MUŽI A – Dúbravka o návrate: Ukázal som, že treba so mnou počítať a to ma teší | Slovenský futbalový zväz
logo
Reprezentácia

MUŽI A – Dúbravka o návrate: Ukázal som, že treba so mnou počítať a to ma teší

BRATISLAVA (SFZ) – Brankár slovenských sokolov Martin Dúbravka sa konečne po 165 dňoch od zranenia členka uplynulý víkend postavil v drese Newcastlu v FA Cupe do bránky. A hoci jeho tím nepostúpil cez Arsenal do ďalších bojov v tejto súťaži, slovenský gólman, ktorý bol pred zranením v reprezentácii stabilnou jednotkou, si za svoj výkon vyslúžil len pochvalné slová. V rozhovore pre futbalsfz.sk Heco, ako ho všetci v národnom tíme volajú, priblížil nielen svoje pocity z návratu na trávnik, ale aj to, ako prežíval dlhú pauzu bez futbalu.

Martin, konečne máte za sebou päťmesačnú pauzu zapríčinenú zranením členka. Aký to bol pocit, keď ste sa postavili do bránky v sobotu v stretnutí 3. kola FA Cupu proti Arsenalu?

„Vynútená pauza bola veľmi dlhá. Veľmi sa teším, že sa konečne skončila a mohol som sa pripojiť k mužstvu. Po dlhšom čase som dostal príležitosť opäť sa postaviť do bránky a každú jednu minútu na ihrisku som si doslova užil. Škoda len, že to pre nás nedopadlo pozitívne a nepostúpili sme ďalej. V zápase som mal naozaj veľa práce a som rád, že som mohol ukázať, že so mnou treba stále počítať. Cítil som sa dobre, nemal som žiadne komplikácie, a to ma teší najviac. Som pripravený ďalej bojovať o svoju pozíciu. Takže uvidíme.“

Zápas ste napokon prehrali až dvoma gólmi v predĺžení, ale na váš výkon zneli len pochvaly. Potešilo aspoň to?

„Áno, potešilo ma, že sa ľudia na moju osobu vyjadrovali pozitívne. Boli aj také ohlasy, že nebolo ani vidieť, žeby som bol nejaký čas mimo ihriska. O to si to cením ešte viac, pretože ten polrok bol pre mňa zo zdravotnej stránky skutočne náročný. A nie iba pre mňa, ale aj pre všetkých ľudí, spôsoboval to koronavírus. Bolo to hektické obdobie, ale som rád, že som naspäť a že sa ľudia zhodli, že môj výkon bol fajn.“

Zranili ste sa ešte v septembri dosť netradične počas plnenia tréningových plánov na Slovensku. Absolvovali ste aj menší operačný zákrok, no napokon ste laborovali pomerne dlho. Ako ste to vnímali? Bolo to ubíjajúce?

„Zranil som sa počas predsezónnej prípravy pri behaní. Nemyslel som si, že ma to vyradí na takú dlhú dobu. Bolo to veľmi ťažké obdobie, pomáhala mi priateľka, rodina, priatelia. Nebolo to jednoduché, ale snažil som sa to vnímať tak, že dlhšie som nebol zranený a raz to muselo prísť, keďže futbal prináša aj takéto veci. Nesnažil som sa myslieť úplne negatívne, aj keď vidieť ostatných chalanov behať na ihrisku a užívať si futbal, nebolo jednoduché. Zapracoval som na iných veciach, či z fyzickej alebo psychickej, mentálnej stránky. Momentálne som plný odhodlania, verím, že sa čím skôr opäť dostanem do bránky a zastanem si svoju pozíciu.“

Počas vašej absencie sa v bránke Newcastle udomácnil Karl Darlow. Bude náročné sa opäť vrátiť na post jednotky?

„Uvedomujem si aj to, že Karl Darlow sa chytil, ale to je jednoducho futbal. Človek sa snaží chytiť svojej príležitosti. Je to pre neho dobré, ale ja sa na druhej strane budem snažiť urobiť všetko pre to, aby som si svoju pozíciu obhájil, aby som sa do bránky vrátil čo najskôr. Teraz je to na tréneroch. Myslím si, že v FA Cupe som ukázal, že so mnou treba počítať a že to stále vo mne je. Nepochybujem o sebe, snažím sa robiť na maximum, zdokonaľovať sa. Verím, že môj čas znovu čoskoro príde a že sa mi bude dariť aspoň tak ako doteraz.“

Pre zranenie ste zmeškali aj barážové zápasy reprezentácie o postup na ME, keď sa slovenským sokolom v Belfaste podarilo vybojovať si Euro. Sledovali ste tie stretnutia?

„Sledoval som zápasy Slovenska a aj ten v Belfaste. Postúpiť na Euro bolo niečo neuveriteľné. Chalani si zmerali sily aj s niektorým mojimi spoluhráčmi z Newcastlu a o to som mal z postupu väčšiu radosť, pretože by som to v klube nemal jednoduché, keby to dopadlo inak. Teším sa, že Slovensko opäť bude pôsobiť na nejakom väčšom turnaji. Pevne verím, že na Eure budeme úspešní. Verím, že všetci chlapci budú zdraví, budú hrávať čo najviac vo svojich kluboch, aby mohli ukázať, že na Slovensku máme naozaj kvalitu a vieme vychovať kvalitných futbalistov.“

V novembri viedol národný tím už nový kouč Štefan Tarkovič. Už ste spolu hovorili?

„S trénerom Tarkovičom som už bol v kontakte, rozprávali sme sa o rôznych témach. Poznáme sa už nejaký čas, či už z pôsobenia v Žiline, alebo z jeho reprezentačného angažmánu, keď bol asistent trénera Kozáka.“

Pri národnom tíme zostal tréner brankárov Miroslav Seman, ktorý v tejto pozícii pôsobil za čias trénera Kozáka, Hapala a bude tam aj teraz. Určite spolu komunikujete. Aké máte informácie od neho?

„Je to skvelá správa, že tréner Seman ostáva v realizačnom tíme. V reprezentácii je veľmi dlhý čas, spolupracoval s rôznymi chalanmi a trénermi. Musím povedať, že je to naozaj veľmi kvalitný tréner a perfektný človek. Teším sa z toho, že ostáva, my si do repre prichádzame užiť jeho tréningy a praktiky. Aj keď bol s trénerom Königom, tak bola s nimi radosť pracovať a patrí im za to vďaka. Je dobré, že z tejto dvojice ostáva aspoň Miro Seman a do budúcna sa uvidí, či sa nezvolí podobný model ako za predchádzajúceho trénera Hapala. Všetko je na kompetentných, aby sa rozhodli.“

V marci reprezentáciu čaká kvalifikácia MS a potom v júni samotné Euro. Čo to znamená pre vás?

„Čo sa týka kvalifikácie na majstrovstvá sveta, vyžrebovali nám veľmi zaujímavú skupinu, je veľmi náročná, ale nie neprechodná. Bude to množstvo zaujímavých zápasov, budeme si môcť zmerať sily s veľmi kvalitnými súpermi. Osobne sa na to veľmi teším. Samotné Euro, to bude niečo špeciálne. Aj keď jeho model je zvolený inak a každý zápas sa bude hrať inde. Preto aj pocity z neho budú trošku iné. Treba vziať do úvahy aj situáciu, aká je vo svete. Som rád, že sa koronakríza futbalu na medzinárodnej úrovni až tak silno nedotkla a môže pokračovať. Ľudia majú aspoň nejaký dôvod na úsmev, keď sa pozerajú na zápasy a môžu sa zabávať. Verím, že im prinesieme kladné emócie a budeme úspešní. Prichádza nová generácia, ktorá je zaujímavá a treba jej dať šancu a priestor, aby si chalani na seba zvykli. Pevne verím, že to nie je posledný turnaj, na ktorom sa či už ja, alebo táto generácia chalanov, budeme môcť zúčastniť.“

Uplynulý rok bol veľmi zvláštny pre koronavírus, ako ste to všetko prežívali vy osobne?

„Pre mňa bol rok 2020 náročný, najmä z fyzickej stránky. Mal som veľmi veľa zranení, operáciu, nevyhol sa mi ani koronavírus. Bolo to náročné obdobie. Ale ako som už spomenul, pomohli mi najmä rodina, priateľka a priatelia. Človek vtedy zistí, akých má pri sebe ľudí. Ja som šťastlivec na to, koho mám pri sebe.“

Aké je vaše prianie do roku 2021?

„Pevne verím, že tento rok bude lepší pre mňa a pre nás všetkých. Dúfam, že budeme zvládať boj s koronavírusom. Verím, že ľudia na Slovensku budú môcť fungovať aspoň tak, ako pred tým. Veľmi si želám, aby rok 2021 bol o 180 stupňov odlišný od toho posledného.“


Značky