Bola nedeľa 27. august 1939...

Raz a navždy je zapísaný tento deň, v ktorý odohrala slovenská futbalová reprezentácia svoj prvý oficiálny medzištátny zápas.

Iste, mnohé ovplyvnili spoločenské okolnosti. Aj súpera. Bola taká doba, Európa bola tehotná II. svetovou vojnou. Zároveň však i dôkaz, že futbal je taký mocný fenomén, že sa hrá aj v časoch, keď sa začínajú ozývať zbrane.

Pravda, nemlčali ani iné športy. Slovenskí boxeri sa hotovali vyzvať talianskych súperov, takže aj futbalisti rúbali na tú dobu do vysokých poschodí. Ako informovali noviny Slovák, začiatkom augusta dostal Slovenský futbalový sväz (tak sa vtedy gramaticky správne písalo) telegram z Berlína s ponukou na vzájomný medzištátny zápas s konkrétnym dátumom. „Ešte v ten večer SFS termín potvrdil,“ napísal Slovák. Rovnaký zdroj uviedol, že národný tím sa rozohrá 12. t.m. proti Pogoňu Ľvov a „na tomto zápase bude mať náčelníctvo SFS príležitosť vyskúšať našich najlepších a tak určiť zostavu proti Nemecku a potom 10. septembra proti Bulharsku.“ Nuž, náčelníctvo. Lebo funkcia trénera ešte nebola, hráčov zavolal náčelník SFS.

V rámci dolaďovania podrobností SFS navrhol na pozíciu hlavného rozhodcu jedného z trojice Krist (Prostějov) – Popovič (Juhoslávia) – Barlassina (Taliansko). Voľba bola na partnerovi.

Súper potom poslal štyri dni vopred aj menoslov štrnástich hráčov – základná zostava plus traja náhradníci – jeho výber mal na starosti profesor dr. Glaser z Freiburgu, trénerom bol Sepp Herberger. Domáce noviny písala o veľkom záujme nemeckej tlače. „Ich časopisy informujú aj o takých podrobnostiach, ako napríklad koľkoročný je ten či onen hráč, aké má zamestnanie, v ktorom klube hrá, atď. SFS vybavuje tieto veci hneď a tak značnou mierou prispieva na propagáciu slovenského športu v zahraničí.“

V nedeľu 20. augusta, teda týždeň pred naplánovanou premiérou slovenskej reprezentácie, sa začala samostatná ligová súťaž, „v ktorej zápolí 12 najlepších klubov Slovenského štátu.“ A ako písal Slovák, „v ten deň mužstvá započaly (opäť vtedajšia gramatika) veľký boj o futbalové prvenstvo nášho štátu. Aj naša športová verejnosť ocenila toto I. kolo, všade bojovali s veľkým elánom a staly sa aj zázraky...“

Potom už všetko smerovalo k medzištátnemu zápasu. Noviny Gardista uviedli, že „po stredajšom tréningu reprezentačnej jedenástky Slovenského štátu Náčelníctvo SFS nariaďuje toto: V sobotu 26. augusta 1939 musia sa hráči: Reimann, Pochaba, Derkič, Hudec, Ferényi a Vysocký dostaviť do úradovne SFS na Donnerovu č. 14. Odtiaľ odídu menovaní hráči pod vedením sväzového kapitána Vojtecha Závodského do hotelu Carlton, kde budú ubytovaní a strávia svoj voľný čas pod dozorom sväzového kapitána. Títo hráči si prinesú všetko so sebou – okrem dresov, trenírok a štulpní.  V nedeľu 27. augusta 1939 sa dostavia hráči Reimann, Pochaba, Derkič, Kostka, Kováč, dr. Chodák, Hudec, Bolček, Ferényi,Arpáš, Luknár, Vysocký a Kaiser o 15.30 hod na ihrisko ŠK  Bratislava a majú sa hlásiť u náčelníka redaktora Štefana Jakubca, ktorý zariadi ďalšie!“

V inej správe sa píše, že „ako sa dozvedáme, SFS venuje nemeckému sväzu krásnu modranskú keramiku, predstavujúcu slovenského baču s fujarou a bielymi ovečkami. Na tejto keramike bude strieborná plaketa s nadpisom Slovensko – Nemecko 27. august 1939.“

Aj v ďalšej zas toto: „Autopošta bude dňa 27. augusta 1939 konať službu pri príležitosti I. medzištátneho futbalového zápasu Slovensko – Nemecko v Bratislave, úradné hodiny budú upravené podľa potreby na mieste samom. Stanovište autopošty bude na ihrisku ŠK Bratislava. Autopošta bude pečiatkovať listové zásielky a známky k účelom sberateľským farebnou príležitostnou pečiatkou.“

A ešte vstupné: „Pre informáciu verejnosti oznamujeme aj ceny vstupeniek. Na sedenie 1.—3. rad 15 Ks, 4.—13. rad 12 Ks, na státie 8 Ks, študenti, deti a vojaci 4 Ks.“

Verejnosť bola informovaná o nedeľnom programe: najvyšší veliteľ HG Šaňo Mach vykomanduje 60 vybratých gardistov, ktorí budú tvoriť čestný špalier okolo ihriska. O pol 11. hod privítanie hostí v bratislavskom prístave, kam dorazia parníkom Uranus z Viedne. Odtiaľ sa odoberú hostia na odpočinok do Carltonu. Odpoludnia a pol 5. hod. Nástup mužstiev na ihrisku, kde ich privíta náčelník red. Št. Jakubec a podnáčelník Julo Gabčo. Potom zahrá vojenská hudba hymny a započne sa prvý medzištátny zápas. Večer o 8. hod. bude slávnostný banket na počesť hostí v hoteli Carlton.

Už v poludňajších hodinách bol na Špitálskej, Krížnej a Vajnorskej neobyčajný ruch. Električky preplnené, jedna za druhou, tak písal neskôr redaktor Štefan Jakubec, prvý náčelník SFS.

SAMOTNÝ ZÁPAS
Prvý raz v dejinách nášho športu objavil sa chlapci v krásnych belasých dresoch so slovenským štátnym znakom na prsiach, písal ešte Jakubec.

Použime ale opäť riadky, napísané v novinách Slovák – Pondelník.

Nádherný výkon slovenských reprezentantov. Vstup slovenského futbalu do medzinárodného života bol skutočne triumfálny.
To, čo sa ani tým najväčším optimistom nesnívalo, stalo sa skutočnosťou.
Reprezentanti Slovenského štátu zvíťazili po nádhernom boji presvedčivým spôsobom a zaslúžene nad národným mužstvom Nemecka a zapísali sa tým zlatým písmom do histórie slovenského športu.

Slovenské mužstvo nemalo v tomto zápase vyložených slabín. Obranné trio bolo skvelé a neprekonateľné. Hlavne nás prekvapila výborná forma Vanáka. V zálohe bol dr. Chodák dušou mužstva a svojou bezpríkladnou bojovnosťou bol vzorným príkladom pre ostatných spoluhráčov.  Prekvapením útoku bola výborná hra Arpáša, ktorý zase ukázal výnimočné dirigentské schopnosti.
Nemecké mužstvo hralo v poli pekne, avšak pred bránkou útok sklamal.  Obávaný strelec Binder (rodák zo St. Pöltenu po anšluse Rakúska odohral 9 zápasov za Nemecko – pozn.) bol dobre obsadzovaný. Najlepšou časťou mužstva bola obrana, ktorá často osamote čelila častým útokom slovenského mužstva.

Po zápase napísal Slovák, že „vodca nemeckého mužstva prof. Dr. Glaser uznal reálnosť víťazstva slovenského mužstva. Avšak podotkol, že možno by sa bol vyvíjal inak, ak by Reitermeier využil hneď na začiatku jedinečnú šancu, ktorú zneškodnil odvážne Reimann. Má vari pravdu, avšak zase toto patrilo k umeniu nášho mužstva, poťažne brankára. Šťastie má väčšinou len prvotriedny brankár a zo šťastia môže ťažiť len to mužstvo, ktoré je k tomu schopné vytvoriť si prostredie. Tie dva strelené góly vyjadrily iba pomer, o koľko bolo slovenské mužstvo v skutočnosti lepšie.“

Náčelník SFS Štefan Jakubec na záver svojho novinového príspevku doslova uviedol: „nech Boh dá, aby sme aj v budúcnosti v každom smere tak obstáli, ako v tomto zápase.“

FAKTY ZÁPASU
SLOVENSKO – NEMECKO 2:0 (1:0), góly: 21. Arpáš, 77. Luknár. Sudca: Popovič z Belehradu, postranní sudcovia Beranek z Viedne a Novák z Bratislavy. 10 000 divákov.
SLOVENSKO: Reimann – Vanák, Kostka - Kováč, dr. Chodák, Hudec – Bolček, Ferényi, Arpáš, Luknár, Vysocký.
NEMECKO: Jürissen – Immig, Marischka – Sebetitdch, Pekarek, Merkel – Hofer, Reitermeier, Binder, Kaburek, Gärtner.