MUŽI A – Hancko: Spoluhráči mi vraveli: Príď, hoci aj 5 minút pred hymnou

TRNAVA (SFZ) – Má za sebou hektický týždeň plný emócií s dvoma udalosťami či vrcholmi. Prvá bola rodinná a druhá futbalová. Pri oboch „asistoval“: pri pôrode manželky a v kvalifikačnom zápase o postup na majstrovstvá sveta 2026 v Trnave proti Luxembursku. Obe so šťastným koncom, narodením syna a víťazstvom slovenskej reprezentácie, ku ktorému prispel výborným výkonom i gólovou asistenciou.

„Nebol to jednoduchý týždeň. Trochu ma mrzí, ako vyzneli niektoré veci v médiách, aj to, čo odznelo na adresu trénera. Tréner mi dovolil, aby som zostal pri manželke. Stále sme komunikovali. Čakal som v Madride a komunikáciu sme obnovili, hneď ako to bolo možné. Chcel ma v mužstve a ja som prišiel. Spoluhráči mi povedali, že budú radi, nech už prídem kedykoľvek, hoci aj päť minút pred hymnou. Veľmi si to vážim. Mám rešpekt tak k trénerovi, ako aj spoluhráčom. Som šťastný, že som mohol pomôcť mužstvu,“ rekapituloval Dávid Hancko v mixzóne  po zápase v Trnave dianie okolo svojej osoby.

K spoluhráčom sa pripojil v Senci iba 24 hodín pred úvodným výkopom zápasu proti Luxembursku: „Už na rozcvičke som sa cítil uvoľnene, celkom mi to išlo, lopta sa odo mňa odrážala. Po dvoch dňoch v nemocnici som bol rád, že opäť môžem byť s chalanmi na tréningu.  Cítil som sa uvoľnene, aj keď to bolo fyzicky trochu náročnejšie. Bol som plný života a radosti, myslím si, že to bolo vidieť aj na ihrisku. Asi som sa ani nestihol stresovať pred zápasom.“

Porozprával aj o svojich pocitoch a myšlienkových pochodoch pred duelom: „Chcel som si to užiť, odmakať. Samozrejme, cítil som zodpovednosť: väčšinu času som tu nebol s chlapcami a teraz mám ísť do základnej zostavy. Vravel som si, že musím ukázať, že budem pomocou pre mužstvo. To ma motivovalo počas celého zápasu. Ten bol náročný, som rád, ako sme bojovali a v druhom polčase ho zvládli. Začali sme dominovať a cítil som, že to bude iba otázka času, kedy to tam padne.“

Hlavne v druhom polčase patril Hancko medzi ťahúňov mužstva, výrazne podporil ofenzívu, posielal nebezpečné centre do šestnástky a jeden z nich zúročil Ivan Schranz na strelenie gólu na 2:0.

„Bežal som k nemu s najväčšou emóciou, bol som rád za asistenciu na dôležitý gól. Ako prvú vec mi povedal, že má niečo so svalom. Samozrejme, povedal to trocha inak (smiech)...Mrzí ma, že sa pri tom zranil. Ukázal, aký je dôležitý a stačia mu na to aj dve minúty na ihrisku. Bol to upokojujúci gól, po ňom sme si už výsledok ustrážili.“

Čo znamená zvládnutý zápas proti Luxembursku z pohľadu vývoja kvalifikácie? „Bol to kľúčový zápas, aby sme mohli hrať v novembri buď o priamy postup alebo o druhé miesto v skupine. Som rád, že hráči, ktorí nastúpili, nahradili chýbajúcich. Opäť prichádza práca v kluboch.  Už teraz sa však teším na november.“