logo
Reprezentácia

MUŽI A – Stanislav Griga nedal Portugalsku gól, ale vyfasoval červenú kartu...

Útočník Stanislav Griga v súboji s brankárom. Po jednom takom šiel v ominóznom zápase s Portugalskom 6. októbra 1989 predčasne pod sprchy. Reálne existuje aj fotografia, zachytávajúca tento okamih, ale... Prepadla sa kdesi v histórii.
Útočník Stanislav Griga v súboji s brankárom. Po jednom takom šiel v ominóznom zápase s Portugalskom 6. októbra 1989 predčasne pod sprchy. Reálne existuje aj fotografia, zachytávajúca tento okamih, ale... Prepadla sa kdesi v histórii.
autor: ŠTARTFOTO/JÁN SÚKUP, zdroj: SFZ

BRATISLAVA (SFZ) – „Myslím si, že vtedy mi Griga po zápase poďakoval,“ povedal po rokoch Michal Bílek, ktorý dvoma gólmi rozhodol kvalifikačný zápas MS 1990 v Prahe na Letnej 6. októbra 1989 v prospech Československa (2:1).

Kým práve dvojnásobný strelec bol vynášaný do nebies, lebo loď trénerského tandemu Vengloš – Ježek výrazne nasmeroval do talianskeho šampionátového prístavu, zloduchom duelu bol vtedy 28-ročný Stanislav Griga.

Chceli sme, potrebovali sme ten zápas vyhrať. Aby sme pevnejšie uchopili jednu z dvoch miesteniek na MS, pretože na dve postupové miesta boli reálne traja vážni uchádzači  - okrem Československa aj Belgicko a práve Portugalsko. Takže to bolo kto z koho.

Anton Zerer v knihe Taliansko 90 opisuje podrobne dianie na Letnej. „Bol to zasa jeden z tých čarovných dní, keď futbal zval ako hrdličkin hlas. Naša hymna v 30-tisícovom zbore.

Úvod ako na želanie. Jedenásta minúta. Lopta v portugalskej sieti. Súper z vlastnej polovice nevystrčil päty, naši chytili akurátny švung.

Žiaľ, rozlet sa znenazdajky rozplynul ako zlý sen. Pykanie za hlúposť. Grigove dva prejavy neogabanosti. Najprv v 15. min hrubosť (faul zozadu na Velosa), ocenená žltou kartou a v 18. min  podľa futbalovej matematiky – žltá plus žltá rovná sa červená – vylúčenie. Po odpískanom ofsajde Griga vysokou nohou napadol brankára...“ Z našej jedenástky sa stala desiatka, začínali sa odratúvať minúty.

„Pokiaľ ide o vylúčenie na Letnej, bola to najväčšia hlúposť v mojom futbalovom živote, ktorú som urobil. Pritom som už nebol mladý. Keby som mal 21 rokov, tak nič nepoviem. Mohlo ma to vyjsť draho a nielen mňa. Celá generácia sme čakali na to, aby sme si zas zahrali na MS či ME. Keby som to vtedy pokazil, tak by ma to dodnes mrzelo. Ak by sa to stalo a ak by som sa spätne pozeral na svoju kariéru, tak by som ju práve preto nepovažoval za úspešnú,“ vyjadril sa hriešnik o veľa rokov neskôr. Pretože ten studený októbrový večer aj po dlhom čase vyháňal zimomriavky na chrbát všetkým pamätníkov a násobne aktérom.

Spomínaný knižný zdroj opísal aj následné dianie. „Grigovo vylúčenie predstavovalo vo vývoji tohto zápasu stratu ozrutných rozmerov  - súper získal číselnú prevahu a jednému z najlepších európskych pravých obrancov Joaovi Pintovi sa uvoľnila cesta k našej bráne,“ cituje trénera Jozefa Vengloša.

Priestor dostal aj hriešnik. „Usiloval som sa ísť dôsledne za loptou. Ako vždy v podobných súbojoch. Viem si predstaviť, ako hlúpo som musel vyzerať z tribúny. Portugalský brankár náš súboj patrične prifilmoval.“ Čo robil po vylúčení? „Sedel som v kabíne, pustil som si na hodinkách stopky a po sekunde som rátal každú minútu.“ Svedomie hrýzlo. Na jeho hlavu však nepadla od spoluhráčov ani jedna výčitka. „Stana mi bolo veľmi ľúto. Videl som, ako svedomito sa na zápas pripravoval. Až priveľmi chcel. Oba fauly vyplynuli zo zápalu boja. Keď zronený predčasne odchádzal z ihriska, sľúbil som mu, že budeme bojovať aj zaňho, aby mu nik nemohol vyhadzovať na oči, že jeho vinou sme prišli o Taliansko,“ povedal vtedy kapitán mužstva Ivan Hašek.

Lenže v 75. min sa udiala ešte jedna hlúpa chyba, vyrobil ju brankár Stejskal, normálne 130-percentná spoľahlivosť. Akurát vtedy do jeho suverenity vkĺzla chybička, po nej bolo 1:1. A my sme predsa museli vyhrať...  Kapitán Hašek burcoval, hnal spoluhráčov, tribúny tlačili desať mužov v červených dresoch a bielych trenírkach dopredu, len brániť už nemalo zmysel. Osud čs. mužstvu doprial v 83. minúte štandardku, priamy kop. Zahrával sa presne z čiary kruhu za obdĺžnikom šestnástky. 

V múre stáli vari všetci Portugalci, medzi nimi zopár našich záškodníkov. Bílek sa venoval svojím štulpniam, ako by ho okamih kopu ani nezaujímal, ako by sa k nemu nedostala tá vzrušená vrava z tribún, ako by necítil napätie spoluhráčov, ktorí verili v jeho zamatovú pravačku.„Brankár veľa vidieť nemohol. Bola to moja parketa...“ Ani vtedy, ani potom či ako tréner nepatril k veľkým rečníkom. Ale futbal vedel robiť, góly dávať. Pripustil, že najprv nevedel ako a kam kopne, keď si loptu postavil na miesto, bol ale presvedčený, že dá gól!

Ten neborák v portugalskej bráne – volal sa Silvino – zbadal loptu, až keď bola nad múrom a kúsok za ním. Na úspešný zákrok v jeho podaní neskoro. Československo vyhralo 2:1! A do Talianska na šampionát to už bolo kúsok, aj keď nie bez prekážok.

„Ďakujem všetkým chlapcom,“ šepotal duševne ubolený Stanislav Griga, ktorého absenciu vyriešil tréner Vengloš šalamúnsky: „Stana nahradilo obecenstvo!“

A Griga? „V živote sú momenty, na ktoré človek spomína rád a tie druhé. Logicky, onen zápas s Portugalskom, aj keď mal napokon šťastný koniec, patrí u mňa k tým druhým. Sám od seba naň nemyslím a nespomínam, kým mi to niekto nepripomenie. A keď už sa tak stane, som rád, ak je to niekto, kto chápe, že ma toto spomínanie neteší...“ povedal aktuálne bývalý hráč aj tréner z ďalekého zahraničia.

Značky