MUŽI A – Boženík: najprv žltá, potom gól. Surovčík sa tešil z debutu

KOŠICE (SFZ) – Pre všetkých to bol špecifický zápas. Proti Čiernej Hore sa  totiž lúčila dlhoročná opora reprezentácie Peter Pekarík. Bol to ďalší dôvod a motivácia, aby hráči dali do zápasu všetko. Aj sa tak stalo, bola z toho napokon po solídnom výkone remíza (2:2).

RÓBERT BOŽENÍK: Každý deň sme šli na 120 percent

„Trocha ťažšie sa na zápas chystalo, vedeli sme, o čo ide – Pekyho rozlúčka. Už od rána to bolo veľmi emotívne. Bolo špecifické sa na zápas prichystať. Všetci sme ho chceli zvládnuť víťazstvom, kvôli nemu a odvďačiť sa mu za úžasnú kariéru, ktorú mal v reprezentácii. Bohužiaľ, nepodarilo sa nám to dotiahnuť do víťazstva. Myslím si však, že sme podali  veľmi dobrý výkon na to, že nám chýbalo veľa hráčov. Veľa mladých chlapcov dostalo šancu v reprezentácii, čo je veľké pozitívum. A s Pekym sme sa dôstojne rozlúčili,“ rozprával o lajtmotíve zápasu útočník Róbert Boženík a dodal: „Mal som slzy na krajíčku, pretože odkedy, čo som prišiel do reprezentácie, s ním sedím pri stole. Sme si dosť blízki. Mal predslov predtým, ako sme šli na rozcvičku, bolo na ňom vidno, že tiež má slzy na kraji. Bolo to emotívne a chceli sme sa mu poďakovať a odvďačiť za to, čo pre nás urobil.“

Bol to Boženík, kto už v 4. minúte poslal slovenský tím do vedenia: „Zbehlo sa to na pravej strane, dve minúty predtým som dostal žltú kartu, čiže ma to trochu limitovalo v ďalšom priebehu zápasu. Spravili sme dobrú akciu, Matúš Bero vedel, že si otváram súpera na prvú žrď, snažil som sa do toho vletieť a našťastie to tam padlo. Som za to vďačný, každý gól poteší. Som rád, že som štart okorenil gólom.“  V národnom tíme dal naposledy gól v júni 2024 do siete Walesu.

Hoci sa zápas proti Čiernej Hore hral na konci sezóny, hráči to tak nebrali: „Každý sa tešil na zápas, nebrali sme to tak, že je koniec sezóny. Prišiel tréner Weiss, je to nový impulz, trochu iný pohľad, niečo nové. Každý deň sme sa snažili plniť do bodky, čo od nás chcel. Išli sme na 120 percent, aby sme ukázali, že sme tu právom a že sa na nás môže spoľahnúť. Začali sme novú etapu.“

Šancu dostalo veľa mladých futbalistov, nových hráčov, aj z domácej ligy. Ako videl ich prínos Boženík? „Je tu dosť chlapcov zo Žiliny. Keď som tam pôsobil, hrali v mládežníckych kategóriách. Máme spolu dobrý vzťah. Všetci, čo tu boli, nielen Žilinčania, majú pre sebou dobrú budúcnosť. Odovzdali sto percent. Boli veľmi vďační za to, že sa dostali do reprezentácie, pre každého hráča je to česť. Všetci šli na sto percent a mohli sme sa na nich spoľahnúť. Je to dobrá skúsenosť vzhľadom na to, čo nás čaká v septembri, bude veľa zápasov a tréner bude potrebovať veľa hráčov. Verím tomu, že každý z nás potvrdil oprávnenosť nominácie,  trocha zamotal hlavu trénerovi a pred jeseňou to bude mať ťažké. Myslim, že nás čaká svetlá budúcnosť.“

JAKUB SUROVČÍK: Je to míľnik v kariére

Vzhľadom na absencie na brankárskom poste ho tréner Vladimír Weiss povolal do reprezentácie a proti Čiernej Hore dostal prvú šancu.

Prekvapila ho pozvánka do národného tímu? „Nemôžem povedať, že som to čakal. Slovensko má dosť kvalitných brankárov. Viem však, že po tom, ako som začal chytať  v Sparte, som podával slušné výkony. Tá je tiež veľkým klubom. Tak som si hovoril , že teoreticky tá možnosť príde. Som rád, že sa tak stalo a verím, že tých pozvánok do reprezentácie bude pribúdať,“ odpovedal Jakub Surovčík.

 „Som veľmi rád, že som dostal tú možnosť zahrať si celý zápas proti slušnému súperovi.  Ťažko sa to opisuje, ale som šťastný, vážim si to,“ pokračoval 23-ročný brankár pražskej Sparty. V zápase nesklamal.

Ako sa mu chytalo? „Pre brankára to bolo ľahšie, nebol som úplne v streleckej permanencii. Všeobecne to bol dobrý zápas, vzhľadom na to, že sa končí sezóna a chlapci sú unavení, bolo to pre nich ťažké. Chceli vyhrať, bohužiaľ, berieme remízu.“

Podľa vlastných slov necítil extra tlak pri prvom štarte. „Keď zaznie hymna, človekovi prebleskne hlavou kariéra a je to míľnik na jeho ceste. Istá nervozita bola, ale keď už človek chytá za Spartu, tam je tiež každý zápas tlak. Nepociťoval som nič neobvyklé.“

Ani on nemohol obísť tému rozlúčky Petra Pekaríka: „Keď začínal v reprezentácii, mal som štyri roky. Je to až úsmevné. Koľko zápasov v nej odohral, je neuveriteľné. Klobúk dolu pred ním, jeho kariérou.“