MUŽI A – Zdolali sme VAR i Severných Írov, odmenou minimálne baráž!

KOŠICE (SFZ) – Koľko musí vydržať srdce slovenského futbalového priaznivca? A čo všetko? Odpoveď dal piaty kvalifikačný zápas o MS 2026, posledný domáci, prvý v tejto sérii v košickej futbalovej aréne: 98 minút boja, nervov, úderov na srdcovú komoru i do citlivej fanúšikovskej duše a potom chvíle absolútneho šťastia. Podľa štúdie vedcov z Univerzity v Loughborough môže srdcový tep fanúšika počas zápasu svojho tímu prekonať aj tep počas orgazmu. V piatok to tak na Slovensku bolo u desaťtisícov.

Už počas zápasu, presnejšie v II. polčase, sme boli k tomu veľmi blízko. Vlastne úplne najbližšie. Dvakrát dostali Sokoli loptu za chrbát Peacocka-Farrella, dvakrát štadión explodoval nadšením a šťastím, dvakrát nasledovalo po rozhodnutí VAR zničujúco ubíjajúce sklamanie. 

Najprv, že ofsajd Škriniara. Centimetre, milimetre? Šľak to trafil, moderná technika našla možno špičku nosa nášho kapitána za obrannou líniou hostí. O desať minút už bolo postavenie všetkých Slovákov v poriadku, figliar Šulo Haraslín si zopakovak filigrantské zahratie priameho kopu z veľmi podobného miesta, iba o trošku ostrejšieho uhla. Myšlienkovo sa prepojil so Strelcom, sadlo si to a lopta padla, kam mala. S-Íri zas protestovali a zas uspeli. VAR odhalil, že náš strelec Strelec loptu zasiahol, usmernil, tečoval, posunul ramenom. Kdesi tam, kde sa vo futbalových zákonoch končí na ruke dovolené miesto. 

Dvakrát za desať minút zrušila moderná technika domácim góly. Pritom oni ich tak potrebovali dávať, lebo potrebovali, museli, chceli vyhrať. Vymoženosť modernej doby prekazila obyčajnú ľudskú radosť.

Do tretice však nezabrali čary, kúzla, VAR, ani všetci svätí Patrickovia. Možno preto, že nebolo 17. marca, tak do tretice im nebolo rady ani pomoci. Navyše brankár, ten chlap s nemožným menom kiksol a karma mu vrátila jeho kúsok v I. polčase. To si vymyslel nutné ošetrenie a poskytol svojmu trénerovi a svojím spoluhráčom „oddychový čas.“ Čosi, čo poznáme z basketbalu, ale nie z futbalu, si Ostrovania vyrobili – kým sa dvojmenný brankár akože dával dokopy, kouč O’Neill zoskupil okolo seba celú ekipu, už len chýbalo, aby vytiahol magnetickú tabuľu a začal na ňu kresliť taktické varianty alebo čičmanské ornamenty. 

Tak v 91. minúte osud povedal: tu máš! Na! Peacock-Farrell vybehol na roh Bénesa, kopnutý od bránky, ale hrubo zaváhal. Netrafil loptu, prepadol kdesi kúsok za päťkou, stratil priestor, stratil orientáciu, stratil istotu. A ponúkol pozíciu hrdinu Tomášovi Bobčekovi. Reprezentačný debutant nebol na trávniku ani päť minút, čo päť, ani tri. Ocitol sa v správnej chvíli na správnom mieste, bol tam, bola s ním lopta a pred nimi prázdna brána. Aké je to niekedy jednoduché. Ako na lúke medzi škôlkarmi. Ťuk a bolo to tam! Bobček nasmeroval slovenskú reprezentačnú loď minimálne do baráže.

Teraz sa to píše (a číta) tak ľahko, tak krásne a milo sa pri tom usmieva. Lenže ľahko a milo nám dlho nebolo. Nielen pre tie dva neuznané góly, ale aj pre dianie. V romantických románoch by sa písalo, že „ľúty boj,“ taký to bol vo futbalovej realite – miestami kŕčovitý, chvíľami nepresný, celý čas odhodlaný každým z aktérov a v každej chvíli. Nebola to žiadna hitparáda, na našej strane akcia so Strelcovou strelou do žrde v I. polčase a kombinácia Sauer – Haraslín – Hancko, na konci ktorej sa Dávid chytal za hlavu, pretože jeho strela nemala potrebnú prudkosť ani umiestnenie. Ale viete, čo tam bolo vždy, furt, za každých okolností? Srdce. Jedenásť na trávniku, dvanásť na lavičke, 12 tisíc na tribúnach.

Čo futbalové ponúkli hostia? Po prvej štvrťhodine sa zavesil do vzduchu McConville, bol tam sám ako Gagarin, ale na naše šťastie neposlal loptu hlavou medzi žrde.

A inak boj, súboj, stret a stres. To posledné na tribúnach a lavičkách, to predtým na ihrisku. Čas plynul a skóre sa nehýbalo. 0:0 je asi najhorší výsledok, pre nás by mal teraz nádych prehry.

Ale potom prišiel náš tretí rohový kop a... odohralo sa všetko to už napísané. Zopakujeme ešte raz: lopta padla do siete po zásahu nohou, ale poslalo ju tam slovenské futbalové srdce.

Tu by sa dalo skončiť, nebyť poslednej otázky na tlačovke Francesca Calzonu. Tá bola trochu obšírnejšia, parafrázujem:  jeden z hráčov po zápase povedal, že tento zápas bol ako rande. Baba dvakrát neprišla a do tretice, keď prišla, tak nevieš, či sa máš tešiť. Aké boli trénerove pocity v zápase?
Prvá Calzonova reakcia bola: Ktorý hráč to povedal? Odpoveď: Lobotka. Otcovský úsmev a potom odpoveď: „Ak by som si mal vybrať medzi takýmto vyhraným zápasom a rande s krásnou ženou, ja si vyberiem ten futbalový zápas...“

HLASY PO ZÁPASE
FRANCESCO CALZONA (tréner Slovenska): „Okrem plnenia taktiky som od hráčov žiadal, aby do zápasu dali celé srdce. Oni to splnili. Súper hral celý čas tak, aby nás znervóznil. Poviem vám, že ak by moje mužstvo hralo spôsobom, ako náš piatkový rival, podal by som demisiu. Taký futbal sa hral pred dvadsiatimi rokmi, zo 100 minút sa hral čistý čas 49 minút. Košice sú magické mesto, ľudia nás tu podporovali úžasne celý zápas. Moje, naše poďakovanie však patrí aj Bratislave a Trnave, tam všade sme doma a cítime podporu. Dosiahli sme jeden cieľ, ktorý sme si dali pred kvalifikáciou. Ale mojim hráčom hovorím, že keď dosiahneme jednu métu, musíme si vytýčiť druhú, iba tak sa dá napredovať. Ideme do Nemecka a v Lipsku budeme chcieť vyhrať, ako v každom zápase.“

MICHAEL O‘NEILL (tréner Severného Írska): „Vždy je človek po prehre sklamaný, zvlášť ak sa prehrá takto v závere. O dvoch  neuznaných góloch rozhodca rozhodoll správne, bol tam ofsajd a ruka a aj pred rozhodujúcim gólom bol faul. Plus k tomu to vylúčenie... Takže tie dva kľúčové momenty nerozhodol rozhodca správne. Brankár pred gólom urobil chybu, to hej, ale ako som povedal, bol tam predtým faul. Dostal som žltú kartu za to, že som rozhodcovi povedal, že mal byť silnejší. Slovensko bolo lepšie pri štandardných situáciách, mali sme ich lepšie brániť. Bolo vidieť, že domáci hrajú o všetko, my sme spadli do baráže aj tak. Blahoželáme Slovensku, mrzí ma, že mi domáci tréner nepodal po zápase ruku...“

DRUHÝ ZÁPAS A–SKUPINY: Luxembursko - Nemecko 0:2, góly: 49. a 69. Woltemade.