SFZ - Profesor Ján Svák: Slovensko spĺňa podmienku Európskeho súdu pre ľudské práva

Na blížiacej sa konferencii SFZ, ktorá sa koná v piatok 28. februára 2020, bude dôležitým bodom programu prerokovanie návrhu na zmenu a doplnenie stanov SFZ. Hlavným cieľom novelizácie je posilnenia objektívnej nestrannosti orgánov SFZ na riešenie sporov (DK SFZ, OdK SFZ, komora SFZ pre riešenie sporov a licenčné orgány), keďže existujúca úprava stanov nereaguje na trendy vnímania nestrannosti osôb, ktoré pôsobia v takýchto orgánoch.
K zmene stanov v prípade ich schválenia dôjde jednak sprísnením posudzovania nezlučiteľnosti výkonu funkcií pri členoch týchto orgánov, ako aj úpravou systému navrhovania a voľby kandidátov na predsedu a podpredsedu komory SFZ pre riešenie sporov. Ďalším cieľom zmeny stanov je náprava nedostatkov, vyčítaných hlavnou kontrolórkou športu pri kontrole súladu platných stanov SFZ so zákonom o športe.
O navrhovaných zmenách pravidiel, ktoré sa dotýkajú fungovania orgánov SFZ na riešenie sporov, sme sa rozprávali s expertom na ústavné právo profesorom Jánom Svákom, odborníkom na ústavnoprávne aspekty právneho poriadku, uznávaným právnym teoretikom, ktorý dlhé roky pôsobí v slovenskom futbale, aktuálne ako podpredseda odvolacej komisie SFZ.

Navrhovanou zmenou stanov sa sprísňuje posudzovanie nezlučiteľnosti funkcie člena SFZ na riešenie sporov so zastupovaním účastníkov konania pred týmito orgánmi. Zavádza sa pravidlo, že osoba, ktorá pôsobí v orgánoch SFZ na riešenie sporov ako člen tohto orgánu, nemôže pred týmito orgánmi vystupovať ako právny zástupca strán sporu. Návrh preferuje teóriu nezávislého “zdania sa,” ktorá reaguje aj na stabilnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a ktorá hovorí, že nestačí subjektívne presvedčenie sudcu o jeho nezávislosti, ale že táto nezávislosť sa musí javiť pri osobe sudcu aj tretím osobám a osoba sudcu musí prezentovať dostatočné záruky, že bude nestranná. Je tento návrh správny z hľadiska splnenia požiadavky dodržať zásady spravodlivého procesu či z pohľadu článku 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, Ústavy SR a zákona o športe?
“Predovšetkým si treba ujasniť ústavnoprávny a právno-normatívny rámec, v ktorom sa spôsob kreácie komory pre riešenie sporov vo futbale nachádza. Ten je daný jednak vnútroštátnou a jednak nadštátnou úpravou. Ústava Slovenskej republiky vymedzila v článku 2 po prvé vzťah medzi právom a paraprávom a po druhé postavenie zákona o športe v slovenskom právnom poriadku. Zákon o športe v §19 ods. 1 písm. f) a i) preto s ústavnoprávnou konformnosťou určil, že voliť členov komory pre riešenie sporov je v právomoci najvyššieho orgánu národného športového zväzu, s navrhovacím oprávnením každého člena zväzu. Volebné podmienky potom prenecháva na internú úpravu národným športovým zväzom, ktorý tým získavajú právno-normatívny charakter s prezumpciou ústavnej konformnosti.
Ústavné postavenie nadštátnej právnej úpravy vychádza z článku 7 Ústavy Slovenskej republiky a v jej zmysle sú potom pre túto oblasť v hre po prvé rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktoré, ak sú vydané v súvislosti so Slovenskou republikou, že sťažnosť smeruje priamo proti nej, tak sú právne záväzné a v prípade rozhodnutí voči iným štátom sú aplikovateľné v súdnoprecedenčnom význame pri obdobných prípadoch primerane právnemu poriadku Slovenskej republiky. Po druhé paraprávne normy medzinárodných športových federácií, ktoré sú aplikovateľné len v prípade ich konformnosti s vyššie uvedenými právnymi normami, a preto  v zásade majú len odporúčací charakter s výnimkou pravidiel športovej súťaže.“
V tomto duchu je vnímané aj rozhodnutie druhej komory Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 28. januára 2020, jednomyseľne prijaté v troch spojených veciach, ktoré sa týkali posudzovania nezávislosti rôznych rozhodovacích orgánov Tureckej futbalovej federácie (Türkiye Futbol Federasyonu – ďalej „ZFEÚ“) pod označením Ali Riza a ostatní proti Turecku. Aké sú jeho dôsledky pre zväzy ako SFZ?
“Tvorenie športových tribunálov zásadným spôsobom ovplyvnili dve rozhodnutia ESĽP vo veciach Mutu a Pechstein proti Švajčiarsku a Ali Riza a ostatní proti Turecku. Obidve tieto rozhodnutia sú veľkým krokom k autonómnosti športu.
ESĽP v nich došiel k záveru, že ak športové tribunály rozhodujú ako obligatórne rozhodcovské súdy, potom musia spĺňať kritéria článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ako pri ich kreovaní, tak aj pri rozhodovaní z hľadiska nezávislosti a nestrannosti. V prípade Aliho Rizu dokonca uviedol, že ich rozhodnutia sú súdne nepreskúmateľné. Pri splnení podmienky, že rozhodovali v duchu článku 6 spomenutého dohovoru. Z hľadiska kreácie odporučil, aby členovia športových tribunálov boli pomerne vyberaní do svojich funkcií orgánmi športových zväzov, vytvorených aj zo zástupcov športových klubov a športovcov.“
Upravuje SFZ ako zriaďovateľ komory jej zloženie v súlade s týmito podmienkami?
“Slovensko takúto podmienku spĺňa či dokonca prekračuje, keď v zmysle článku 7 poriadku komory pre riešenie sporov, vydaného na základe článku 7 odsek 3 písmeno a stanov SFZ spory o možnom porušení zmluvných záväzkov medzi klubmi a futbalistami rozhoduje senát, kde jeden člen je priamo kreovaný futbalovými klubmi a jeden hráčmi.”
Ďalšou významnou systémovou novelou stanov SFZ je zmena pravidiel kreovania predsedu a podpredsedu komory SFZ pre riešenie sporov v tom smere, že predseda a podpredseda tohto orgánu má byť výrazne nezávislý od záujmových skupín vo futbale. Ako sa mení doterajší systém ich voľby? Ako hodnotíte túto zmenu z hľadiska splnenia požiadavky dodržať zásady spravodlivého procesu a z hľadiska požiadavky kreovať jej osobnostný aparát osobami, spĺňajúcimi objektívne aj subjektívne prvky nestrannosti a nezávislosti?
“Rozhodcovské orgány v oblasti sporov, ktoré sú svojou podstatou pracovnoprávneho charakteru, sú vo väčšine európskych krajín tvorené zo senátov, v ktorých je zastúpená ako odbornosť, tak aj konfesionalita. Tak boli tvorené už pracovné súdy v čase existencie sudcov z ľudu, teraz prísediacich, ktorí tvorili laický prvok v súdnictve. Predsedom senátu bol vždy profesionálny sudca a členovia senátov mali zastupovať záujmy odborov a zamestnávateľov, pričom právnické vzdelanie nebolo podmienkou. Naopak, predseda senátu bol vysoko kvalifikovaný odborník.“
Je kľúčová potreba objektívnej nezávislosti, teda aby vedenie komory bolo nezávisle nielen subjektívne podľa presvedčenia a konania či rozhodovania jej členov, ale aj objektívne, aby sa vedenie komory aj objektívne javilo ako nezávislé pre tretie subjekty?
“Túto potrebu zdôrazňuje aj ESĽP vo svoje konštantnej judikatúre a v prípade Aliho Rizu prizvukuje potrebu osobitných znalostí a skúseností v predmete sporu, pretože tým sú vysoko kvalifikovaní na riešenie osobitných sporov, pričom v prípade Aliho Rizu išlo o skúsených praktizujúcich právnikov alebo akademikov, špecializujúcich sa na športové právo.
Tomu by mal byť prispôsobený aj výber kandidátov. Vzhľadom na to, že navrhovať kandidátov na predsedu a podpredsedu komory pre riešenie sporov môže každý člen SFZ, bola po vzore upravených pravidiel pre výber kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR a zrejme aj podľa vyjadrení všetkých politických strán k voľbe generálneho prokurátora vytvorená osobitná komisia, ktorá posúdi odbornú kvalifikáciu kandidáta a jej stanovisko by bolo dôležité pri voľbe.“
Považujete za správne, aby predstaviteľov vedenia komory SFZ pre riešenie sporov predsedu a podpredsedu vyberali záujmové skupiny, teda hráči a kluby, napríklad vzájomnou dohodou?
“Pri jej zložení by sa mali eliminovať politické - záujmové - vplyvy, ako to vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Gudmundura Andriho Ästrádssona proti Islandu z 12. marca 2019, číslo 26374/18. Takýto spôsob výberu má potom aj dopad na nezávislosť predsedu senátu komory pre riešenie sporov pri teste objektívnej nestrannosti z pohľadu článku 6 dohovoru.“