MUŽI A – Nikdy sa nebojím hrať futbal, hovorí tichý ,katalánsky'' režisér Neapola Stanislav Lobotka

BRATISLAVA (SFZ) – „Slovák a adoptovaný Neapolčan, ktorý hrá ako Katalánec. Tichá legenda, ktorá si zaslúži hlasnejšie uznanie.“ Tieto slová napísali v prestížnom americkom športovom online médiu The Athletic na adresu slovenského futbalového reprezentanta v drese SSC Neapol  Stanislava Lobotku, ktorý mu poskytol exkluzívny rozhovor. Najzaujímavejšie pasáže z neho preberáme.

Pre mnohých hráčov to môže byť zdrvujúce – prebrať loptu v hustej premávke, niesť zodpovednosť a previesť tím cez tlak. Nie však pre Lobotku. „Nikdy sa nebojím hrať futbal,“ hovorí pre The Athletic. Chce loptu vtedy, keď sa jej iní radšej zbavia. Aj keď sa naňho súperi vrhajú, zdvojujú ho a cielene sa naňho pripravujú, Lobotka im stále uniká. „Vždy sa snažím neurobiť chybu, nájsť riešenie, zahrať najlepšiu prihrávku a nájsť ideálnu cestu smerom dopredu,“ vysvetľuje.

Už niekoľko rokov patrí tento drobný Slovák medzi najlepších európskych stredopoliarov v hre pod tlakom. Je dôkazom pretrvávajúceho španielskeho vplyvu v Neapole. Keď Barcelona hrala proti Neapolu, tréner Xavi dostal otázku, ktorého hráča zo súpera by si želal do svojho bývalého klubu. „Povedal by som Lobotku,“ odpovedal. „Páči sa mi jeho štýl hry v strede poľa. Takmer nikdy nestráca loptu. Veľmi rád by som ho videl v klube ako Barca. Naozaj vyniká.“

 „Som blázon do hráčov ako on,“ povedal Cesc Fabregas po tom, čo Neapol minulú sezónu zdolal Como 3:1 na Štadióne Diega Maradonu. „Keby sa dalo, hral by som s jedenástimi Lobotkami. Je to výnimočný hráč.“ Ďalší Katalánec. Ďalší kompliment.

Fabregas vybudoval v Come najagresívnejší pressing v Taliansku. Lobotka ho rozobral a očaril ho. „Keď som vyrastal, veľmi rád som sledoval Barcelonu,“ spomína Lobotka. „Bol to tím Ronaldinha a Samuela Eto’a. V strede poľa hral Deco. Trénerom bol Frank Rijkaard. Naozaj som miloval spôsob, akým hrali a ako si futbal užívali.“

Je to vidieť aj v jeho hre. Keď mu The Athletic ukázal dáta spoločnosti SkillCorner, ktoré vyzdvihujú jeho schopnosť udržať loptu pod tlakom, Lobotka skromne poznamenal: „Úprimne, som prekvapený, že som v tom až taký dobrý.“

Lobotka stelesnil hráča, ktorým sa chcel stať. Nezáležalo na tom, že vyrastal v Trenčíne, a nie v Barcelone. „Na Slovensku je to ťažké. Nie sme krajina ako Španielsko. Ale mal som šťastie. V každom klube som mal dobrého trénera. Nikdy sa mi nestalo, že by mi tréner povedal: ‚Nehráš, si príliš malý. Potrebujem na tvojej pozícii väčšieho hráča.‘“

Vďaka tomu si mohol formovať svoju hru podľa Xaviho, Andrésa Iniestu a Sergia Busquetsa, Luku Modriča či Marca Verrattiho. „To sú hráči, ktorých som mal rád, lebo sú mi podobní. Sú malí, ale výborní pod tlakom, skvelí v súbojoch jeden na jedného.“

Takíto hráči sú zriedkaví. Šestky ako Lobotka sa hľadajú ťažko, najmä mimo Španielska. Sú kľúčové pre top tímy, ktoré okolo nich roky budujú svoju hru. Sú také vzácne, že sa ich kluby len výnimočne zbavujú. Lobotka sa oprávnene považuje za jedného z najlepších hráčov sveta vo svojej role. „Snažím sa čítať hru,“ hovorí. „Chcem ju riadiť. Keď vidím, že päť minút je to len hore-dole, mohol by som zahrať dlhú loptu, ale v hlave si poviem: ‚OK, teraz je to príliš otvorené.‘ Podržím loptu, zorganizujem tím, pokúsim sa trochu upokojiť hru a potom vytvoriť šance. Sledujem, kde som. Vidím, aké prihrávky sú možné,. Keď má spoluhráč na sebe dvoch či troch hráčov, viem, že je to nebezpečné. Je tam riziko. Poviem si, ,nie‘“.

Sám sa vníma ako manažér hry. Aj preto je dnes jednou z najspoľahlivejších „šestiek“ v Európe – typ hráča, akého je málo a ktorého si top tímy strážia. Bez veľkých gest, bez kriku. Len futbal.

„Lobotka je vynikajúci v týchto rotáciách,“ povedal tréner Luciano Spalletti po víťazstve nad Veronou v jeho prvej majstrovskej sezóne. „Dnes bol ako Iniesta. Otáčal sa chrbtom k hre, čím umožnil tímu útočiť do priestoru. Nechal súperov, aby naňho zaútočili, unikol im zo slepého uhla a rozbiehal neuveriteľné prechody do útoku. Hrá ako malý diviak. Má tie náhle výpady a nedá sa chytiť.“

Spalletti je „šepkár šestiek“. Z Davida Pizarra urobil v Udinese a Ríme jedného z najlepších hlbokých tvorcov hry v Serie A, potom sa pokúsil získať Lobotku pre Inter, no pravidlá finančnej fair play mu zviazali ruky. Namiesto toho prerobil Marcela Brozoviča. V Neapole sa z Lobotku stal regista, taliansky výraz pre „šestku“, prevzatý z filmového sveta. Znamená „režisér“ — a Lobotka bol Paolom Sorrentinom majstrovských tímov pod Spallettim aj Antoniom Contem.

Jeho uznanie voči trénerovi Contemu nemôže byť väčšie. „Rozprával som sa s Milanom Škriniarom, mojím spoluhráčom z reprezentácie, ktorý hral pod Contem v Interi. Povedal mi: ‚Nebude to ľahké, ale ak urobíš všetko, čo od teba chce, na konci sezóny budeš úspešný.‘ Bola to najťažšia príprava v mojom živote. Bol som úplne vyčerpaný. Ale zosilnel som fyzicky aj mentálne. Všetko malo svoj dôvod.“

V Neapole je šťastný. „Pre mňa je Neapol ako druhý domov,“ hovorí. „Cítim sa ako Neapolčan, lebo som tu už mnoho rokov. Jedlo je úžasné. Mesto, ľudia, mentalita. Som tu naozaj šťastný.“ Vyhrať ligu v Neapole nie je ako vyhrať ju v Turíne či Miláne. Ukončiť 33-ročné čakanie, urobiť to bez Maradonu… ako hovorí Lobotka: „Je to, akoby niekto zachránil svet. Videli ste, ako ľudia oslavovali každý deň. Všetko bolo zatvorené, lebo sme vyhrali. Kamkoľvek som prišiel, cítil som sa ako prezident krajiny.“ 

Neexistujú svätyne zasvätené Lobotkovi ako tie Maradonove. Žiadne pramene vlasov za sklom. Žiadne ikony medzi horiacimi sviecami. Žiadna ulica nesúca jeho meno. No na jednej z olupujúcich sa stien v španielskej štvrti, vedľa obrazu jeho krajana Mareka Hamšíka, je tabuľa zobrazujúca tím, ktorý získal prvýkrát titul po Maradonovi. V jej strede je Lobotka — Slovák a adoptovaný Neapolčan, ktorý hrá ako Katalánec. Tichá legenda, ktorá si zaslúži hlasnejšie uznanie.