MUŽI A – Dávid Hancko: Trofej si cením, ale za majstrovstvá sveta by som ju vymenil

BRATISLAVA (SFZ) – Prvýkrát sa stal futbalovým kráľom na Slovensku. Zaslúžene. DÁVID HANCKO, opora slovenskej futbalovej reprezentácie, víťaz ankety Futbalista roka 2025. V Atleticu Madrid je hráč s najvyššou minutážou, presadil sa hneď po príchode do tohto veľkoklubu. Inteligentný futbalista i človek, absolútny profesionál. Ponúkame vám jeho odpovede na otázky médií, ktoré zazneli pár minút po tom, ako si prevzal prestížne ocenenie na galavečere Futbalista roka 2025.

Dávid, aké sú vaše bezprostredné pocity po prevzatí ocenenia, čo to pre vás znamená?

„Ako malý chlapec som o tom ani nesníval. Na jednom z prvých takýchto galavečerov som v roku 2018 získal Cenu Petra Dubovského.  Bolo to v hoteli Senec a pamätám si, že tam boli vystavené plagáty futbalistov roka – ročník po ročníku. Teraz, keď som sa zaradil medzi nich, sa mi vynorila táto spomienka. Individuálne ocenenia pre nás nie sú najdôležitejšie, ale, samozrejme, zapísať sa navždy do histórie, je skvelý úspech a veľká pocta.“

V televíznej dokrútke sa objavili fotografie z vašej ranej futbalovej kariéry. Zdá sa, že vás to dojalo...

„Keď som videl tie fotky, ako naivné dieťa, ktoré miluje futbal, pričom teraz je to zavše ťažšie – je tam tlak, zodpovednosť, pripomenulo mi to moje detstvo. Tým, že mám dvoch synčekov, sa mi vybavili spomienky. Teším sa na to a verím, že to budem znova prežívať s nimi.“

Ako ste vnímali súboj so Stanom Lobotkom o prvenstvo po tom, ako v ňom v predchádzajúcich dvoch ročníkov bol úspešnejší on?

„Veľká gratulácia Stankovi, je to fantastický hráč. V prvom polroku vyhral s Neapolom taliansky titul, tiež mal fantastický rok. Posledné dva roky som bol tesne za ním. Teraz sme si poradie vymenili. Teší ma to, je to vďaka práci, ktorú odvádzam na ihrisku. Prvý polrok to bolo vo Feyenoorde a druhý v Atléticu, ako som sa dokázal presadiť, aké výkony podávam. Takisto si myslím, že aj moje výkony v reprezentácii boli veľmi dobré. O to viac si to cením, pretože aj na pódiu zaznelo, že si nás niekedy viac vážia v zahraničí. Urobil som si tam dobré meno a teraz to zažívam na Slovensku. Človeka to teší. Určite mi zagratulujú aj z  Atletica a budú radi, pretože aj oni majú zásluhu na tom, že som mohol také niečo získať.“

Aké to je pre vás zvádzať súboje s najlepšími európskymi futbalistami?

„Je to neuveriteľné. Mám taký imposter syndróm, keď stojím v hráčskom tuneli, trebárs na Camp Nou, medzi takými hráčmi... Sám si to neuvedomujem a snažím sa pred každým zápasom myslieť s veľkou vďačnosťou na to, že som zdravý, pretože posledných štyri či päť rokov, keď sa všetko veľké udialo, či už v reprezentácii alebo v klube, som väčšinu sezóny hrával a bol som zdravý. Nesmierne si to vážim. A byť pri tých úspechoch s tým, že moja kariéra ide nahor, je fantastické. A zažívať, že patrím medzi tých hráčov, je ešte niečo oveľa väčšie.“

Ako sa dívate na to, že ste dokázali s Atéticom vysokým rozdielom zdolať najväčších gigantov Real Madrid a FC Barcelona – aj s vaším prispením?

„Sú to zápasy, na ktoré nezabudnem do konca života. V oboch som hral v základnej zostave v mojej prvej sezóne. Niečo neuveriteľné, veľmi si to vážim. Ukázať raz deťom, že pozrite, takéto zápasy hrával ocino... Dnes sme tu videli veľké  legendy nášho futbalu. Čo oni dokázali pred 50 rokmi! Otec mi púšťal videá z tých čias a rozprával mi o tom. Kam sa na nich hrabeme s mojimi úspechmi... Mať však takéto zápasy je skvelé a navždy.“

Pri vašom nabitom programe stíhate aj návštevu Slovenska, rodiny?

„S rodinou žijeme v Prahe, kde takmer vôbec nie som... Manželka Kristýnka bola tehotná, do toho prestup, narodenie synčeka... Bohužiaľ, dokonca sa nám ani na Vianoce nepodarilo prísť na Slovensko. Rodičia nás často navštevujú a prinesú kúsok Slovenska do Španielska. Verím, že sa v lete domov opäť nedostanem, lebo budeme v Amerike (úsmev)“

Keď ste boli vo Feyenoorde, pred zápasmi ste si zapisovali do zápisníka, čo vás na ihrisku čaká. Pokračujete v tom aj v Atléticu?

„Áno. Pred každým zápasom si zapisujem úlohy, ktoré mám plniť. Je to moja vizualizácia pred zápasom tak, aby som sa sústredil iba na svoj výkon.“

Ste šestnástym víťazom ankety Futbalista roka a na drese nosíte práve to číslo. Čo hovoríte na túto symboliku?

„To číslo zvlášť nemusím. V Žiline som ho dostal od kustóda. Keď som prišiel do reprezentácie, bolo to jediné voľné číslo. Ostalo mi a už by som to nemenil. Áno, pekná symbolika.“

Hráte v európskej top lige, vo veľkom klube, s reprezentáciou ste však ešte neboli na majstrovstvách sveta...

„Roky ubiehajú, už nie som mladý, nádejný reprezentant. O to viac sa snažím uvedomovať si každý zápas, hráme každé dva-tri dni, bývam síce unavený, ale snažím sa si to užívať. To, že som zdravý, dostávam dôveru... V nedeľu som hral zápas s Realom na San Bernabeu, teraz prídu dve vystúpenia so slovenskou reprezentáciou o majstrovstvá sveta, štvrťfinále Ligy majstrov, medzi tým španielska liga, finále Kráľovského pohára. Dostať sa na majstrovstvá sveta je pre viacerých hráčov zo súčasného kádra posledná šanca, možno pre mňa ešte príde ďalšia a ak napodobním Kuca, tak dve. Ak legendy hovorili o tom, akú skvelú partiu tvorili, myslím si, že v našom meradle platí niečo podobné. Ak by ste mi teraz zobrali trofej za Futbalistu roka 2025 s tým, že ideme na majstrovstvá sveta, nenamietal by som, vymenil by som ju za postup. Po ligovom zápase som prišiel domov v noci o štvrť na dve, o šiestej som vstával, ale tešil som sa na reprezentáciu, lebo viem, že to tu mám rád. Viem, že teraz, keď prídeme do hotela, chalani mi prídu pogratulovať k futbalistovi roka a je to úžasné.“

Ako sa dívate na štvrtkového súpera – Kosovo?
„Aj tréner Francesco Calzona pripomenul, že nás trhovou hodnotou kádra prevyšujú, boli v skupine so Švajčiarskom, Slovinskom, Švédskom, skončili na druhom mieste. S mojím slovinským spoluhráčom v klube Janom Oblakom sme sa o tom veľa rozprávali. Určite to nebude ľahký súper a čaká nás ťažký zápas. Už mám nejaké skúsenosťami z „finále“,  keď sa rozhoduje v jednom zápase. Nebývajú vždy najkrajšie, často rozhodnú maličkosti. Čakajú nás ešte pred Kosovom dva kľúčové tréningy. Verím, že sa pripravíme čo najlepšie a s pomocou našich skvelých fanúšikov to zvládneme.“