Tréneri roka si prvenstvo podelili, Mikolajová zavŕšila hetrik

BRATISLAVA (SFZ)  – Zopakoval sa rok 2017, keď cenu pre najlepšieho trénera roka na Slovensku dostali dvaja. Vtedy to bol domáci Ján Kozák st. a zahraničný (hoci hneď od susedov z Česka) Pavel Hapal. V pondelok večer prevzali na galavečere Futbalista roka ocenenie pre Trénera roka 2025 lodivod slovenskej reprezentácie Talian Francesco Calzona a kormidelník ŠK Slovan Bratislava Vladimír Weiss st. 

CALZONA: Chceme ľudí znova naplniť hrdosťou

Čo to pre vás znamená byť na Slovensku – prvýkrát – najlepším trénerom?
„Je to pre mňa veľmi príjemná záležitosť. Veľmi si to vážim. V cudzej krajine stáť na jednom pódiu a byť hodnotený rovnako, ako historicky najúspešnejší domáci tréner Vladimír Weiss, je pre mňa veľká česť. Vážim si to. Je to pre mňa hrdosť.“

Ako by ste zareagovali na slová, ktoré vyslovil Vladimír Weiss na galavečere smerom k reprezentácii i vašej osobe?
„Ďakujem mu pekne za nádherné slová k mužstvu. Na svete sú dva druhy ľudí – inteligentní a menej inteligentní. Tréner Weiss je veľmi inteligentný. Na začiatku boli medzi nami nejaké mediálne škriepky, ale ja ho vnímam pozitívne. Zopakujem, že mu ďakujem za slová, ktoré nám adresoval a verím, že nám pomôžu.“

Čo by ste mu zaželali vy v časoch, keď to v Slovane nemá jednoduché?
„Tiež mu prajem všetko dobré. Možno momentálne nie je Slovan v ideálnej situácii, ale stále platí, že je to najväčšie mužstvo na Slovensku. Má výborný tím, vynikajúceho trénera. Želám im všetko najlepšie.“

Je to osobná satisfakcia pre vás, za vašu prácu, že ste dostali toto ocenenie?
„Je to trochu iné, keď v kolektívnom športe preberá niekto individuálnu cenu. Teším sa z toho, ale je to zásluha všetkých, ktorých mám okolo seba. Tí, ktorí nám vytvárajú podmienky, či už je to Slovenský futbalový zväz, samozrejme hráči, môj realizačný tím, všetci tí, ktorí sú jeho súčasťou, teda lekársky tím, kustódi a ďalší, jednoducho všetci od prvého po posledného. Táto cena je ich všetkých.“

Vaše očakávania v súvislosti s barážou o postup na majstrovstvá sveta?
„Vždy sme sa snažili urobiť maximum pre ľudí, pre krajinu, pre slovenský dres. Pred nami je veľká výzva – majstrovstvá sveta. Máme dva dni na to, aby sme sa pripravili na tieto zápasy, ktoré budú veľmi dôležité a znova môžu naplniť hrdosťou ľudí na Slovensku. A my sa pre nich pokúsime urobiť maximum.“

Na váš tréning prišli zlatí medailisti z majstrovstiev Európy 1976. Ako hodnotíte ich návštevu?
„Bolo to veľmi emotívne. Sú to majstri Európy a bol to krásny moment, keď nás prišli povzbudiť. Je úžasné vidieť, ako aj po 50 rokoch držia spolu. Správajú sa k sebe veľmi dobre, priateľsky, je tam ľudský faktor, ktorý je na vysokej úrovni. Bolo to úžasné stretnutie s nimi. Som rád, že nás poctili svojou návštevou.“

Ak dovediete slovenskú reprezentáciu na svetový šampionát, o rok s najväčšou pravdepodobnosťou obhájite pozíciu najlepšieho trénera na Slovensku. Čo vy na to?
„Svoje osobné ciele dávam bokom. Ide o tím a hlavne o krajinu. Bol by som rád, ak by sme priniesli radosť divákom, ktorí stáli po našom boku a boli nám pomocnou rukou. Bolo by úžasné ich urobiť znova šťastnými. Urobiť šťastným národ a dostať sa na záverečný turnaj.“

WEISS: Reprezentácia je takticky takmer dokonalá

V minulých rokoch ste preberali ocenenie, keď vás a vašu prácu videli všetci vo vysoko pozitívnom svetle. Je pre vás to aktuálne o to cennejšie, že teraz v Slovane prežívate náročnejšie obdobie?
„O to je to možno vzácnejšie. Úprimne povedané, tento rok som to už nečakal. Stojím tu takto po desiatykrát a myslím si, že už naposledy.  Dopredu sa derú mladí tréneri v domácej lige alebo za hranicami. Mišo Gašparík robí zázraky v Poľsku – málokto si uvedomuje ťažkú prácu trénera v zahraničí. Necítim  sa však taký starý, budem ďalej bojovať, mám ešte svoje sny. Futbal je súčasť môjho života, neviem si ho bez neho predstaviť. Úprimne, bojím sa, keď raz skončím, že čo budem robiť ráno... Slzy sa mi tlačili do očí, keď som videl na pódiu naše legendy, ktoré pred 50 rokmi dokázali čosi úžasné. A mnohí z nich majú za sebou ťažké životné osudy, poznačila ich aj doba, v ktorej hrali futbal. Francesco (Calzona) si taktiež zaslúžil byť na tomto pódiu. Bolelo ma srdce, ako Vlado (Vladimír Weiss ml. – pozn.) skončil v reprezentácii, ale treba vedieť niektoré veci aj odpúšťať, povzniesť sa nad to. Hráčom zo srdca prajem úspech, aj trénerovi. Ako tréner má Francesco môj kompliment v tom, že na ňom cítim taliansky rukopis na spôsob Maurizia Sarriho – keď som čítal jeho knihu a jeho futbal – Neapol doviedol k dokonalosti v ére Mareka Hamšíka. Za Francesca Calzonu je naša reprezentácia tiež takticky veľmi vyspelá, takmer dokonalá.“

Čo bude rozhodovať vo štvrtok v zápase proti Kosovu?
„Bude  záležať na individuálnych výkonoch a hlave. Ľudia budú na našej strane, povzbudzovať hráčov, verím, že za každého stavu. Kvalitu na to, aby sme uspeli, máme. Kosovo má takisto dobrých hráčov, aj keď niektorí im chýbajú, straty však máme aj my. Myslím si, že kvalita je na našej strane, máme ju vyššiu ako Kosovo, navyše hráme doma. Niekedy to zväzuje nohy, ale hráči sú už naozaj ,vykopaní‘‘ – Hancko, Lobotka, Dúbravka, Škriniar... Hrajú veľké zápasy. Duda je tiež dôležitý hráč reprezentácie, z môjho pohľadu urobil v posledných štyroch rokoch najväčší futbalový vzostup. Bez neho, rovnako ako bez Lobotku či Hancka, je mužstvo iné. Ako nám v Slovane vychytal Takáč Ligu majstrov, Dúbravka skvelé zápasy reprezentácii. Proti Kosovu to bude ťažký zápas, chce to čistú hlavu. Niekto, napríklad David Strelec, by mohol streliť fantastický gól, aby sme mali nádej na majstrovstvá sveta.“

Do reprezentácie sa vrátil Martin Valjent. Ako vidíte jeho návrat aj v kontexte, že nasadenie Milana Škriniara proti Kosovu je ohrozené?„Verím, že Milan Škriniar zariskuje a skúsi to na ihrisku. Je kapitán, dôležitá súčasť tímu, jeho prítomnosť v mužstve je nenahraditeľná. Môžu hrať aj obaja spolu, uvidíme, ako sa tréner rozhodne. Som rád, že sa Martin Valjent vrátil do národného mužstva. Myslím si, že podobne ako s Vladom či Greifom aj v jeho prípade išlo o nedorozumenie. Každý je istým spôsobom samoľúby, moja povaha, Vladova, Valjentova, Francescova... Možno ak by sa cúvlo na začiatku, všetko mohlo byť iné, možno lepšie. Hoci Kosovčania majú dynamickú techniku a ich sebavedomie je tiež vysoké, som presvedčený, že máme lepších hráčov ako oni.“

MIKOLAJOVÁ: V zdraví 100. reprezentačný štart

Už sme to napísali hneď v pondelok, keď si Mária Mikolajová prebrala ocenie Futbalistka roka tretíkrát v rade: iba nedostihnuteľná Dominika Škorvánková dosiahla takú výnimočnú sériu! V jej prípade ešte výrazne predĺženú, k čomu sa 26-ročná hráčka Hamburgeru SV priblížila a ako sama hovorila, nechala sa spoluhráčkou inšpirovať.