klub. Všetkým by som sa chcel touto cestou poďakovať.“

Napriek všetkým okolnostiam vás tréner Oto Brunegraf chcel do terajšieho výberu. Vnímali ste jeho záujem?
„Tešilo ma, že tréneri majú vo mne dôveru. Dokonca aj napriek tomu, že som osem mesiacov nehral futbal. Stále som tvrdil, že futbal sa nedá zabudnúť hrať - buď ho vieš, alebo nevieš hrať. Verím, že keď nastúpim do zápasového procesu, tak všetko sa bude len zlepšovať.“

Ako reagovali v klube na tento záujem?
„Keď prišla oficiálna pozvánka na reprezentačný zraz, tak neboli veľmi nadšení. Hovorili, žeby bolo lepšie, keby som nešiel. Ja som reagoval, že nebudem odmietať reprezentáciu, že na zraze budeme mať lekára, ktorý dá na mňa pozor a povie mi, či môžem, alebo nemôžem hrať.“

Neobávate sa toho, že na zraz prichádzate bez zápasovej praxe?
„Z jedného hľadiska to môže byť trošku problém. Z druhého uhla ma to zas môže hnať dopredu. Okrem zápasov na tréningu som nič iné neodohral, ale ostrý štart je o niečom inom. Pevne verím, že do zápasu naskočím, či už tu, alebo potom v lige.“

Dva razy pred týmto reprezentačným zrazom ste už sedeli už na lavičke náhradníkov. No do stretnutia ste nezasiahli...
„Veľmi ma to ťahalo na ihrisko. Tréner mi potom po zápase vysvetlil, že prečo ma nepostavil. Raz nebolo v poriadku ihrisko a bol by to pre mňa veľky risk hrať na ťažkom teréne. Druhý raz sa zase zranil náš obranca a musel poslať do hry iného spoluhráča.“

Kvalifikácia na ME 2019 do 21 rokov je v plnom prúde. Skúste opísať z vášho pohľadu jej doterajší vývoj.
„Rozbeh sme mali dobrý, ale potom prišla nečakaná prehra s Islandom. Tá nás možno aj zabrzdila v dvojzápase so Španielskom. Videli sme, že Španili sú naozaj top. Ukázali sme, že aj proti ním sme vedeli zahrať. Výsledky však boli kruté.“

Najbližšie nás čaká dvojzápas s Albánskom. Ako vnímate tohto súpera?
„Verím, že obidva zápasy zvládneme. Cesta za týmto cieľom začne dobrou prípravou. Máme na ňu dostatok času. Verím, že ukážeme, že sme lepšími futbalistami ako Albánci.“

Na zraze v Šamoríne ste boli medzi prvými. Tešili ste sa na zraz?
„Je to pravda, mal som to z Bratislavy však blízko. Potreboval som si ešte vybaviť nejaké veci a nechcelo sa mi vracať domov, tak som šiel rovno na zraz.“

Počas predošlých týždňov nastala v dvadsaťjednotke veľká zmena, keď tréner Hapal odišiel do Sparty Praha. Ako vnímate jeho odchod?
„Zaskočilo ma to. Tréner Hapal bol s nami dosť dlhý čas. Taký je však futbal a aj futbalisti sú v jeden deň niekde a na druhý deň sa môžu ocitnúť na opačnom konci sveta.“

Okrem futbalových povinností nás čaká aj spoločenská udalosť - vyhlásenie Futbalistu roka. Na ňu sa treba aj patrične obliecť. Aký máte vzťah k spoločenskému oblečeniu?
„(Smiech) Nemám s tým problém. V Poľsku tiež chodíme v obleku na niektoré akcie. Aspoň sa trochu vystrojíme a zabavíme sa.“