MUŽI A – Hromada: Pred dvomi rokmi som nevedel, či budem ešte niekedy hrať a teraz...

BRATISLAVA (SFZ) – V novembri bol v širšej nominácii trénera reprezentácie Štefana Tarkoviča, v zime sa vrátil z hosťovania v Liberci do Slavie Praha a uplynulý týždeň sa so spoluhráčmi tešil z postupu v Európskej lige cez Leicester City. V nedeľu mu cestu do základnej zostavy proti Slovácku zahatali menšie problémy s členkom. Reč je o stredopoliarovi a niekdajšom kapitánovi slovenskej dvadsaťjednotky Jakubovi Hromadovi, ktorý v rozhovore pre futbalsfz.sk povedal viac.

Uplynulý štvrtok ste boli v základnej zostave Slavie Praha pri postupe v Európskej lige cez Leicester. Ako ste si užili zápas a postup? 
„Na zápas som sa tešil o to viac, že som bol v základnej zostave. Bolo to pre mňa iadosťučinenie po všetkých problémoch s členkom a neistote, či budem môcť ešte vôbec hrať futbal. Pred dvoma rokmi mi ho operovali a návrat do vrcholového futbalu trval veľmi dlho. Vtedy bolo pre mňa nepredstaviteľné, že niekedy nastúpim proti takému súperovi vo vyraďovacej časti Európskej ligy. Pred odvetou som nepociťoval nervozitu, snažil som sa zápas si čo najviac užiť. Veľmi ma teší, že som sa dostal zo zdravotných problémov.“

Aké boli vaše úlohy v odvete?
„Mal som sa viac zamerať na defenzívu, hovorí sa tomu čierna robota pre tím. Bohužiaľ, v prvom polčase som si pri zablokovaní súperovej prihrávky podvrtol členok a spravil si menší výron. Cez prestávku som si dal lieky na utlmenie, obviazal si ho a napokon som zvládol celkom 75 minút. Teší ma, že sme postúpili, vyrobili veľký úspech nie iba pre Slaviu, ale celý český futbal. Som rád, že som mohol byť súčasťou dvojzápasu proti Leicestru, bola to pre mňa veľká futbalová škola.“

Na čo z budete najradšej spomínať z dvojzápasu proti Leicestru?
„Asi na záver odvety, keď sme už vedeli, že postup nám neutečie, že sme dokázali vyradiť tretí tím Premier League. Vtedy v nás bublala eufória, pocity šťastia a radosti. Radosť mi robil aj môj výkon v prvom zápase, do ktorého som naskočil prakticky bez rozcvičenie po tom, ako sa zranil Tomáš Holeš. Nie je každodenná záležitosť, aby som bránil hráčov ako Vardy či Maddison.“

Naopak, čo bolo v tých dvoch stretnutiach náročné?
„Asi to, čo som si paradoxne aj najviac užil. Maddison je starý ako ja a majú o neho záujem najväčšie kluby z Premier League a jeho aktuálna trhová cena sa pohybuje okolo 60 miliónov. Keď som vybiehal v prvom zápase na ihrisko, tak som dostal od trénerov pokyn, že mu nemám dovoliť byť nebezpečný. Mal som ho brániť jeden na jedného, pohybovať sa s ním. V odvete bolo náročné ubrániť celý Leicester. V domácom prostredí je veľmi silný, trávnik na štadióne bol veľmi rýchly a nám chvíľu trvalo, kým sme si na to zvykli. Zároveň sme si museli dávať pozor na každého protihráča, lebo ich individuálna kvalita je vysoká. Celých 180 minút sme museli poctivo pracovať, dobre brániť a sústrediť sa na každý detail.“

Stihli ste postup v náročnom zápasovom programe osláviť?
„Ani veľmi nie, keďže hneď v nedeľu sme hrali dôležité stretnutie proti Slovácku. Do Prahy sme leteli až v piatok, na štvrtkovej pozápasovej večeri sme mali dovolené jedno pivo, ale na oslavy nebol čas. Na jednej strane sme si boli veľmi dobre vedomí, aký veľký úspech sme dosiahli, na druhej strane vieme, že keď chceme každý rok hrať európske poháre, cesta do nich vedie cez národnú súťaž. Túto sezónu máme za cieľ opäť vyhrať titul, takže duel so Slováckom bol pre nás tiež veľmi dôležitý.“

V osemfinále EL vám žreb pridelil Glasgow Rangers. Čo hovoríte na tohoto súpera?
„Chalani v šatni sme si priali o niečo zvučnejšieho súpera. Mohli sme ísť hrať na Old Trafford proti Manchestru United, na Emirates Stadium proti Arsenalu či na San Siro proti AC Miláno. V kútiku duše sme si priali práve týchto súperov. Nechceme však v žiadnom prípade podceniť kvalitu Rangers. Postúpiť ďalej je pre nás veľká motivácia. Čaká nás niečo podobné ako proti Leicestru, čo by nám mohlo vyhovovať.“

V nedeľu hrala Slavia proti tretiemu Slovácku, vy ste na ihrisko vybehli v záverečnej minúte. Aký to bol zápas?
„V zápase sa prejavil náš nahustený program. Bolo vidieť, že sme v súbojoch boli neskoro, mali sme ťažké nohy, ktoré nás neposlúchali. V prvom polčase to bolo na ihrisku vidieť, po prestávke ale únava z nás opadla. Navyše terény v tomto ročnom období sú dosť náročné, proti Slovácku sa veľmi kombinovať nedalo, museli sme zvoliť iný herný štýl. O to sme šťastnejší, že sme zvíťazili a pripísali si tri body.“

Takže to, že ste chýbali v základnej zostave, ovplyvnil výron z odvety proti Leicestru?
„Áno, ale nemalo by to byť nič vážne. Môžem trénovať aj hrať, čo som dokázal proti Slovácku, keď som v závere vybehol na ihrisko. Navyše som pociťoval únavu, keďže som medzi prvým zápasom a odvetou odohral aj celé ligové stretnutie proti Tepliciam. Človek by však najradšej hral každý zápas v základe. Verím, že minúty a zápasy za Slaviu mi budú naďalej pribúdať.“

Čakali ste, že pri návrate z hosťovania v Liberci, budete mať v Slavii toľko priestoru na ihrisku?
„Úprimne? Bol som pripravený zabojovať o pozíciu a čas na ihrisku. Vedel som, že musím byť najmä trpezlivý. Zahralo mi do kariet, že žijeme a hráme v covidovej dobe, niektorí hráči ho mali a iní boli zranení. Hneď od úvodu jari som naskočil do hry v lige proti Olomocu, alebo v pohári proti Dukle Praha, ktorej som dal gól. Som rád, že vtedy ukázali tréneri práve na mňa. V tréningovom procese som však musel ukázať, že som pripravený, že dokážem chýbajúcich hráčov zastúpiť. Teší ma, že hrávam, keďže na mojom poste v Slavii sú aj reprezentanti a je na ňom veľká konkurencia. To ma môže posúvať ďalej a budem robiť všetko pre to, aby som bol platným členom tímu.“

V novembri ste boli v širšej nominácii trénera reprezentácie Štefana Tarkoviča. Veríte, že v marci môžete byť zásluhou vašich výkonov v užšej nominácii?
„Pred dvomi rokmi to bolo pre mňa nepredstaviteľné a nevedel som, či budem ešte pokračovať vo vrcholovom futbale. Dnes sa bavíme o tom, či mám šancu dostať sa do seniorskej reprezentácie. Sú to príjemné úvahy. Vždy som bol a vždy budem realista, viem, aká je kvalita v slovenskej reprezentácii na poste stredného záložníka. Človek nikdy nevie, čo bude a ja sa momentálne snažím užiť si každú minútu na ihrisku. Snažím sa pracovať každý deň na sto percent, aby som si splnil sen o nominácii v áčku. Je to však na rozhodnutí trénerov. Všetko je momentálne tak, ako má byť a momentálne si vážim najmä to, že som zdravý.“

Na úvod kvalifikácie o majstrovstvá sveta 2022 Slovákov čakajú stretnutia na Cypre a v Trnave s Maltou a Ruskom. Čo hovoríte na týchto súperov?
„Verím, že naša reprezentácia má takú kvalitu, že zvládne všetky tri zápasy herne a najmä výsledkovo. Vstup do kvalifikácie bude nesmierne dôležitý a verím, že z týchto zápasov by mohlo mať Slovensko deväť bodov. Bolo by to úžasné. Veľmi sa teším na asociačný termín, lebo sledujem v ňom každý náš zápas a chalanom držím palce.“