MUŽI A – S Čile bezgólová remíza a Hamšíkov odchod slávobránou, podľa Calzonu „je nádherný“

BRATISLAVA (SFZ) – V poslednom medzištátnom zápase roka 2022 remizovala slovenská reprezentácia s Čile 0:0. Zápas, ktorý bol zároveň rozlúčkou Mareka Hamšíka s národným tímom a najcennejším dresom, videlo na vlastné oči takmer 20-tisíc vďačných fanúšikov. A ešte pred zápasom ho zapísali do knihy slovenských rekordov.

Je to iné, keď má mužstvo v zostave Hamšíka. Cítia to spoluhráči, cítia to súperi, vedia to diváci, vnímajú fanúšikovia aj cez televízne obrazovky. Jeho prvý dotyk, ten prehľad, tá ponuka, ten nápad, tá kreativita. Všetko, čo ho zdobilo pätnásť reprezentačných rokov bolo k videniu aj v nedeľu popoludní. Futbalový cit, talent od futbalového Boha. Vybrúsený diamant. Vďaka, že ešte raz sme to všetko mohli vidieť oblečené v slovenskom reprezentačnom drese.

Prvé zápasové noty písal Suslov. Najprv strieľal mimo, potom v 7. min po prieniku cez stred pálil presne, ale brankár Cortesových kvalít obstál bez zaváhania. U hostí bol podľa očakávania lídrom všetkého Vidal. Parádny futbalista, so všetkým. Prvý strelecký pokus, prvá gólová rana do „vinkla“ – kto chce vidieť učebnicový zákrok skvelého brankára, nech si pustí 30. min zápasu, bravóó Dúbravka – prvá žltá karta v stretnutí. 

Kým si novinári zapisovali viac či menej nebezpečné a lepšie či horšie futbalovo zvládnuté momenty, diváci  si opakovane pripomínali, na koho party sa zúčastňujú. Skandovaný pokrik „Máááááárek Hamšík“ znel premiérovo pred výkopom, potom mohutne v 13. min a keď sa hrací čas prehupol do 17. min – na to sa čakalo – po výzve hlásateľa tribúny povstali a ováciami postojačky pozdravili slovenského kapitána. 

Ten sa v 21. min predviedol takzvaným „pasom s očami“ na Bénesa, spoluhráč bol sám pred brankárom, ale hlavičkou poslal loptu mimo. Škoda, gólová prihrávka by bola jeho 27. v reprezentačnej kariére, takže zas by tam bola aj tá Marekova šťastná sedmička. Lenže nevydalo.

O päť minút to Hamšík skúsil zas, rýchlo rozohral priamy kop, kým Čiľania ešte nepostavili bariéru, dobrú streleckú parketu mal Duda, ktorý loptu pekne „obalil“ a tá letela, letela, už sme ju videli v sieti, lenže Cortes zasiahol. Medzi nami, fakt dobrý brankár.

Fajn, že takého máme stále aj my. Dúbravka sa vyznamenal v spomínanej 30. min po Vidalovej hlavičke, potom po prestávke v 52. min ho nepodstrelil zblízka Rubio a v 63. min mal dokonca excelentný dvojzásah, najprv proti Rubiovej strele a potom proti Diazovej hlavičke. Lopty šli vždy nebezpečne pod brvno a neprešli tam, lebo brankárove ruky nepustili. Nič, nikoho, nikam, nikdy!

Ak chvíľkami mal navrch duch priateľstva v nesúťažnom medzištátnom zápase, zvlášť v II. polčase bolo výrazne viac fáz, v ktorých sa hralo ostro, rýchlo a príťažlivo. V danej časti zápasu viac podľa čiľskych nôt, takže veľký aplauz si zaslúžil Škriniar, ktorý v 67. min vyhlavičkoval Sanchezovu bombu i následnú dorážku, opäť použil hlavu. Tridsaťpäťročný Vidal vyvádzal ako za mlada, behal, kopal, rozdával lopty spoluhráčom a údery súperom, vyčnieval nielen odfarbeným kohútom na hlave.

V 71. min sa pripomenuli fanúšikovia ďalším kolom skandovania „Mááárek Hamšík“ a potom aj kapitán presným centrom na hlavu Boženíka, hlavička nášho hrotového útočníka mala smer, ale nemala potrebnú razanciu. Tá nechýbala Sanchezovej strele, ale Dúbravka si poradil suverénne.   

V 89. min povstalo 19 757 priamych divákov a tlieskalo ešte raz na otvorenej scéne Marekovi Hamšíkovi. Ten sa objal s na čiare čakajúcim Martinom Regálim a potom aj s ďalšími spoluhráčmi z lavičky, ktorí už mali na sebe biele tričká s nápisom Ďakujeme, Marek!

Zvyšný čas – dve minúty plus – sa na tribúnach ozývalo „Máárek Hamšík“ a „ďáááákujeme!“. Dohralo sa bez gólov. Akoby symbolicky - Hamšík svoju reprezentačnú kariéru začal remízou s Poľskom a ukončil remízou s Čile. Odišiel slavobránou, ktorú mu postavili dnešní spoluhráči a súčasný realizačný tím, na veľkej obrazovke na štadióne zneli odkazy od niektorých z tých, s ktorými sa stretol na pätnásťročnej reprezentačnej ceste. Veľa úcty, veľa rešpektu, veľa uznania. Právom.

HLASY PO ZÁPASE

FRANCESCO CALZONA (tréner Slovenska): „Bol to veľmi dobrý zápas s veľmi ťažkým súperom. Hlavne I. polčas sme podali veľmi dobrý výkon, okorenený troma šancami. Vytvárame si ich, musíme popracovať na defenzívnych štandardkách, z piatich gólov sme štyri dostali práve z nich. Tentoraz sme obstáli. Škoda, že nemohol hrať Kucka, necítil sa dobre. Marek Hamšík je šampión, napadá mi na neho jediné slovo: nádherný. Musíme ale prijať, že skončil v reprezentácii a je našou úlohou nájsť nového hráča. Dnes napríklad prekvapil Duda, ukázal veľkú ochotu a videl som u neho úsmev, hoci mal novú úlohu. Rovnako Suslov sa vedel obetovať pre tím. Do konca roku plánujeme ešte 5-dňový zraz, predovšetkým s mladými hráčmi, ale bude tam aj zopár starších, aby „dohliadli“ a boli akýmsi vzorom.“ (viac vo videu)

EDUARDO BERIZZO (tréner Čile): „Nebol to zlý futbal, z našej strany lepší výkon ako naposledy proti Poľsku. Slovensko napriek tomu, že sa tiež nekvalifikovalo na majstrovstvá sveta, má silný tím, hráčov v najlepších ligách. Do prestávky to nebolo od nás úplne optimálne, zato II. polčas bol výrazne lepší, vypracovali sme si aj šance. V tomto trende musíme pokračovať, verím, že začneme príležitosti aj premieňať. Treba nám pracovať, pracovať, pracovať.“