MS – Šampiónom po zásluhe Španielsko!

BRATISLAVA (SFZ) – I keď život nie je vždy spravodlivý, futbal aj tentoraz bol! Majstrom sveta (aspoň) na najbližšie štyri roky je zaslúžene Španielsko. Rozhodlo o tom víťazstvo 1:0 po predĺžení nad Argentínou vo finále, ktoré bolo 104. zápasom tohto gigantického turnaja. Rozhodujúci gól strelil Ferran Torres.

Vo finále sa nemusí hrať úplne najkrajší futbal, aj keď jeho aktérmi sú mužstvá, ktoré naň predpoklady mali. Samotný priebeh stretnutia však ukázal, že v deň D a čas Č ho chcelo hrať len jedno mužstvo. Našťastie pre futbal a históriu, bolo to to víťazné. 

Ujala sa síce až 20. strela, vyslaná španielskymi futbalistami, kým ich súperi za celý odohraný čas – 90 minút plus pridané ďalšie minúty po I. a II. polčase – nie že netrafil Simonovu bránu, ale ani sa o to nepokúsil. Obhajca titulu/juhoamerický šampión akoby od prvej sekundy kalkuloval s tým, že Španielsku sa nedá ponúknuť čo len náznak otvorenej hry a ak by Argentína mala vyhrať šampionát, tak až po jedenástkovom rozstrele... To by ale nebolo fér a spravodlivé! Voči futbalu, voči fanúšikom z celého sveta, voči emócii radosti, ktorú futbal vyvoláva v miliónoch jeho nadšencoch. 

Toto finále nevojde do dejín, nebudeme si ho pamätať pre športovú úroveň, výkony jednotlivcov, skvelé zákroky brankárov. V mysliach mnohých ostane ako zahodená šanca (Argentínou) na futbalový zážitok.

Futbalový Boh bol ale spravodlivý, aj keď sa chvíľami zdalo, že priviera obe oči nad MetLife štadiónom. Pretože nechal vyniknúť španielsku streleckú impotenciu, pohladil argentínskeho brankára Martineza pri jeho výborných zákrokoch a zahmlil myseľ slovinskému rozhodcovi Vinčičovi, keď v 96. min neuznal Nicovi Williamsovi gól pre predchádzajúci faul (?!) Merina v súboji s Otamendim. Ak naozaj bol, tak futbal sa posunul na rovinu s basketbalom. To nechceme!

Potom však spravodlivosť otvorila oči dokorán. Ferran Torres v 106. minúte využil rozhodenú argentínsku obranu a napálil loptu nechytateľne po spätnej výzve Nica Williamsa. 

Na jeho kráse a význame nič neuberá, že gaučovia už hrali v tom čase s počtom hráčov v poli deväť, pretože Enzo Fernandez sa minimálne dvakrát správal, akoby behal po pampe, nie futbalovom ihrisku. Preto v čase gólu už na ihrisku nebol, po vylúčení nechal spoluhráčov v štichu. 

Na posledných vari osem-desať minút však Argentínčania zdvihli hlavy a ukázali, že chápu, o čom je podstata futbalu: dať gól. Snažili sa vyrovnať, zrazu trafili aj do španielskej brány, ba i 90-percentnú šancu mali (Simeone), ale... Ako už bolo napísané, futbal je spravodlivý. Nezaslúžili si streliť gól po tom nič, čo za 110 hracích minút z futbalu ukázali. 

Pravdu mal tréner nových majstrov sveta Luis de la Fuente, keď udržal emócie a vecne zhodnotil: „Myslím si, že zápas sa mal rozhodnúť oveľa skôr. Zákroky Emiliána Martíneza zabránili nášmu skoršiemu víťazstvu. Ale je to finále majstrovstiev sveta a bolo treba trpieť, dokonca aj proti desiatim. A my sme boli pripravení na všetko.“

Po zápase svet videl slzy na tvári Lionela Messiho. „Chceli sme vyhrať, ale som vďačný. Vďačnosť a smútok sú dve slová, ktoré mi teraz ako jediné napadajú,“ povedal tento vyslanec futbalového najvyššieho na Zemi. Možno súhlasiť s tým, čo napísal argentínsky denník La Nacion: „Messi plače, Argentína ho objíma: Ďakujeme Leo, už si nám priniesol toľko radosti.“

Smutné bolo správanie zdolaných finalistov po zápase. Údery, chmaty, provokácie voči víťazom, to sa nerobí. Vari ani na pampe. Napísať mená tých najväčších hulvátov netreba, nech si ich píše disciplinárka FIFA. A trestá! Keď už Trumpa nemôže...

P.S. Ešte jeden moment: písali sme o tom, že v rebríčku FIFA bola pred turnajom na 1. mieste Argentína. Nikdy dosiaľ líder poradia nezískal na nadchádzajúcom šampionáte titul majstra sveta. A nezískala ho ani Argentína! V júlom poradí ju na najvyššej priečke vystriedalo Španielsko.