SR 18 – Mentálna trénerka Pšenáková: Základom fungovania je otvorená komunikácia

BRATISLAVA (SFZ) - Mentálni tréneri sa postupne stávajú pevnou súčasťou športových kolektívov. Slovenský futbalový zväz sa preto rozhodol pred štartom tejto sezóny angažovať mentálnu koučku Zuzanu Pšenákovú, ktorá pôsobí pri reprezentácii do 18 rokov. Vyštudovaná psychologička pre futbalsfz.sk porozprávala, čo je jej úlohou, ako ju prijali hráči, realizačný tím a ako rieši s mladými futbalistami aj ťažké situácie. Jedna veľmi smutná totiž zasiahla tím pred pár dňami, keď tragicky zahynul jeden z našich reprezentantov Adrián Sivoň.

Psychologička Zuzana Pšenáková mala už pri štúdiu zameranie na šport. Pracovala pri prvoligových mužstvách, počas MS do 18 rokov v hokeji, ktoré sa konali v roku 2017 na Slovensku, bola asistentkou mentálnej koučky pri tomto družstve. Okrem toho sa venuje športovcom aj individuálne. „Slovenský futbalový zväz sa snaží fungovať inovatívne, vie, že aj táto časť prípravy športovcov je dôležitá. Dohodli sme sa, že budem pri reprezentácii do 18 rokov ako člen realizačného tímu,“ začala na úvod energická dáma. „Často si ľudia myslia, že mentálny kouč je len bútľavá vŕba, no my tak nepracujeme. Mentálna príprava je jeden z nájstrojov, ktorý podporuje rozvoj hráča. Najdôležitejšie je si vždy spolu s trénermi stanoviť, čo chceme dosiahnuť a nasledovné aktivity mentálnej prípravy, ktoré nám pomôžu dosiahnuť spoločný cieľ. Snažíme sa učiť športovcov správne myslieť cez zápas, ako si stanoviť ciele, veriť si v kľúčových momentoch zápasu a ako sa vysporiadať s vlastnými emóciami. velky doraz kladieme na atmosferu v time. Veľký dôraz dávame na atmosféru v tíme, ktorá je základom pre rozvoj hráča. Aby hráči aj realizák cítili, že sme na jednej lodi,“ doplnila Zuzana Pšenáková.

Pracuje s hráčmi, ktorí sú na prahu dospelosti. V čom potrebujú najviac pomôcť? „Myslím si, že je to veľmi individuálne, každý hráč je špecifický, každý hráč je unikátny. Má svoje silné a slabé stránky. Tie silné sa snažíme zdokonaľovať a slabé podporovať, aby silneli. Často však napríklad riešime, ako sa vrátiť po chybe do zápasu alebo ako sa vyrovnať s horším výkonom. Pre mnohých chalanov to bola novinka, pracovať s mentálnym trénerom. Museli sme sa spoznať, oťukať, nevedeli, čo majú od toho čakať. Postupne sme sa im aj s realizačným tímom snažili vysvetliť, aká je moja rola v tíme,“ pridala Pšenáková.

Po takmer piatich mesiacoch pri tíme už môže mentálna trénerka hodnotiť. „Vnímam to veľmi pozitívne. S hlavným trénerom sme si nastavili proces a systém. Veľa sme o tom spolu komunikovali. Pracujeme s hráčmi individuálne, ale aj s realizačným tímom. Rozvíjame tím a veľa komunikujeme v rámci realizačného tímu. Všetci hráči sa o to zaujímajú, chcú na sebe pracovať v oblasti mentálnej prípravy aj mimo zrazov. Počas nich sa snažíme vytvoriť partiu, ktorá je súdržná, funguje v nej otvorená komunikácia tak, aby sa chalani cítili sami sebou a mohli na ihrisku podať dobrý individuálny aj tímový výkon,“ zhodnotila Zuzana.

Čo dala práca pri tíme naopak mentálnej koučke? „Veľmi veľa. Vážim si, že kolegovia v tíme ma tak prijali . Je trochu neštandardné, že sa v takomto tíme stane súčasťou žena. Bola to silná skúsenosť aj pre mňa, byť stále s tímom. Je to veľká výzva, za ktorú som vďačná. Je skvelé byť súčasťou realizačneho tímu, v ktorom sa navzájom od seba učíme a posúvame sa. A smerom k tímu, je to, samozrejme, iná práca ako v klube, človek má na mnoho vecí oveľa menej času a priestoru, a preto vyberať vhodné drilly je tiež skvelá skúsenosť, ktorá ma profesne posúva,“ prezradila Pšenáková. 

Poslednú akciu v tomto roku absolvovali zverenci trénera Stanislava Maceka v Čiernej Hore, kde odohrali dvojzápas (2:0, 2:4). Celý zraz bol bola silno poznačený tragédiou, ktorá sa stala minulý víkend. Pri páde z okna zahynul reprezentant Adrián Sivoň. „Všetkých nás to veľmi zasiahlo. Viem, že niektorí chlapci poznali Aďa dlhšie, takže sme to riešili. Veľa sme o tom hovorili s realizačným tímom, myslím si, že sme našli správnu stratégiu. V takýchto momentoch je najdôležitejšie s chlapcami o tom rozprávať, učiť ich prijať emócie a podať im pomocnú ruku. Že je v poriadku, keď si za to nahnevaný, keď si smutný.  Je kľúčové, aby hráči mali šancu hovoriť o tom, ako sa cítia a aby mali oporu medzi sebou, aj od trénerov a okolia, pri prežívaní emócií. Nebrániť sa emócii, prijať ju, prežiť ju a ona potom postupne, pomaličky odznie...“ vysvetlila Pšenáková. „Mne osobne je to veľmi ľúto, týmto by som chcela vyjadriť úprimnú sústrasť jeho najbližším.“