MUŽI A – Povedzme si, že pre nás sa tento zápas ani nehral...

LIPSKO (SFZ) – V poslednom zápase kvalifikácie MS 2026, mnohými označovanom za skupinové finále o priamy postup na šampionát, prehralo Slovensko s Nemeckom 0:6.

Fakt sa musí hrať futbalový zápas 90 minút? Nestačilo by polovicu? Ak je všetko jasné, tak čo?! V boxe v takých chvíľach hádže tréner do ringu uterák...
Presne také myšlienky, občas aj nahlas vypovedané, sa preháňali v mysliach slovenských fanúšikov. Lebo I. polčas na lipskom štadióne bol koncert pre jedenásť  (nemeckých) nástrojov, zložených do orchestra Nationalelf.

Prvé husle hral Leroy Sané. Pred dva a pol mesiacmi v Bratislave nehral. Nebol zranený, bola to voľba trénera. Nagelsmann sa vtedy vyjadril, že „teraz pôsobí v lige, ktorá je o úroveň nižšie ako nemecká bundesliga. Teraz sa musí ukázať v Galatasarayi v tureckej lige a strieľať góly. Neočakávam zázraky, no čakám, že dá určitý počet gólov.“

No, že by sa v klubovom drese odvtedy strelecky pretrhol, to sa napísať nedá, dal presne dva góly v jednom zápase, ale v reprezentačnom kádri je späť. Na našu škodu. V pondelok sa utrhol, dal zas v jednom zápase dva góly. Nám. Bol hladný ako vlk. Trhal našu obranu, nehrýzol, lebo sa bavil.

On už navyšoval z nášho pohľadu nepriaznivé skóre. Za polhodinku bolo 2:0 pre Nemecko. Popravde, prvých desať minút sme nevedeli, či nešiel domáci brankár Oliver Baumann na úrad, aby prenajal svoju polovicu ihrisku na výstavu úspechov nemeckého futbalu. Lebo sa na nej okrem neho nik neukázal. Návštevníci zo Slovenska spoza čiary občas váhavo nakukli a ponáhľali sa späť. Lebo u nich doma horelo.

Možno sme Nemcov nasr...dili. Tým, že sme ich v Bratislave zdolali. Tým, že sme ich naším víťazstvom pri vstupe do kvalifikácie dostali pod tlak, Tým, že sme v tej septembrove chvíli povedali nahlas, že „aj tento nemecký cisár prišiel na medzištátny zápas nahý.“ Namyslený až arogantný, ale nahý. 

Odvtedy sa ale obliekol do bodov, výkonov, namyslené sebavedomie vymenil za zdravú sebadôveru. Tréner si vyčistil hlavu a vzťahy s hráčmi, viď povolanie Saného, a tak ďalej, a tak ďalej. To bola nemecká káva, oni si ju nanovo uvarili a táto im už chutila.

Keď sme pri nemeckom trénerovi: pri Woltemadeho prvom góle televízna kamera okrem záberu na tešiacich sa domácich hráčov švenkla aj lavičku. Na nej sa Julian Nagelsmann naozaj tešil. Jeho gestá a najmä tvár prezrádzali, že bol celý nervózny v strese, pred zápasom bol pod tlakom, možno mal kdesi v kútike duše aj strach. Z toho, kam svojím nedostatkom rešpektu voči súperom dostal svoje mužstvo. Takže keď sa hralo skupinové „finále o postup na majstrovstvá sveta,“ vedel, že jeho výber musí zabrať. Musí vyhrať. A nie o gól či dva. A Woltemade jeho obavy, skryté v najväčšom kútiku jeho duše, rozohnal. No a potom to už šlo ako po nemeckom masle – hladko, rýchlo, pre nich chutne.

Ten výsledok nás mrzí. Pre nás bol pondelok futbalový deň blbec. Na čo sme siahli, to nám nevyšlo, preto nemalo veľmi význam vypisovať naše ojedinelé výpady. Dokonca ani nemá zmysel opájať sa v slovnom klišé, že „sa musíme z takéhoto zápasu poučiť.“

Nie! Musíme zabudnúť!  Na Lipsko, na 90 minút futbalového utrpenia. Na výsledok, výkon, celý ten deň.

V kvalifikáčnej skupine sme obsadili 2. miesto, vybojovali sme si ho sami, nikto nám nepomohol. Zdolali sme každého súpera v skupine, každého. Sami, našou hrou, našimi výkonmi, našou dávkou šťastia, lebo sme šli za ním vo väčšine kvalifikačných zápasov. 

Sme druhí a poctivo sme získali miesto v marcovej baráži. Stále hráme o miestenku na svetový šampionát. Máme mužstvo, aby do tej hry 'kto z koho' šlo so vztýčenou hlavou, so srdcom a sebavedomo. Dve tretiny zápasov v kvalifikačnej skupine sme vyhrali, prezentovali sme správne nastavenie. Môžeme sa smelo postaviť prvému súperovi v baráži, nech ním je ktokoľvek!
Zápas v Lipsku vôbec nebol...

HLASY PO ZÁPASE
FRANCESCO CALZONA (tréner Slovenska): „Bol to veľmi ťažký zápas pre nás. Súper do toho vletel od 1. minúty, keď zvýšil na 2:0, dostal sa do velikánskej pohody. V tej fazóne, akú mali Nemci, by s nimi mal problém ktorýkoľvek najlepší tím sveta. Z našej strany bolo náročné urobiť viac, pretože viacerí naši hráči neboli stopercentne pripravení. Ak hráme s mužstvom takého rangu, my musíem hrať na 110 percent a rival tak na polovičný výkon. To teraz nebolo. Nemožno si myslieť, že sme na úrovni Nemecka. Dokážeme nad nimi vyhrať, ale častejšie prehrávame. Výsledok 0:6 nie je dobrý, ťaží ma, ale musíme ísť ďalej po našej ceste. Aj keď to nie je cesta nemecká. Chlapcom som poďakoval za celú kvalifikáciu, náš cieľ v nej sme splnili. Hráči sú v šatni veľmi sklamaní, ja musím udržať hlavy hore. Je úžasné, že aj po takomto zápase nám naši fanúšikovia zatlieskali, veľmi si to vážime. Tí ľudia pochopili, čo, prečo a ako robíme.“
JULIAN NAGELSMANN (tréner Nemecka): „Slovensko nás neprekvapilo. V Bratislave hralo veľmi dobre, jeho futbalisti vedia hrať futbal, nikoho neteší hrať proti nim. V septembri podali maximálny výkon, teraz v Lipsku tomu tak nebolo. Prvých dvanásť minút v každom polčase bolo z našej strany perfektných a potom to už šlo. Samozrejme, že som rád, že sme sa kvalifikovali na MS. Všetci máme radosť, všetci sme robili všetko aj pre radosť iných.“

DRUHÝ ZÁPAS A–SKUPINY: Sev. Írsko - Luxembursko 1:0, gól: 44. Donley z 11 m.