SFZ – Dobrú novelizovanú podobu Súťažného poriadku preverí život

BRATISLAVA (SFZ) – Súťažný poriadok je všeobecne záväzná norma o riadení súťaží po športovo-technickej stránke. Upresniť a sprísniť ho môžu rozpisy súťaží jednotlivých zväzov. Zahŕňa štruktúru súťaží a riadiaci orgán každej z nich (SFZ, regionálne zväzy, oblastné zväzy), zároveň stanovenie okolností, za akých podmienok sa môže tá ktorá liga hrať, čo musia spĺňať kluby, hráči s akým statusom môžu štartovať, čo sú striedavé štarty, aké sú herné dôsledky nesplnenia príslušných aspektov (kontumácie), možné odvolania voči tomu, atď. Toľko na potvrdenie, prečo je Súťažný poriadok taký dôležitý dokument a prečo ho pracovná komisia novelizovala.

„Z reakcií hnutia sme cítili potrebu úpravy tohto poriadku. Napríklad niektoré články sa tematicky opakovali na rôznych miestach, pri minulých novelizáciách sa zas nejaký článok „prepadol,“ takže sa na pohľad akoby „stratil,“ preto ho bolo treba vytiahnuť a zaradiť na správnu pozíciu,“ vysvetlil Miroslav Richtárik, vedúci oddelenia riadenia súťaží SFZ, reakciu pracovnej skupiny na novelizáciu poriadkov, ktorej bol členom. „Iné články, napríklad zasahujúce striedavé štarty, sme vhodne združili, ďalšie s rovnakou témou tak preskupili, aby šli za sebou.“ 

Aj pri Súťažnom poriadku sa postupovalo systémovo, tie, ktorých účinnosť sa výhľadovo v dohľadnej dobe skončí, boli zaradené na koniec dokumentu. „Tým došlo k prečíslovaniu článkov, takže pre užívateľov len pripomenutie, že si treba pri narábaní so súťažným poriadkom pozrieť ich aktuálne číselné označenie,“ upozornil nahlas zväzový funkcionár.

Dôležitým aspektom v práci pracovnej skupiny boli aj nové formulácie článkov, uplatnila sa pri nich potreba jednoduchšieho a zrozumiteľnejšieho napísania, teda nie dlhé súvetia s mnohými čiarkami a komplikovanou vetnou stavbou. „Aby bol jasný výklad,“ zrozumiteľné všetkým.

Novelizácia poriadku sa robí každý rok, ale nie v takom rozsahu ako tentoraz. Je to reakcia na to, čo priniesol futbalový život. V minulosti sa viac pozmeňovali len niektoré články. „Pretože, či sa nám to páči alebo nie, vždy sa nájde niekto, kto si vymyslí kľučku a konkrétny článok si vysvetlí „po svojom,“ čím reálne tak nabúrava celé fungovanie súťaže. Je našou povinnosťou na to reagovať a článok upraviť jasne, transparentne a zrozumiteľne,“ povedal ešte Richtárik.

Tém na zamyslenie a následnú úpravu mala pracovná skupina dosť, napríklad presun hráča medzi súťažami („maximálny rozdiel dvoch stupňov, lebo dvaja-traja prvoligoví hráči do teoreticky VI. ligy urobia pár zápasov a to by malo dopad na konečnú podobu celej sezóny. A prvoligovým hráčom takáto nízka súťaž pre ich rast nič nedá, striedavý štart („museli sme znížiť obmedzený počet, konkrétne u mládeže štyroch namiesto pôvodných päť, lebo kluby by neboli nútené mať svojich hráčov“) či celkové zjednodušenie obsahu i jasnejšia forma poriadku („je to vlastne aj obrana proti špekuláciám, aby sa minimalizovala možnosť hľadať a nájsť v texte  kľučky a finesy, zvýhodňujúce jeden tím na úkor iného“) alebo úprava článkov o spoločnom družstve mládeže („prioritne dva tímy, ktoré majú málo hráčov/hráčok, vytvoria jeden s dostatočným počtom. Nie že jeden má veľa, druhý málo, prvý posunie nejaký počet a tak sa vytvorí spoločné družstvo, to nie! S jasne stanovenou zodpovednosťou za spoločný tím, aby nebola možnosť  posunúť účasť v súťaži bez športového charakteru“).

Je vedúci oddelenia súťaží spokojný s touto vynovenou podobou Súťažného poriadku? „Som, ale predpokladám, že nová sezóna prinesie nutnosť do roka a do dňa sa ním zaoberať zas. To je život.“