SFZ – Jubilant a legenda Ľudovít Zlocha: Želám dnešnej generácii, aby rozprávala, ako bolo na majstrovstvách sveta

BRATISLAVA (SFZ) – Bol medzi pozvanými. Ako jubilant (nar. 17. mája 1945) aj ako legenda. Viac ako 200 ligových štartov, dva tituly majstra, víťazstvo v PVP, 12-krát oblečený národný dres. Populárny brat populárneho brata. Bol neprehliadnuteľný na ihrisku, teraz je neprehliadnuteľný v spoločnosti. Mal svoj štýl hry, ktorým sa presadzoval, a má svoje uvažovanie, o ktoré opiera svoje celoživotné hodnoty. Ľudovít Zlocha, ktorému spoluhráči a kamaráti hovoria Kefa.

Baví vás ešte futbal?
„Mám chuť vám za takúto otázku vynadať! (šibalský úškrn). Či mňa baví futbal...“

Nuž, taká je prvá otázka.
„Už ho nehrám, ale baví ma. Veľa pozerám v televízii, najmä anglickú ligu. A španielsku.“

Ste veľkým kritikom dnešného futbalu? 
„Nie, to nie. Vždy mi liezli na nervy tí starí, čo mudrovali, aké to bolo, keď hrali oni, nechcem byť taký istý. Ja si to užívam, naozaj.”
Ale hovoríte si, že Zlocha by to zahral inak?
„Tak to asi vždy. Niečo som odkopal, viem sa vžiť do hráča, keď loptu nejako zahrá...“
Chodíte aj osobne na zápasy?
„Áno, samozrejme. Na III. a IV. ligu. Na I. ligu tiež, ale na tie nižšie súťaže stabilnejšie. A nejako radšej. Tam ešte vidím futbal, ktorý ma baví. Lebo, myslím si, tam ‚hore‘ sa hrá futbal, z ktorého ľudia nemajú taký pôžitok, aký mali za nás.“

Vidíte niekde na ihrisku behať hráča, o ktorom si hovoríte, že „aha, toto je či mohol by byť ako Kefa“?
„Nie, medzi slovenskými chlapcami takého niet. Určite niekde je, ale nedostáva šancu alebo toľko príležitostí, aby som si ho zapamätal. Bývalo to tak, že do Slovana chodili tí najlepší, z celej republiky – Karel, Malatinský, Horváth, Jokl, Masný, Švehlík... No a už som v tom, už mudrujem. Nech (zasmial sa nahlas). Keď mi vtedy došla nominácia do reprezentácie, bol som naozaj rád a vedel som, že v lige sú ešte ďalší dobrí stopéri. Nie dvaja-traja, ale ôsmi, možno desiati, naprieč republikou.“
Takže nepoviete žiadne meno nového Kefu?
„Nepoviem, lebo ho nevidím.“
Ešte jedna otázka na vaše hráčske roky: mohli ste dosiahnuť viac?
„Určite! Lenže v tej dobe bola taká... Voľnejšia disciplína, čo si budeme hovoriť. Mali sme ju my, ale mali takú aj naši súperi. Určite boli veci, ktoré sme mohli a mali urobiť lepšie, aby sme získali ešte viac.“

Patríte do mužstva, ktoré ako jediné slovenské vyhralo európsky pohár, v Bazileji po finálovom víťazstve nad Barcelonou 3:2, to nie je málo.
„No, to nie je málo. Ale napríklad nehral som na majstrovstvách sveta ani majstrovstvách Európy.“

Bolo vám veľmi ľúto, že ste si s bratom Jánom nezahrali spolu za národný tím?
„Veľmi. V sezóne 1969/70 sme so Slovanom boli majstri, hrali sme zaň obaja a do Mexika šiel len bracho. Som na seba kritický, ale pre mňa to bola jedna z najlepších sezón, aké som odohral. Veľmi mi je to ľúto, zahrať si s bratom spolu v reprezentácii by bol určite zážitok. A jéééžiš, ešte na majstrovstvách sveta! Ale taký je život.“

Na klope saka máte odznak Slovana, máte ho stále aj v srdci?
(zasa šibalský úsmev). „Fakt ma chcete napáliť?! S Jožkom Fillom sme dvaja najstarší stále žijúci odchovanci tohto nášho veľkoklubu. Prišiel som do Slovana v roku 1955, mal som desať. Ak máte s niekým či niečím väzbu 70 rokov, tak ho máte nielen v srdci, ale aj v hlave, v kostiach, v krvi, všade. V Slovane som bol ako hráč takmer dvadsať rokov, potom som sa na Tehelné pole vrátil ako mládežnícky funkcionár, neskôr som robil pri áčku, bol som podpredsedom klubu a skoro dva roky som tomu prezidentoval. Nebyť Slovana, nebol by futbalista Ludvo Zlocha. Žili sme s ním, hrali sme zaň, pochodili sme svet, Slovanu som vďačný. Som slovanista a vždy ním budem. Pri každom stretnutí sa pýtam bývalých spoluhráčov: kde máš klubový odznak?!“

Čo by ste Slovanu a slovenskému futbalu zaželali do roku 2026?
„Slovanu, aby hral lepší futbal. Krajší. S mužstvom, v ktorom bude viac odchovancov a slovenských futbalistov a tí budú ťahať na zápasy fanúšikov Slovana. Aj na ligové. Reprezentácii postup na majstrovstvá sveta. Niet väčšieho podujatia vo futbale, ako sú majstrovstvá sveta. Mne o tom hovorili tí, čo tam boli... Týmto dnešným reprezentantom prajem, aby oni o tom mohli druhým hovoriť. Slovenskému futbalu a vlastne slovenskej spoločnosti, aby sa ľudia k sebe správali ako slušní ľudia, s úctou, pokorou a pochopením.“

PREČO KEFA?
Prezývku dostal pre svoj účes. Vždy nosil nakrátko ostrihané vlasy, ktoré mu rástli kolmo nahor. Mal ich veľmi husté a tvrdé, pripomínali ryžovú kefu alebo takú na topánky. Keďže bol známy nekompromisnou, tvrdou hrou a špecifickým strihom vlasov, prezývka „Kefa“ sa okamžite ujala aj medzi fanúšikmi a novinármi. Veď keď on vykefoval súpera, tomu chvíľku futbal nechutil...