SFZ - Legendárny zväzový GS Peter Židovský má dnes 75 | Slovenský futbalový zväz

SFZ - Legendárny zväzový GS Peter Židovský má dnes 75

Jubilant v seniorskom veku bez futbalového dôchodku - Peter Židovský.
autor: ARCHÍV (pž), zdroj: SFZ

BRATISLAVA (SFZ) – Peter Židovský, niekdajší špičkový (aj) zväzový funkcionár, sa dnes dožíva jubilea 75 rokov. Je namieste napísať, že CELÁ FUTBALOVÁ RODINA, ktorá je v jeho prípade viac ako mnohopočetná, počítaná bez preháňania na desaťtisíce, mu úprimne želá veľa zdravia.

Rodák z Lipian je milovníkom života, futbalu a dobrého moku. Nemá rád okázalosti, dáva prednosť vecnej debate, pragmatickému videniu, argumentom. Popravde, vie sa za svoj názor vadiť, škriepiť, zlé jazyky tvrdia, že zvlášť v mladosti bol ochotný sa aj pobiť, ale nie vo fyzickom zmysle, lež v tvrdom slovnom súboji. 

Nerád prehrával ako na ihrisku tak v živote. Ak dostal ranu – a stávalo sa, napríklad keď musel opustiť post pedagóga na škole ZNB, pretože mu emigrovali dvaja súrodenci, čo bolo v minulej dobe nezlučiteľné s pozíciou učiteľa – na kolená nepadal, nech bola akokoľvek tvrdá. Nepochybne v tom bola výchova jeho otca, ktorý dal štyrom deťom pevné základy do života, aj jeho povaha. Navonok tvrdá škrupina však skrýva pod povrchom „tvarohové“ srdce, plné lásky k rodine a rešpektu voči priateľom.

Futbal hrával najmä v bratislavských kluboch Vajnory, ČH, Slovan a Trnávka. Do hlavného mesta sa rodina presťahovala – on rád pripomína, že „na sťahovacom voze!“ – práve kvôli nemu. Keď mal nastúpiť na FTVŠ, otec sa rozhodol, že nenechá syna v tom veľkom meste zvlčiť, že bude na neho celá rodina dohliadať a tak Židovskí predali dom v Lipanoch, kúpili iný v Bratislave a odvtedy je ich domov pri Dunaji. Aj keď sa rozbehli do celého sveta, u Petra majú istotu, že sa je kam vrátiť.

Keď mu kľukaté cesty osudu znemožnili učiť, ponúkli mu inú možnosť robiť pre šport a pre futbal. Ako referent športu v niekdajšom ČSZTV spravoval 12 športových odvetví, zlákal ho tam legendárny tajomník telovýchovnej organizácie v Západoslovenskom kraji Mikuláš Bojko. Potom sa presunul na sekretariát futbalového zväzu, ktorý mal v tých časoch krkolomný názov VFZ SÚV ČSZTV. Zo sekretára sa stal po dvoch rokoch vedúcim sekretárom a keď prevzal vedenie slovenského futbalu Milan Služanič, vytvorili tandem ako bič.

Nikdy predtým ani potom nefungovali dvaja najvyšší futbaloví funkcionári v takej dokonalej symbióze, ako tento pár skúsených matadorov. Nie že by sa nepohádali, ale pod ich vedením sa náš futbal stmelil, prešiel aj zložitým obdobím Novembra 1989 a etapou rozdelenia federácie, etablovaním SFZ v štruktúre FIFA a UEFA, nastavením pravidiel a noriem (iste, nie všetkých bezchybných, ale o tom je život...) a nikdy a v ničom sa pri nich nezabudlo, že je to hra a že ju hrajú ľudia a pre ľudí.

V tom bolo kúzlo (aj) Židovského práce, preto tí, ktorí ho zažili vo funkcii generálneho sekretára tvrdia – a tvrdiť do smrti budú – že bol najlepším generálnym sekretárom SFZ (bez toho, aby sa tí ostatní cítili dotknutí).

O charaktere dnešného jubilanta svedčí, že keď funkcionárska revolúcia počas horúcej klubovej jesene 1998 prinútila k nezmyselnému odchodu predsedu zväzu, on odišiel spolu s ním, respektíve výpoveď dal tak, aby ho o týždeň predbehol. Lojalita bola pre neho samozrejmá, rovnako ako rešpekt k ľuďom a úcta k pravde.

Futbal má v krvi, takže aj po odchode zo zväzu si ním plnil dni. V Slovane, kde robil asistenta generálnemu riaditeľovi, potom získal sprostredkovateľskú licenciu, ale to nebola celkom jeho šálka kávy. Ešte stále je aktívny v Danubii Veľký Biel, kde je niečo ako Richelieu, všetko vie, všade je a keď treba, zatiahne za tie správne nitky.

Peter, s úctou, akú si zaslúžiš, s rešpektom, ktorý ti vyjadrujú stovky ľudí nielen z futbalu, aj SFZ pozdvihne na prípitok pohár dobrého koňaku so želaním ešte mnohých ďalších rokov v zdraví ducha i tela.

Značky