U17 – Tréner Marek Bažík po 1. kole kvalifikácie ME: V mnohom musíme pridať

KIŠINEV/BRATISLAVA (SFZ) – Reprezentačná sedemnástka dohrala turnaj 1. kola kvalifikácie ME, skončila v skupine na 3. mieste a – čaká. Podľa postupového kľúča – prví dvaja zo skupiny a štyria najlepší z tretích miest z celkom trinástich skupín – bude jasno až na konci novembra, keď sa táto fáza kvalifikácie dohrá. 
Turnaj v Moldavsku ukázal veľa a ako vyplýva z myšlienok trénera sedemnástky Mareka Bažíka, nielen pre túto kategóriu, ale pre celý slovenský mládežnícky futbal.

Matematická bilancia hovorí, že v troch zápasoch sme získali štyri body za jedno víťazstvo, jednu remízu a jednu prehru. Neplánovali sme bodov viac?
„Neplánovali sme body. Chceli sme sa sústrediť na každý zápas. Samozrejme, vedeli sme o kvalite Nemcov, takže nám bolo jasné, že väčšie šance máme v zápasoch s Lotyšmi a Moldavcami. Priorita na sústredení v Šamoríne tak bola príprava na prvý zápas s Lotyšskom, ktorý nám, žiaľ, výsledkovo nevyšiel.“

Skvelé víťazstvo v skupinovej derniére nad favorizovaným Nemeckom zmenilo všetko, čo sa javilo dovtedy ako úplne zlé. Čo ste urobili, aby ste hráčov po dvoch nevydarených zápasoch úplne inak nastavili?
„Nič zvláštne, len sme si dôkladne rozobrali zápasy s Lotyšskom a Moldavskom. Ukázali sme si zlé veci aj tie lepšie. Nebolo tam všetko zlé... No povedali sme si i tvrdšie slová a chlapci to uchopili zo správnej strany, postavili sa k úlohám ako chlapi.“ 

Znova sa ukázalo, že tento tím má solídne vyriešenú defenzívu, na turnaji v Moldavsku nám to však nestrieľalo vpredu, čo sa stalo?
„Dlhodobo nedávame veľa gólov, ale to nie je problém iba našej kategórie. Je to problém globálny, celoslovenský. Robíme niekde chybu pri výchove útočníkov. Nerád vyzdvihujem jednotlivcov, ale chcem pochváliť Samuela Dikoša, ktorý nie je typický hrotový útočník, nenastupuje na tomto poste ani v Groningene, ale v zápase s Moldavskom a Nemeckom predviedol poctivé výkony, zobral na seba veľa zodpovednosti a strhol svojich spoluhráčov k lepším výkonom.“ 

Ukázala sa sila osobností tohto tímu – Dikoš, Lami, Faško?
„Dikoša som už spomínal, bil sa statočne. Od Lamiho čakáme stále viac. Je to chlapec ktorý má predpoklady stať sa výborným stopérom, len musí vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, mať na seba väčšie nároky, viac na sebe pracovať v tréningovom procese. Faško urobil v poslednom období značný progres, poznám ho dlhšie, pretože som ako mládežnícky tréner pôsobil v Podbrezovej. Pomáha mu, že pravidelne hráva v kategórii U19 a má za sebou niekoľko tréningov so seniorským „A“ tímom. Nesmie však poľaviť. 
Musím pochváliť Nicolasa Sagana. Je to mladší hráč, v decembri bude mať len 15 rokov. Jeho nomináciou sme šli trochu do rizika, ale svojimi výkonmi v prvých dvoch zápasoch potvrdil oprávnenosť prítomnosti v tomto kádri.
V našom mužstve to ale nie je o individualitách. Zažil som tento turnaj ako tréner už tretíkrát... Zopakujem, toto nie je o individualitách. Dvanásť turnajových dní všetko odhalí a v tomto mužstve nehrozila ponorková nemoc. Práve naopak, zdalo sa mi, že čím sme boli spolu dlhšie, tým viac sa partia dávala dokopy. Svedčia o tom výsledky - prehra-remíza- víťazstvo - aj zlepšujúce sa výkony. No uvidíme, či to bude stačiť napokon na postup...“

Musíme čakať na výsledky v ostatných skupinách, či bude pre nás 3. miesto napokon postupové. Ste z toho nervózny?
„Budem hovoriť za seba.: nie som nervózny. Viem že sme neodohrali ideálnu kvalifikáciu, prvé dva zápasy nám nevyšli. Ten postup do druhej fázy kvalifikácie ME želám hlavne chlapcom, aby mohli odohrať v marci ďalšie tri ťažké medzištátne zápasy, čo by ich opäť kvalitiatívne futbalovo posunulo.“ 

Veríme, že z toho napokon postup bude, čo bude treba vylepšiť, aby sme sa vo fáze Elite Roundu nestratili?
„Veľmi veľa. Stagnujeme, treba si to priznať. Je to na širšiu debatu. Musíme veľa komunikovať s klubmi, musíme zmeniť mnoho vecí. Zaostávame v intenzite hry, v herných činnostiach... Je toho fakt veľa. Mám toho teraz plnú hlavu. Musím vychladnúť.“