JABLONEC NAD NISOU (SFZ/PETER ZEMAN) – Člen širšieho kádra slovenskej futbalovej reprezentácie Jakub Považanec strieľa v drese FK Jablonec krásne góly v českej lige, zapísal sa do listiny strelcov aj v EL proti Astane a vychutnáva si zápasy na európskej pohárovej scéne. Bývalý hráč slovenskej 21-ky bol členom širšieho kádra SR v ére trénera Kozáka a jeho meno figurovalo aj v prvej širšej nominácii trénera Hapala.
V poslednom, štvrtkovom stretnutí s Rennes, ste prehrou 0:1 definitívne stratili šance na postup. Na ihrisku to tak však nevyzeralo.
„Myslím si, že od začiatku zápasu až do konca sme boli lepším mužstvom. Začiatok nám vyšiel na výbornú. Do súpera sme sa zakusli a do ničoho sme ho nepustili. Rozhodli naše nevyužité šance. Naopak, súper z prvej vážnejšej situácie skóroval. Po záverečnom hvizde sme sa nemali za čo hanbiť. Škoda, minimálne bod sme si v tomto stretnutí zaslúžili získať.
Dôležitý moment prišiel po polhodine hry, kedy váš tím nevyužil tutovku.
„V koncovke sa ocitol Doležal, po strele z päťky sa sa lopta od brvna odrazila späť do ihriska. Tento moment považujem za zlomový bod zápasu, pravdepodobne by sa jeho scenár odvíjal inak. Aj to dokresľuje naše účinkovanie v EL. Chýbala nám vyššia efektivita pri premieňaní šancí.“
Bolo vás plné ihrisko. Ľudia vám zatlieskali pri efektných nožničkách, vyhrávali ste súboje, prenášali ste dlhými pasmi hru z jednej strany na druhú…
„Musím povedať, že sa mi hralo veľmi dobre. V prvom zápase na pôde súpera v Rennes sme vstúpili na ihrisko s prílišným rešpektom, v domácom prostredí sme hrali od začiatku nebojácne. Bolo mierne pod nulou a cítil som veľkú zimu. Musel som veľa behať, aby som sa zahrial (smiech).“
V poslednej dvadsaťminútovke ste sa ocitili v dobrej palebnej pozícii. Lopta z pravej strany, váš nábeh a strela z prvej.
„Doležal nacentroval, ja som sa rozhodol skúsiť to z prvej ľavačkou. Ešte som ten moment nevidel na videu, možno som mohol voliť inú možnosť, loptu obkročiť a zakončiť pravou. Ale to by vznikol zas priestor pre obrancov vystúpiť vyššie a strelu zblokovať.“
V tíme Stade Rennes hrá niekoľko skvelých hráčov, upútal vás niekto výkonom?
„Kapitán André ukázal skvelú techniku, predviedol dve úspešné zidanovky, je to inteligentný hráč stredu poľa. V druhom polčase to bol Hatem Ben Arfa. Po zranení ešte nie je vo forme, ale to je hráč z iného sveta. Držal som sa od neho čo najďalej aby som ho nemusel brániť (smiech). Páčil sa mi aj výkon strelca gólu Greniéra.“
Mali ste v hľadisku podporu?
„Okrem manželky pricestoval prvýkrát počas môjho pôsobenia v Jablonci na zápas aj otec a boli tu aj kamaráti z Banskej Bystrice.“
V poslednom zápase skupinovej fázy nastúpi Jablonec v Kyjeve proti domácemu Dynamu.
„Kyjev má istý postup a teoreticky by proti nám mohli šetriť káder. Azda je to šanca na ďalšie body do tabuľky. Žiaľ, ja som si pripísal proti Rennes tretiu žltú kartu a tak budem mať voľno. Po tom, ako som ju videl v rukách rozhodcu, som cítil hnev. Chcel som nastúpiť aj v Kyjeve. Zápasy v pohároch sú pre mňa výnimočné.“
Čo chýbalo k tomu, aby ste si do tabuľky pripísali viac bodov?
„Päť minút v Rennes a v Astane. V oboch dueloch sme inkasovali v záveroch a stálo nás to body. Vo Francúzsku dokonca po penalte v nadstavenom čase. Po osobnom súboji, ktorý z hľadiska hernej situácie nič neriešil… Doma s Kyjevom sme nechytili začiatok a po štvrťhodinke bolo 0:2. Vyrovnali sme na 2:2, ale opäť to bola strata. S Astanou sa mi podarilo v úvode streliť gól, ale súper vyrovnal a opäť z toho bol iba bod po remíze 1:1.“
Aké vysoko si ceníte účasť v Európskej lige?
„Je to môj najväčší úspech. Ktovie, možno som takéto zápasy mohol hrať naposledy. Snažil som sa vychutnať si ich, užiť najviac ako sa dá. So súpermi sme hrali vyrovnanú partiu, ale výsledkovo sme herný potenciál nezúročili.“
Z Banskej Bystrice ste prestúpili najskôr do pražskej Dukly a po dvoch rokoch do FK Jablonec. Bolo to správne rozhodnutie?
„Česká liga je viac zviditeľnená aj na európskej scéne, čo je podčiarknuté účasťou českých klubov v pohárovej Európe. Pre mňa bol prestup z Julisky do Jablonca krokom vpred. Možno to tak prvý rok nevyzeralo, hrával som menej, no s príchodom nového trénera som herne ožil, dostal som na to príležitosť. Snažím sa odvďačiť za dôveru výkonmi. V minulej sezóne z toho bolo 3. miesto v lige a postup do EL. Ako som povedal, považujem to za veľký úspech.“
Dukla Banská Bystrica, Dukla Praha a FK Jablonec. Všetko kluby, ktoré navštevuje minimum fanúšikov.
„Čo k tomu povedať? Asi mám trochu smolu na kluby, ktoré nemajú veľkú fanúšikovskú základňu. Možno je to tak aj dobre, nie som pod enormným tlakom, ale mne zápasy s desaťtisícovou kulisou vyhovujú. V Astane, na Sparte, v Rennes, kam zavítala dvadsaťpäťtisícová návšteva, všade tam sa mi hralo veľmi dobre.“
Vnímali ste v Jablonci zvýšenú pozornosť fanúšikov pred zápasmi v Európskej lige? Predsalen, základná skupina EL sa hrala v Jablonci prvýkrát.
„Úprimne, žiadna eufória sa nekonala, ale už to beriem ako normálnu vec. Mrzelo ma, keď Kyjev strelil u nás gól a pol štadióna malo ruky nad hlavou… To boli, pravdaže, Ukrajinci. Rád by som odpovedal inak, ale je pravda, že ani takéto zápasy nepritiahli do Jablonca väčšiu divácku kulisu.“
V českej lige ste si vyslúžili renomé excelentného strelca z diaľky. Najmä gól v Příbrame z viac ako 30 metrov, z priameho kopu do šibenice, ašpiruje na titul gól roka.
„Vyšlo mi to. Spoluhráči sa na mňa pozreli a vraj „skús to“. Robili si srandu, že to pôjde možno niekam vysoko na tribúnu. Podarilo sa mi to dokonale, som vďačný za tento moment.“
Postavou nevyzeráte na to, že by ste mali trhať siete, ale je pravda, že brankári musia byť pri vašich strelách z diaľky v strehu.
„Je to viac o technike kope, o švihu. Určite mám aj nejakú silu v nohách, ale rozhoduje technika kopu. Snažím sa po tréningu venovať streľbe a tomu, aby lopta v istom bode čo najrýchlejšie klesala. Zatiaľ mi to vychádza, podarilo sa mi v českej lige streliť niekoľko takýchto gólov z diaľky.“
Gól do siete Příbramu sa s vami povezie celý život. Také sa nestrieľajú každý deň. Aká bola reakcia spoluhráčov?
„Tak srandičky patria k futbalu (smiech). Niekoľko hráčov stuhlo a len sa na mňa pozerali. Obranca Lischka si dal ruky vbok, usmieval sa a krútil neveriacky hlavou. Nechápal, čo to bolo. Ďalší pribehol ku mne s vygúlenými očami a pýtal sa ma, či mi šibe. Keď si na tréningu niekto stavia loptu ďaleko od brány, tak si automaticky spomenie na tento gól a zvykne sa hovoriť, že ma ide skúsiť napodobniť.“
A skúšate to aj vy? Padlo vám to vôbec niekedy aspoň raz v živote tak ako v Příbrami?
„Na tréningu aj častejšie. Povedal by som, že veľmi často. Minimálne raz do týždňa to tam takto do šibenice upracem. Ale je pravda, že v zápase som to ešte nikdy netrafil lepšie ako práve v Příbrame.“
Spomínali sme gól v Európskej lige proti Astane a tento exportný v lige proti Příbramu. Keby ste museli určiť, ktorý si ceníte viac, ktorý by to bol?
„Ťažká úloha, ale asi ten proti Astane. Bol to zápase Európskej ligy a znamenal pre nás bod. Ale ani na ten příbramský nikdy nezabudnem.“
Patríte medzi najlepších hráčov českej ligy a tak to bolo aj počas pôsobenia na Slovensku. Ste niekoľko rokov v širšom reprezentačnom kádri, ale na konte zápasov vám zatiaľ svieti nula. Na jednej strane vás asi účasť v širšej nominácii teší, na druhej asi netrpezlivo čakáte, kedy príde pozvánka na zraz.
„Zažil som dve pozvánky na repre zraz. Bolo to pred kvalifikačnými zápasmi s Anglickom a v Slovinsku, a následne pred zápasmi s Litvou a Škótskom. Je to pre mňa isté ocenenie výkonov v lige a platí to aj v tomto období. Vďačím Jabloncu za zviditeľnenie sa. Hráme EL a azda aj preto mi nedávno zavolal tréner Hapal. Bolo to asi dva týždne pred zrazom. Potešilo ma to, aj keď pozvánka na zraz neprišla. Nič sa nedeje. Som si vedomý toho, že reprezentácia má lepších hráčov, ktorí pravidelne nastupujú v lepších ligách. To je normálne. Chcem tvrdo na sebe pracovať, aby som sa v nominácii raz ocitol aj ja.“
Nemrzelo vás, že ste boli na dvoch zrazoch, ale do hry ste nakoniec nezasiahli?
„Mrzelo. Keď som tam už bol, túžil som si zahrať aspoň minútu. Každý hráč túži po takejto chvíli. Mal som smolu, že všetky štyri zápasy boli ostré kvalifikačné. Možno keby som prišiel na nasledujúci zraz, boli by moje šance väčšie. Tam sa hral aj jeden prípravný zápas.“
Prekvapil vás telefonátom tréner Hapal?
„Neprekvapil. Už predtým ma kontaktoval technický vedúci Jakub Kojnok a pýtal si telefónne číslo. Tušil som, že by mi tréner mohol zavolať, stalo sa. Mal som z toho rozhovoru dobrý pocit. Viem, že moje výkony sleduje. Je to pre mňa veľmi povzbudzujúce.“
Čo by to pre vás znamenalo pripísať si reprezentačný štart?
„Je to sen každého hráča. Hrával som v mládežníckych reprezentáciách od 17-ky po 21-ku. Mal som na sebe reprezentačný dres Á-čka oblečený, aj keď iba na lavičke… Verím, že moja chvíľa by ešte mohla prísť.“
Hovoriť o zvyšku kariéry vo vašom prípade by bolo predčasné. Napriek tomu, neuvažujete o možnom posune do kvalitatívne vyššej súťaže? Aká je vaša vysnívaná liga?
„Neviem, či je na mieste byť tak veľký optimista alebo zostať radšej realista. Vedel by som si predstaviť pôsobenie v Turecku, v Poľsku, možno v Katare, či v SAE. Páčilo sa mi aj v Astane, tam majú krásne podmienky na futbal. Možno by som privítal niečo trochu exotické.“
Všetci hráči snívajú o Anglicku, Nemecku, Španielsku, Taliansku…
„To je pekná predstava, ale tam hrajú lepší hráči. Už mám nejaký vek, v januári budem mať 28, dnes hrajú futbal na najvyššej úrovni 23-roční chlapci.“
Nie je to len prílišná skromnosť? Proti Rennes ste hrali vyrovnanú partiu, vyhrávali súboje. O čo boli lepší oni od vás? Určite by ste sa medzi nimi nestratili.
„No, možno máte pravdu. Je pravda, že v tomto zápase to tak bolo.“
VIZITKA - JAKUB POVAŽANEC
Dátum narodenia: 31.1.1991
Miesto narodenia: Banská Bystrica
Klub: FK Jablonec
Post: stredopoliar
Číslo dresu: 7
Kluby: Dukla Banská Bystrica, Dukla Praha, FK Jablonec
Reprezentácia: SR 21: 7 zápasov/1 gól (2011-2012)
ZDROJ FOTO: Jaroslav Hoffmann, Michal Chwieduk, TASR