GRASSROOTS – Finále 22. ročníka Pohára Karola Poláka: Zlatý hetrik výberu Prešovského kraja

SPIŠSKÁ NOVÁ VES (SFZ) – Skvelé športové výkony na ihrisku, finálová dráma do úplného konca. Také bolo vyvrcholenie 22. ročníka Pohára Karola Poláka na štadióne FK NOVES v Spišskej Novej Vsi, kde sa na dvojdňovom finálovom turnaji (22.–23. júna 2026) stretli štyri najúspešnejšie výbery majstrovstiev Slovenska vo futbale detí z Centier pre deti a rodiny. Trofej pre víťaza – už tretí rok po sebe – získal výber Prešovského kraja, keď vo finále zdolal družstvo Košického kraja až po penaltovom rozstrele – v riadnom hracom čase sa zrodil výsledok 2:2.

Zelená je tráva, futbal to je hra. Za zvukov tejto ikonickej futbalovej hymny z čias Československa nastupovali na trávnik pekného, vynoveného spiškonovoveského štadióna tímy Prešovského, Košického, Trnavského a Trenčianskeho kraja na svoje zápasy. 

Verná kópia veľkého futbalu

Predstavenie všetkých hráčov meno po mene moderátorom (hlásateľom), oficiálna súpiska, kvalifikovaní rozhodcovia. Pekné akcie, nádherné góly, ale aj výborné brankárske výkony. Nekompromisné súboje o každú loptu, aj s dávkou emócií, ktoré k tejto hre patria. Prenikavá zvuková kulisa, oduševnené povzbudzovanie, o ktorú sa z tribúny postarali deti z miestnych škôlok a škôl. Všetko ako vo veľkom futbale. V takomto duchu a v takejto atmosfére sa niesol už 22. ročník tradičného futbalového turnaja Pohár Karola Poláka (názov nesie po už nežijúcom legendárnom televíznom športovom komentátorovi - zakladateľovi turnaja), ktorý sa teší veľkej obľube. V Spišskej Novej Vsi sa konal už piaty raz za sebou, celkovo šiestykrát.

Pondelkové semifinálové zápasy zvládli lepšie tímy z východu, Košický kraj zdolal Trnavský (3:1) a Prešovský si poradil hladko s Trenčianskym (7:0). V utorok prišlo to pravé vyvrcholenie.

V súboji o 3. miesto síce Trnava viedla už 4:1, ale v druhom polčase Trenčín vrhol všetko do útoku, dokázal znížiť na rozdiel jedného gólu, ale vyrovnať už nestihol. Potom už prišlo na rad veľké finále.

Finálovú drámu rozhodol rozstrel

Zaznela hymna Slovenskej republiky a mohlo sa začať východniarske derby o víťaznú trofej. Rozhodcovské žezlo držal v rukách Robert Fabíni, asistovali mu Ladislav Zekucia a Janka Zekuciová. Prešov obhajujúci trofej, Košice rovnako túžiace po nej. Mimoriadne vyrovnaný súboj dvoch futbalovo vyspelých tímov.

Do vedenia išli „koňare“, „vraňare o dve minúty vyrovnali a v druhom polčase viedli. Bežala posledná minútu zápasu, posledná akcia zápasu a – prišlo vyrovnanie. O všetkom rozhodli pokutové kopy. V tejto lotérii sa futbalová šťastena napokon usmiala na Prešovčanov. Rozhodujúca penalta padla po strele Prešovčana Kristiána Marcina z bieleho bodu, ktorý bol aj autorom vyrovnávajúceho gólu. V tábore víťaza vypukla obrovská radosť. Trofej výber Prešovského kraja nielen obhájil, ale získal ju tretí raz za sebou a stala sa jeho trvalým vlastníctvom. Ocenenie a darčeky však dostali všetky zúčastnené družstvá.

Individuálne ocenenia

Za najlepšieho brankára turnaja vyhlásili Róberta Koru (Košický kraj). 

Honor najlepšieho hráča turnaja si odniesol Milan Slavkovský (Prešovský kraj).

O najlepšom strelcovi medzi štvorgólovými Slavomírom Kotlárom (Prešov) a Alexandrom Rybárom (Košice) rozhodol rozstrel, ktorý vyhral druhý menovaný.

Majitelia individuálnych ocenení dostali hodinky renomovanej švajčiarskej značky Tissot.

Prešovský tréner: Pre mňa sú legendy

„Je to zásluha chlapcov  Ja som ich sem iba priviedol, sprevádzam ich nielen futbalom, ale aj životom v našich centrách pre deti a rodiny. Aby sa im futbalom otvoril aj iný, krajší svet. Možno, že pre niektorých z nich sa stane futbal aj živobytím. Pre mňa sú však už teraz legendy (smiech),“ vravel dojatý tréner Prešovčanov Marek Jedinák, ktorý tretíkrát doviedol svojich zverencov k titulu majstrov Slovenska a získal aj individuálnu Cenu fair play.

Za tromi triumfmi stojí tréningová drina: „Nie je to náhoda, že sme trofej získali trikrát. Poctivo trénujeme aj počas roka. Najdôležitejšie je, aby chceli hráči a oni chcú. Človek musí byť pre nich učiteľom, kamarátom, psychológom, lekárom i otcom. Ja túto prácu beriem ak poslanie. Chcem sa však poďakovať všetkým chlapcom, ktorí sa na turnaji zúčastnili, bez ohľadu na to, na ktorom mieste skončil ich tím. Víťazom je každý, nielen ten, čo získal trofej alebo má na krku medailu. Verím, že budúci rok prídu chalani v ešte väčšom počte. Verím, že Karol Polák, ktorý tento turnaj zakladal, sa nás pozerá zhora a teší sa s nami.“

Všetky tímy si zaslúžia pochvalu: hrali na doraz, dali do toho všetko, bojovali zo všetkých síl do posledných sekúnd zápasov.

Milan Slavkovský, vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja: „Samozrejme, som šťastný. Je to úžasné tretíkrát vyhrať turnaj za Prešov. Bez takejto partie by sme to nedokázali. Preto som rád, že sme takí, akí sme. V mužstve máme chlapcov z centier v Medzilaborciach, Podolínca a ďalších, veľmi dobre si však rozumieme. Sme už na seba zvyknutí, vieme spolu hrať,“ vravel Slavkovský, ktorý už nastupuje za mužov Podolínca, kde sa mu futbalovo darí. Na prebiehajúcich MS fandí Brazílii, ale hovorí, že „majstrami sveta budú Francúzi“.

Slávnostné defilé

„Ďakujem mestu Spišská Nová Ves a pánovi primátorovi Pavlovi Bečarikovi za výborné podmienky, ktoré nám tu každý rok vytvárajú. Takisto hráčom a vychovávateľom, ktorí ich na túto súťaž pripravili,“ povedal hlavný organizátor Pohára Karola Poláka z občianskeho združenia Múdry pes Ľubomír Dranga. Poďakoval sa aj odborným garantom súťaže Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a Slovenskému futbalovému zväzu. SFZ zastupovali pri organizácii turnaja Vladimír Lupták z jeho grasroots oddelenia a Martin Pohlod, organizačno-administratívny pracovník oddelenia mládeže a koncepcie futbalu SFZ.

Poďakovanie smerovalo aj generálnemu partnerovi turnaja spoločnosti Nestlé a všetkým sponzorom a partnerom.

Trofej víťaznému družstvu odovzdali bývalý trojnásobný najlepší futbalista SR Dušan Tittel a generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu ÚPSVaR Peter Ormandy, ktorý tlmočil pozdravy od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erika Tomáša podporujúceho tento projekt.

„Videl som už niekoľko ročníkov, ešte aj v čase, keď sa to hralo v Štrbe. Je to krásna myšlienka, rád som sem zavítal a takto ju podporil. Karol Polák aj týmto spôsobom chcel zviditeľniť mladých športovcov, ktorí nie sú na očiach verejnosti tak, ako by mali by. Videli sme dobré športové výkony, osobne mi chýbala Bratislava. Neprebojovala sa však až sem... Finále bolo dramatické. Bol som prekvapený, aké tvrdé súboje hráči zvádzali, ale boli fér. Na ihrisku bolo veľa šikovných futbalistov. Ak by boli prítomní mládežnícki tréneri, určite by si povedali: ,hráča s tým a tým číslom by som rád videl vo svojom družstve‘,“ vyslovil sa Tittel.

To, že o niektorých hráčoch ešte budeme počuť, a možno aj vo veľkom futbale, signalizuje aj drobná informácia zo zákulisia. V notese jedného slovenského hráčskeho agenta prítomného na turnaji sa ocitlo niekoľko mien z trávnika...

V akcii rozhodcovský veterán

Na turnaji bol v akcii ako hlavný rozhodca i asistent. Stanislav Bomba, bývalý rozhodca z československej federálnej ligy a potom i slovenskej, nechýbal s píšťalkou ani na jednom z 22. ročníkov turnaja! „Keď som šiel do rozhodcovského dôchodku, Karol Polák mi povedal: ,Neboj sa, budeš rozhodovať zápasy tímov z detských domovov.‘ Tak sa aj stalo. Bol som pri všetkých doterajších ročníkoch,“ hovorí stále vitálny, 76-ročný ružomberský rodák, ktorý sa preslávil aj výrobou píštaliek. Ním darovanou píštalkou  „bombovkou“ rozhodoval Vojtech Christov otvárací zápas MS 1982.

Slovo hlavného organizátora

Ľubomíra Drangu sme s opýtali, kde berie energiu rok čo rok organizovať takéto podujatie, čo vôbec nie je jednoduchá záležitosť. „Isteže, človek na to potrebuje energiu a vidieť zmysel toho, čo robí. Ja sa vždy pýtam riaditeľov, vychovávateľov: A čo na to chlapci? A keď mi povedia, že už týždeň pred turnajom deti nespia, lebo sa nevedia dočkať a ešte mesiac po ňom sa  o tom rozprávajú... Nejde len o športovú stránku. Deti sú v kolektíve, k tomu patrí aj disciplína, dodržiavanie pravidiel a môžu to preniesť aj do života. Je to akoby príprava do života. Veľakrát sme boli svedkami toho, že sa hráči zlepšili aj v škole. Náš cieľ je, aby sa nestali len dobrými športovcami, ale i ľuďmi,“  odpovedá. V tomto ročníku súťažou oslovili 52 centier a približne 500 detí

 „Teším sa z toho, že sme vo finálový deň videli vyrovnané zápasy. Bude to hráčov motivovať ďalej na sebe pracovať, športovať. Okrem Pohára Karola Poláka organizujeme aj festivaly futbalu pre menšie deti. Komunikujeme s vychovávateľmi a koordinátormi počas celého roka, pretože naším cieľom je, aby deti pravidelne športovali, nielen raz za čas,“ uzavrel Dranga.

Výsledky turnaja

Prvý hrací deň:  Trnavský kraj – Košický kraj 1:3

                               Prešovský kraj – Trenčiansky kraj 7:0

Druhý hrací deň – zápas o 3. miesto: Trnavský kraj – Trenčiansky kraj 4:3

                                    Finále:  Košický kraj – Prešovský kraj 2:2, na penalty 3:4

Konečné poradie:

1.        Prešovský kraj

2.        Košický kraj

3.        Trnavský kraj

4.        Trenčiansky kraj