MUŽI A – Darovali sme víťazstvo (tentoraz žiaľ Severným Írom)

BELFAST (SFZ)  - Ťažko písať ľahko o takomto zápase.
Do tretice nebolo všetko dobré, práve naopak. Vykypelo z hrnca slovenskej nádeje v treťom kvalifikačnom zápase MS 2026 proti Severnému Írsku vo Windsor Parku, prehrali sme 0:2.

Čo rozhodlo? Ďalší vlastný gól Slovákov v Belfaste, vo vzájomných zápasoch už tretí? Mal svoj vplyv, ale nerozhodol. Ostrovná vôľa, dôslednosť, búchanie hlavou o slovenskú bránu dovtedy, kým hlavný kľúčiar Dúbravka neotvorí? Určite, ale to nebolo kľúčové. Nenahardenie Hancka a najmä Lobotku? Tu to už horí! To je ono, to bolo zásadné pre výsledok. Ale ešte stále to nebola tá najzásadnejšia odpoveď. 

Prečo sme teda prehrali 0:2 so Severným Írskom? Lebo sme neuchopili zápas tak, ako to hráči hovorili v každom mediálnom vyjadrení pred výkopom: so srdcom, naplno, dôsledne, dôrazne v každej minúte a celý čas (ako v septembri proti Nemecku). Nie že by mužstvo zo svojho vnútra nechcelo, ale celkovo nevydalo. Hráči nezapálili vo svojom vnútri iskru, každý jeden za seba a všetci dokopy kolektívnu.

Možno argumentovať, že nám chýbalo päť hráčov, štyria zo základu (Hancko, Lobotka, Suslov, Vavro plus „kauzovaný“ Greif), ale to by bola zbytočná barlička. Jej akceptácia by nikomu a ničomu nepomohla. 

Od 1. minúty boli sokoli zachladení. Robili individuálne chyby, robili kolektívne chyby. Nepresností bolo „habakuk,“ až v 9. min urobil Leo Sauer brejk po ľavej strane a hovorili sme si „konečne, to bude budíček!“ ale žiaľ, nebolo to tak. Ani konečne, ani budíček.

Dostali sme gól v kvalifikácii po 197 minútach. Čo na tom, že vlastný, ráta sa v prospech súpera. Bol smoliarsky, bol nešťastný, vyplynul z veľkého chcenia zabrániť najhoršiemu, napokon sa najhoršie stalo: lopta sa ocitla za Dúbravkom. Je frčkou osudu, že jeho autorom bol Hrošovský vo svojom jubilejnom 60. štarte v reprezentačnom drese. Ale - kto si bez viny, hoď do Paťa kameňom!

Chyba bola skôr na opačnej strane ihriska. Prvú strelu medzi žrde sme vyslali v 21. minúte. Duda po akcii Sauera zistil, že domáci majú medzi žrďami niekoho a je úplne jedno koho, lebo strela jeho kvality nijako veľmi nepreverila. A to bolo všetko z našej strany do polčasu. Na toho, kto chce hrať na majstrovstvách sveta, málo, máličko, pramálo. Alebo dvojslovom: útočná bieda.

Verili sme, že po prestávke bude lepšie. Všetko. Minimálne v skóre.

Niečo sa polepšilo. Niečo nie. Zhruba v 60. min zaznel konečne budíček, Slováci sa prebrali. Buditeľom bol Tomáš Rigo. Prišiel, videl – a urobil, čo treba. Dal gólovú prihrávku Strelcovi, tutovú, parádnu, ako na tácke. Čo si budeme klamať, od strelca kvalít Strelca chceme jediné: z tutovej šance gól. Tentoraz ho nedal, urobil skoro všetko dobre, prebral si prihrávku, ustál súboj s obrancom, šiel do koncovky, vystrelil pre brankára nechytateľne. Akurát netrafil bránu. O decimetre, ale o tom to je. Netrafil!

No a potom smola. Vlastne nie, brankárova chyba. Ale ak Strelec zahodí tutovku, ak hráči v strede poľa vyprodukujú milión zlých a nepresných prihrávok, tak iba ignorant nezoberie do úvahy, že aj brankársky velikán ako Heco Dúbravka sa dopustí zlého rozhodnutia. Stalo sa v 81. min, náš brankár vyboxoval loptu rozhodne nie optimálne a chalan Trai Hume – ruku na srdce, koľkí z nás okrem Marcela Merčiaka o 23-ročnom obrancovi Sunderlandu vedeli do tejto chvíle niečo viac – poslal loptu ponad severoírsko-slovenský val hráčov do siete. Bolo 2:0. Neľahko sa to píše...

...lebo sa nám všetkým zas a znova v tej chvíli objavila otázka: kto chýbal viac? Hancko či Lobotka? Odpoveď možno prekvapí: víťazný duch! Lebo aj s Hanckom a Lobotkom sme v Luxembursku pred mesiacom nehrali žiaden veľký futbal a predsa sme tam vyhrali. Lebo sme do toho šli „na plné gule,“ a v piatok večer – opäť dajme ruku na srdce – to tak veru nebolo. Nie že by mužstvo nechcelo, ale toto piatkové mužstvo chcenie do výkonu nepretavilo. 

A tak buďme realisti: postupovú šancu máme stále vo svojich rukách. Tak tie ruky pevne zovrime! Lebo inak nám šanca prepadne medzi prstami.

HLAS PO ZÁPASE
FRANCESCO CALZONA (tréner Slovenska): „Čakali sme takýto zápas...  Akurát sme mohli a mali urobiť viac, najmä v I. polčase. V ňom sme vyrobili množstvo chýb. Dopustili sme sa mnohých nepresností, čo sa nám občas stalo aj predtým, tentoraz sme to súperovi výrazne uľahčili. Potrebujeme hrať rýchlejšie, potrebujeme mať lepší pohyb. Aspoň taký, ako v II. polčase, vtedy sa naša hra zlepšila. Áno, chýbali nám hráči, štyria, ale hovoriť o tom by bolo márne alibi. Tí, ktorí hrali, ma svojím prístupom uspokojili. Reálne, ak by nám niekto povedal, že po troch zápasoch budeme mať 6 bodov, brali by sme to všetci. V pondelok nás čaká podobný zápas, aj keď pri všetkej úcte, Luxemburčania nemajú takú kvalitu ako Severní Íri. Ak chceme dosiahnuť náš cieľ, musíme hrať lepšie. “

DRUHÝ ZÁPAS A-SKUPINY: Nemecko - Luxembursko 4:0 (2:0), góly: 21. z 11 m a 50. Kimmich, 12. Raum, 48. Gnabry.