Analýza k opatreniam vlády SR
Učená právnická spoločnosť aj za účasti zástupcov SFZ pripravila analýzu prijatých krízových opatrení a ich problémových bodov. V rámci krízových opatrení boli identifikované 4 najzávažnejšie problémy pre oblasť športu.
I. oblasť - Analýza prijatých krízových opatrení a ich problémové body
Problém iného pracovnoprávneho vzťahu
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa nevzťahuje na profesionálnych športovcov a športových odborníkov (§ 49a ZoŠ) v inom pracovnoprávnom vzťahu preto, aby sa na voľné miesto futbalistu, hokejistu, basketbalistu alebo trénera v klube nemusela robiť ponuka voľného pracovného miesta cez úrad práce (z pohľadu osobitosti športu neprimeraná požiadavka).
Profesionálni hráči vykonávajú svoju činnosť na základe profesionálnej zmluvy, ktorá je z pohľadu ZoŠ vnímaná ako iný pracovnoprávny vzťah.
Viac na UčPS
Problém podniku v ťažkostiach
Jednou zo všeobecných podmienok pre uplatnenie práva na príspevok pre zamestnávateľa alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom je preukázanie skutočnosti, že žiadateľ nebol k 31.12.2019 podnikom v ťažkostiach.
Predmetný pojem „podnik v ťažkostiach“ je pojmom v zmysle:
- čl. 2 bod 18 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 z 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1-78) (ďalej len „Nariadenie Komisie EU“) a
- bod 2.2. Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach - (oznámenie Komisie Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s. 1 – 28 ) (ďalej len „Usmernenie“)
Z citovaného nariadenia Komisie EU vyplýva, že:
1. v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti sa za podnik v ťažkostiach považuje podnik, ktorý je bez intervencie štátu takmer s určitosťou odsúdený na vylúčenie z podnikateľskej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte, pričom v podniku nastane skutočnosť, že viac ako polovica jeho upísaného základného imania je prekrytá akumulovanými stratami.
Uvedené znamená, že v podniku nastane situácia, že akumulované straty (v absolútnom vyjadrení) sú vyššia ako je ½ upísaného základného imania, čo znamená, že r. 97 súvahy [výsledok hospodárenia minulých rokov] je záporné číslo (r. 99 súvahy prevyšuje r. 98 súvahy) a toto číslo na r. 97 súvahy (v absolútnom vyjadrení) je vyššie ako je ½ hodnoty na r. 81 súvahy [základné imanie].
2. v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) (uvedená podmienka sa vzťahuje aj na SZČO), sa za „podnik v ťažkostiach“ podľa citovaného Usmernenia považuje aj SZČO, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, ak položka príjmy a výdavky (r. 12 výkazu) predstavuje stratu (záporná hodnota) a jej absolútna hodnota je väčšia ako ½ hodnoty Majetok a záväzky (r.21 výkazu) za bežné obdobie.
Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovanie činností v oblasti športu predstavuje osobitnú činnosť, ktorá v rámci SR nie je činnosťou, ktorá by generovala zisk, väčšina subjektov v športe dosahuje ako výsledok ich hospodárenia straty.
Uvedeným sa preto mnohé športové organizácie považujú za podnik v ťažkostiach a nemôžu spĺňať kritérium oprávneného žiadateľa.
Viac na UčPS
Problém zaradenia subjektov v športe medzi oprávnených žiadateľov
Sú subjekty pôsobiace v športe (právnické osoby /kluby a SZČO / napr. tréner, masér, fyzioterapeut,..) „generálne“ považované za oprávnené osoby v rámci Opatrenia č.1 (nárok na príspevok vo výške 80% priemerného zárobku zamestnanca)?
Nakoľko v praxi v oblasti športu existujú na praktickú aplikáciu citovaného Oznámenia UPSVaR rôzne názory, je veľmi dôležité jednoznačne definovať, ako sa má v praxi aplikovať pojem „ povinnosť prerušenia alebo obmedzenia prevádzkovej činnosti na základe Opatrenia ÚVZ“, najmä vo vzťahu k subjektom v športe, ktoré zamestnávajú zamestnancov, kde väčšina subjektov bola nútená svoju činnosť prerušiť, resp. obmedziť, pričom nie všetky subjekty je možné exaktne zaradiť medzi subjekty, ktoré
- organizovali alebo usporadúvali hromadné podujatia športovej povahy, resp.
- prevádzkovali telovýchovno-športové zariadenia,
pričom je ale jednoznačné, že práve zákazom organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej povahy ako aj zákázom prevádzky telovýchovno-športových zariadení bolo pokračovanie v prevádzkovaní ich činnosť de facto znemožnené.
Viac na UčPS
Problém povinného poistenia
V tejto súvislosti vzniká v praxi v oblasti športu, v súvislosti so správnou aplikáciou Oznámenia UPSVaR otázka, či má právnická osoba ako zamestnávateľ (napr. športový klub) nárok na príspevok na zamestnanca, ktorý vykonáva činnosť na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak sa na základe prechodných ustanovení zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení takýto zamestnanec nepovažuje za zamestnanca.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je nevyhnutné vydať usmernenie pre právnické osoby – zamestnávateľov, ktoré zamestnávajú zamestnancov na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, o postupe pri uplatnení nároku na príspevok v zmysle Oznámenia UPSVaR.
Predmetné Usmernenie sa javí ako nevyhnutné z dôvodu:
- že Oznámenie UPSVaR vo vzťahu k právnickým osobám ako zamestnávateľom neustanovuje v súvislosti s povinným poistením ich zamestnancov žiadne podmienky pre uplatnenie nároku na príspevok, tak ako to ustanovuje vo vzťahu k SZČO, u ktorých podľa Oznámenia UPSVaR vzniká nárok na príspevok iba vtedy, ak bola SZČO povinne alebo dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny.
- že v praxi, pri vypĺňaní formulára žiadosti na príspevok na podporu udržania zamestnanosti, pri zadaní hodnoty odvodov vo výške 0,- eur formulár vyhadzuje chybový kód.
Viac na UčPS
II. oblasť - Vyhodnotenie ankety - očakávaná oblasť úpravy
Zástupcovia Učenej právnickej spoločnosti spracovali anketu k dopadom v súvislosti s COVID-19 a navrhli nasledovnú oblasť úpravy.
1. Zjemnenie a individualizácia zákazov a obmedzení
Drvivá väčšina relevantných odpovedí sa týkala požiadaviek na tzv. uvoľnenie opatrení vlády, resp. štátnych orgánov na úseku verejného zdravia ohľadom zákazu uskutočňovania akýchkoľvek športových podujatí pre rôznorodosť športu a blahodárneho vplyvu pohybu pre telo i dušu ľudí už skoro mesiac skúšaných pandémiou. Respondenti uvádzali, že jednotlivé telovýchovno-športové zariadenia majú rozličný stavebno-technický charakter a predovšetkým na otvorených plochách, napr. nekrytých štadiónoch, by bola možná príprava a tréning jednotlivých športovcov resp. malých skupín športovcov, čo by umožnilo niektorým športom zúčastniť sa na medzinárodných súťažiach, ktoré zatiaľ smerom do budúcna neboli zrušené. Zároveň by sa deti a mládež opätovne zapojili do športového procesu a neprišli by o vybudované návyky a zručnosti. Ak by došlo k uvoľneniu zavedeného opatrenia, športovci a športoví odborníci (napr. tréneri) by dodržiavali štátom stanovené prísne, konkrétne hygienické opatrenia a podmienky prevádzky jednotlivých zariadení, pričom tieto by zároveň neboli prístupné iným osobám (napr. fanúšikom), čím by bolo možné zabezpečiť bezpečné prostredie pre športovú aktivitu za súčasnej eliminácie nebezpečenstva šírenia nákazy. Uzatvorenie všetkých telovýchovno-športových zariadení en bloc však športové organizácie nepovažujú za správne. Týkalo sa to nielen názoru zástupcov individuálnych, ale aj kolektívnych športov. V neposlednom rade je nepochybné, že pravidelná športová aktivita, v akejkoľvek forme, je zásadná pri vytváraní a posilňovaní imunity človeka.
Na základe uvedeného je teda zrejmé, že požiadavka na uvoľnenie opatrení obmedzujúcich činnosť na všetkých športoviskách je dôvodná. Ľudia prahnú po čiastočnom otvorení športovísk, či už z dôvodu fyzického, relaxačného alebo mentálneho, čo dokumentuje výrazný spoločenský význam športu, čo nemožno podceňovať a do istej miery sa jedná o akési motto našich zistení, bez športu sa jednoducho nedá žiť.
2. Finančná podpora
Rýchla pomoc a podpora športovým organizáciám mala v ďalšom kroku pozostávať v neznižovaní už v roku 2020 nimi v ich rozpočtoch predpokladanej či zazmluvnenej podpory. Rovnako dôležité boli vnímané i následné kroky. V čase zákazov ochromujúcich športový sektor bolo opakovane navrhované priniesť plošnú prvú pomoc každému zákazmi dotknutých subjektov.
Ďalej sa opakuje volanie po väčšej flexibilite pri využívaní finančných prostriedkov pridelených športovým organizáciam z rozpočtu verejnej správy nielen vo forme príspevku uznaného športu, ale i dotácii od územnej samosprávy z dôvodu pandémie napr. predĺžením času čerpania poskytnutých zdrojov nielen na rok 2020, ale i na rok 2021, doplnením účelu použitia budúcich dotácií na odstraňovanie dopadov koronakrízy a zrušením či zmiernením obmedzení na používanie finančných príspevkov.
Športové kluby zároveň identifikujú ako svojho ďalšieho úplne kľúčového partnera, okrem NŠZ ako záujmovej samosprávy, i územnú samosprávu - VÚC, mestá a obce, v ktorých pôsobia a majú vybudované dlhodobé vzťahy. V obciach a VÚC je financovanie športu originálnou právomocou samospráv, a vznikajú aj situácie, že niektoré športoviská sú prenajímané za komerčné nájmy a niektoré športoviská sú subvencované či už priamo alebo nepriamo samosprávou, v niektorých prípadoch sú športoviská vo vlastníctve klubov a tie sú povinné platiť obciam daň z nehnuteľností čo im podstatne zvyšuje náklady oproti klubom, ktoré využívajú športoviská vo vlastníctve samospráv. Mnohé športové organizácie si zároveň uvedomujú a predpokladajú asi nevyhnutné rozpočtové škrty na úrovni samospráv a varujú pred ich dopadom na šport.
3. Infraštruktúra a nájom športových zariadení
Opatrenia prijaté doteraz štátom sa na verejný sektor nevzťahujú a môže to mať sekundárny veľmi negatívny dopad na šport, keďže samosprávy sa podieľajú na financovaní najmä mládežníckeho športu. V tejto súvislosti respondenti upozorňujú na “riziko spojených samosprávnych nádob” v podobe nielen (ne)krátenia dotácií, ale i podmienok prevádzky športovej infraštruktúry, ktorá je vo vlastníctve samospráv, ktorú športové organizácie aktuálne pre zákazy nemôžu využívať, no musia pre niektoré individuálne dojednané zmluvy za ňu podobne ako niektoré zatvorené prevádzky podnikov v niektorých veľkých obchodných centrách hradiť nájomné. Viac ako vítané by boli opatrenia smerujúce k čiastočnej kompenzácii nákladov na údržbu vlastnej športovej infraštruktúry, ktorá neprináša príjem počas krízy, ale vyžaduje si isté výdavky na údržbu, aby ju po skončení obmedzení bolo možné využívať. Ako alternatíva sú považované zníženie alebo zrušenie povinnosti platby nájomného, úhrada nájmov telocviční zo strany štátu, prípadne zvýšenie finančných prostriedkov na infraštruktúru vo všeobecnosti.
4. Fond na podporu športu a úprava zákonov
Viacerí respondenti vo svojich návrhoch opatrení zmienili nedávno vytvorený Fond na podporu športu. Ten by sa podľa ich slov mal práve v aktuálnej situácia jednoznačne zamerať na financovanie a podporu sanácie dopadov koronakrízy. Finančné prostriedky alokované na roky 2020 a 2021 by tak mohli byť sprístupnené na čerpanie pre všetkých členov športového hnutia na základe dôsledne a transparentne pripraveného programu a stanovených kritérií.
V rámci problematiky úpravy zákonov a legislatívy sa respondenti najčastejšie zhodujú na troch skupinách opatrení, tou prvou sú opatrenia smerujúce k uvoľneniu účelového viazania finančných prostriedkov, či už voľnejší pohyb prostriedkov medzi už zákonom určeným účelmi, alebo rozšírenie účelu aj o sanovanie následkov mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Druhou skupinou sú návrhy opatrení, ktoré smerujú k zvýšeniu budúcich príjmov do športu či už zo zdrojov hazardných hier alebo daňovými úľavami pre sponzorov či znížením DPH pre šport. Tretia skupina navrhovaných opatrení sa týka návrhov na zmeny zákona o športe s ohľadom na menej administratívy a zohľadnenie požiadaviek a odporúčaní menších športových organizácií a rýchlo sa rozvíjajúcich športových odvetví.
V rámci projektu ankety sme pripravili 4-dielnu diskusnú reláciu ku dopadom krízy COVID-19 na šport a doposiaľ prijatým opatreniam.