BRATISLAVA (SFZ/mr) – Tréner slovenských sokolov Ján Kozák začiatkom týždňa oslávil 64. narodeniny a hoci momentálne nemá zraz a svojich hráčov pokope, sleduje ako sa im darí v kluboch. Navyše sa nemôže sťažovať ani o nezáujem médií. O rozhovor ho požiadali aj talianski novinári, ktorí chceli vedieť jeho pohľad na Mareka Hamšíka a Milana Škriniara. Čo prezradil tréner Kozák Talianom prináša futbalsfz.sk.
Začnime slovenskou reprezentáciou. Slovensko nepostúpilo z kvalifikácie na MS 2018 do Ruska veľmi krutým spôsobom. Vieme si predstaviť, že je to veľké sklamanie. Je niečo, čo ľutujete ohľadom kvalifikácie?
„Ešte stále ma mrzí, že sme nehrali baráž, veď zo štyroch prehier, ktoré sme mali v kvalifikácii na MS v Rusku by nám stačila na baráž jedna remíza. Mrzí ma to, že v prehratých dueloch sme na remízu mali, veď iba v Anglicku bol súper lepší, inak sme o bod prišli v posledných chvíľach, či už doma s Anglickom alebo v Slovinsku a napokon aj v Škótsku. Futbal je o detailoch. Malý detail rozhoduje o veľkých veciach, veď na baráž nám stačil jediný bod. V štyroch zápasoch, v ktorých sme neboli horším tímom, sme ho nezískali. Veľmi ma mrzí, že sme nedostali šancu hrať baráž a pobiť sa o MS. Som z toho smutný kvôli hráčom, pre mnohých mala byť účasť na šampionáte vyvrcholením ich bohatej kariéry. Pre slovenský futbal urobili veľa a mohli ju ukončiť práve v Rusku, na vrcholnom podujatí.“
Tri roky predtým, než ste sa stali reprezentačným trénerom, Slovensko porazilo Taliansko na MS 2010 v Južnej Afrike. Bol to možno vrchol slovenského futbalu od rozdelenia Československa a možno tiež začiatok krízy talianskeho futbalu. Čo znamená futbal pre vašu krajinu a ako si vysvetľujete to, čo sa deje v talianskom futbale?
„Slovenský futbal má svojim spôsobom tradíciu. Po rozdelení Československa, keď vtedy bola reprezentácia účastníkom majstrovstiev sveta i Európy, v roku 1976 sa dokonca stala majstrom Európy, sme na Slovensku nezachytili tento smer. Postupne však u nás vyrástla generácia hráčov, ktorá sa dostala do zahraničných klubov a tréner Vladimír Weiss z nich vybudoval mužstvo, ktoré postúpilo prvýkrát v histórii Slovenska na MS a aj na tomto šampionáte sa predviedlo v dobrom svetle, keď zdolalo Taliansko a postúpilo do osemfinále. My sme veľmi malá krajina, aby sme mali veľké ciele. Po tomto úspechu zostalo z Weissovho tímu jadro, ktoré sa doplnilo o iných hráčov a po šiestich rokoch sa nám opäť podarilo postúpiť na vrcholné podujatie, teraz to boli majstrovstvá Európy. V kvalifikácii na ME sa nám podarilo zdolať úradujúcich majstrov sveta Španielov, v prípravnom dueli sme vyhrali nad silnými Nemcami, remizovali sme s Angličanmi či zdolali Rusov. Skrátka aj toto mužstvo malo a má svoju silu. Čo sa týka talianskeho futbalu – Taliansko je veľká krajina, kde má futbal tradíciu, veď sú trojnásobnými majstrami sveta. Aj v súčastnosti tam má futbal svoju kvalitu, hoci detailne pomery v talianskom futbale nepoznám. Taliansko stále vychováva skvelých futbalistov, ale sú obdobia, keď v iných krajinách príde k tomu, že majú lepšiu generáciu a to sa momentálne deje. Taliansko teraz nemá generáciu hráčov, ktorá by národnú reprezentáciu vytiahla na top úroveň.“
Marek Hamšík bol, samozrejme, hviezdou slovenského tímu už na tých MS. Získal 7x ocenenie Najlepší futbalista roka SR a tiež Najlepší futbalista štvrťstoročia SR. Čo znamená Marek Hamšík pre slovenský futbal? Aká je vaša prvá a najkrajšia spomienka na Mareka?
„Marek sa postupne vypracoval na vynikajúceho hráča. Už ako veľmi mladý vo veku devätnásť rokov dostal šancu v národnom tíme a postupne získaval skúsenosti. Aj jemu trvalo istý čas, kým sa v reprezentácii vypracoval na kľúčového hráča a veľmi mu k tomu pomohlo aj pôsobenie v zahraničí, v Neapole. Marek je tvrdý profesionál, rád chodí reprezentovať, vždy je stopercentne pripravený. Postupne sa okolo neho vytvorila v reprezentácii silná partia, ktorá mu pomohla, že sa stabilizovala jeho výkonnosť na vysokej úrovni a má rešpekt nielen na Slovensku i v Európe. Osobne som sa s ním spoznal až v reprezentácii a hneď mi zaimponoval svojou profesionalitou, na tréningoch i v zápase dá zo seba sto percent.“
Marek má veľa rekordov aj v Taliansku. Ten najdôležitejší dosiahol, keď sa ako stredopoliar stal najlepším strelcom Neapolu v histórii klubu, pričom prekonal aj Maradonu. Zagratulovali ste mu v ten deň? Boli ste sa na neho niekedy pozrieť v Neapole?
„Samozrejme, že som mu zagratuloval spolu s mojím asistentom Štefanom Tarkovičom. A práve Štefan cestuje na zápasy Neapola častejšie. Ja si pozriem každý zápas SSC v televízii a tak mám dobrý prehľad o ich hre, systému i výsledkoch.“
Keď ste prišli k reprezentácii, Mareka v tom čase trénoval Rafa Benitez. Pod jeho vedením strávil ťažké dva roky, kým nezažil „znovuzrodenie“ po príchode Sarriho. Bolo to všetko o pozícii na ihrisku? V čom vidíte rozdiel?
„Marek je typ človeka a hráča, ktorý musí cítiť dôveru trénera. Aj on futbalovo dospieval a keď nemal takú dôveru ako potreboval, tak potom aj jeho hra nebola taká výrazná akou sa stala za trénera Sarriho. Ten pred tromi rokmi postavil systém a spôsob hry Neapola okolo Mareka a ten vyhovoval tímu i Marekovi. Tri roky sú však dlhá doba a asi prišiel čas tento systém zmeniť. Súperi totiž už nachádzajú zbrane ako proti hre Neapola účinne bojovať, Marek už má tridsať rokov a asi to chce zmenu.“
Možno, že Marekova výnimočnosť neprepukla naplno na medzinárodnej scéne aj preto, že si zvolil stať sa akousi „vlajkou“ Neapolu a odmietal ponuky od iných veľkých klubov v Európe. Ako hodnotíte jeho voľbu? Poradili ste mu, aby robil niečo inak?
„Áno radil som mu, aby z Neapola odišiel. Bolo to po ME, kedy mal Marek 28 rokov a bol na vrchole, fyzicky bol veľmi silný, darilo sa mu a práve preto som mu radil, aby zmenil klub. Marek má však Neapol veľmi rád, je srdciar a rozhodol sa zostať. Myslím si, že on svoju kariéru v Neapole aj ukončí.“
Marek zostal v Neapole, aby si splnil sen: získať ligový titul po takmer 30 rokoch, odkedy ho naposledy získal Maradona. Myslíte si, že tento rok má SSCveľkúšancu, aby konečne zdolali Juventus?
„Veľmi by som Marekovi želal, aby s Neapolom získal titul, ale úprimne, Juventus má silnejšie mužstvo a aj víťazná mentalita a túžba je u hráčov Juventusu väčšia.“
Späť ku Slovensku. Vyrastá vám medzi mladými futbalistami nejaký „nový Hamšík“?
„Do reprezentácie nám prichádza mladá generácia hráčov a typologicky by novým Hamšíkom časom mohol byť Ondrej Duda, ale nie len on, ale aj Milan Škriniar, Stanislav Lobotka či Albert Rusnák sú budúcnosťou našej reprezentácie.“
Je Milan Škriniar nástupcom Martina Škrtela? Môže ho predčiť?
„Milan ešte nemá skúsenosti, ale je dobré, že už v takom mladom veku hráva v Taliansku a dokonca vo veľkom klube a je na dobrej ceste. Som rád, že v reprezentácii ešte bude hrávať po boku Martina, od ktorého môže získať veľa skúseností a po čase by mohol prevziať v národnom tíme Martinovu úlohu.
Marekov agent Juraj Vengloš pre náš program povedal, že ak sa Marek bude cítiť dobre fyzicky aj mentálne, chcel by hrať za Slovensko ešte aspoň 4 roky. To znamená, že by sa mohol pokúsiť kvalifikovať spolu s tímom na ďalšie MS 2022. Dúfate v to isté? Ako dlho bude mať Marek ústrednú úlohu vo vašom tíme?
„Marek je veľký profesionál a keď sa mu budú vyhýbať zranenia, myslím si, že to môže zvládnuť.“