Karol Pecze, človek a tréner s charizmou, sa dožíva osemdesiatky

BRATISLAVA (SFZ) – Jeho stále mladícky výzor akoby popieral fakt, že dnes vstupuje do klubu osemdesiatnikov. Karol Pecze, košický rodák (7. februára 1946), ktorý vyrastal v Moldave nad Bodvou, zanechal v československom i slovenskom futbale výraznú, nezmazateľnú trénerskú stopu a dobre ho reprezentoval aj v zahraničí.

 Trénerský kufrík odložil ešte v roku 2009. Nanosil sa ho dosť. „Nosil som ho z klubu do klubu, z mesta do mesta, z krajiny do krajiny. Od Trnávky (bratislavskej – tam pre zdravotné problémy predčasne ukončil aktívnu hráčsku kariéru – pozn. autora) po Trnavu. Hoci medzi nimi je vzdialenosť sotva 50 kilometrov, ja som ju prekonával 35 rokov. So šestnástimi futbalovými zastávkami doma i v zahraničí,“ napísal vo svojej autobiografii, ktorá vyšla pred desiatimi rokmi k jeho sedemdesiatke pod názvom Karol Pecze Futbal – moja vášeň, môj osud.

Osud mu síce titul so žiadnym klubom nedožičil, ale napriek tomu na neho spomínajú v mnohých kluboch aj s odstupom desaťročí s úctou, vážia si trénerskú robotu, ktorú odviedol. 

Dodnes ho velebia v Dunajskej Strede, kde tamojší DAC doviedol do najvyššej československej súťaže, neskôr k senzačnému bronzu i k víťazstvu v Československom pohári. V trnavskom Spartaku zase nikdy nezabudnú na futbalovú renesanciu, ktorú priniesol vďaka forsírovaniu atraktívneho herného štýlu ofenzívneho pressingu. Na jeho Spartak bol zvedavý plný trnavský štadión. Chýbala len čerešnička na torte...  

Z Trnavy sa presunul k vtedajšiemu najväčšiemu konkurentovi Spartaka do 1. FC Košice, ktorý viedol v 5 zápasoch v skupinovej fáze Ligy majstrov. Radi na neho spomínajú i v Žiline, Nitre, Slovane či Interi.

Ako prvý z vtedajšieho Československa trénoval v najvyššej maďarskej súťaži (Rába ETO Györ), pracoval v Poľsku (Wisla Krakov), Grécku (Panionios) i Turecku (Genclerbirligi, Rizespor, Sivasspor), kde sa mu tiež dostalo veľkého uznania.

K hráčom bol náročný, prísny, ale vždy slušný, prirodzená autorita, inteligentný, rozhľadený,  tréner a človek s charizmou.

V rokoch 1986 – 1988  pracoval ako člen realizačného tímu československej reprezentácie do 21 rokov, vedeného Karlom Brücknerom. Viackrát bol v užšom okruhu kandidátov na reprezentačného trénera Slovenska. S ligovým výberom absolvoval v roku 1995 výjazd do Južnej Ameriky.

Stále aktívny športovec na dôchodku, tenista, golfista, lyžiar... Keď ho stretnete, takmer vždy sa mu rozžiari úsmev na tvári, porozpráva sa, požartuje.

Veľa zdravia, pán tréner, ku krásnemu životnému jubileu a 80-krát živió!