U17 – Tréner Marek Bažík po dvojzápase v Litve: Zahodená šanca je ako hrubka v obrane

BRATISLAVA (SFZ) – Víťazstvom a remízou v Litve potvrdila solídnu sezónu fazónu reprezentačná sedemnástka (ročník 2006). Prípravu tak má tento tím za sebou, na budúci mesiac je pred ním zásadná výzva: turnaj 1. kola kvalifikácie ME. Partnerom v debate bol tréner Marek Bažík.

Po dvoch zápasoch v Litve – prvom víťaznom, druhom remízovom – ste viac spokojný alebo viac sa mračíte nad chybami, bez ktorých by boli výsledky ešte lepšie?
„Vo vnútri som viac pozitívny ako negatívny. Keď pôjdem odzadu, v prvom zápase sme udržali nulu, nepustili sme domácich do žiadnej šance. Vpredu sme vo dvoch zápasoch strelili štyri góly, čo znie fajn. Ale...“

Poďme k ale.
„Mrzí ma, že tých gólov nebolo výrazne viac, príležitosti sme mali. Dobre, možno nie všetky nepremenené boli úplne čisté, ale také osemdesiatpercentné boli. Štyri, možno päť takých, z ktorých v kvalifikácii ME, ak chceme byť úspešní, musíme dávať góly. Musíme! Možno sa mýlim, ale myslím si, že na kvalifikačnom turnaji v Moldavsku si tímy toľko streleckých príležitostí nevypracujú, takže efektivita bude kľúčová.“

Povedali ste to aj hráčom?
„Na rovinu: nepremenená šanca pred bránou súpera sa rovná hrubke pred tou vlastnou. To musíme zlepšiť.“

Zahralo si všetkých 20 hráčov, ktorí na výjazd šli, v tomto ste sa teda držali plánu, je to tak?
„Taký bol plán. Hneď na začiatku zrazu si povieme, ako to bude s nasadením do zápasov. V tomto dvojzápase sme robili aj menej striedaní, pretože som chcel vidieť, ako hráči obstoja pri výraznejšej fyzickej záťaži. Pridali sa aj nejaké šrámy, plus Dikoš sa po dohode s klubom vrátil po prvom stretnutí do Groningenu, plus v druhom zápase sme už niektorých hráčov vzhľadom na spomínané boľačky aj šetrili.“

Keďže turnaj 1. kola kvalifikácie je na programe o mesiac a toto bola generálka tímu naň, možno považovať káder z Litvy za takmer totožný s tým, s ktorým pocestujete do Moldavska?
„Myslím si, že pre nikoho nemá význam zahmlievať – áno, na vysoké percento toto sú hráči, ktorí pôjdu na kvalifikáciu. Samozrejme, je to futbal, ešte sa môže niečo udiať, takže nejaké zmeny sa vylúčiť nedajú, ale porátame ich na prstoch jednej ruky.“

Kvalifikačný turnaj je rozvrhnutý tak, že sa hrá zápas každý tretí deň, nie je to pre mladé organizmy priveľká záťaž?
„Z vlastnej skúsenosti viem, že na ten tretí zápas musí byť záťaž na chlapcov v zostave rozložená. V kvalifikačnom turnaji hráme najprv s Lotyšskom, potom s domácim Moldavskom a na záver s favoritom Nemeckom. Pri triezvom pohľade počítame, že rozhodovať o postupovej miestenke sa bude v prvých dvoch dueloch, predpokladáme, že v nich pôjde o všetko. A k tej záťaži ešte jedna veta: majú to tak všetci, chlapci sú reprezentanti, musia sa s tým vyrovnať.“

Rozmýšľate už po Litve všetci nad kvalifikačným turnajom v Moldavsku?
„Pred mesiacom sme hrali dvojzápas v Bulharsku, už tam sme si hlavy nastavovali na jesenný kvalifikačný vrchol. Najbližší zraz bude 14. októbra, pár dní pobudneme v domácich podmienkach, doladíme sa mentálne. Takticky toho sa už v tej fáze nenavymýšľa, dnešná doba je už taká prešpikovaná sledovaním, že neutají nikto nič.“

Zo štyroch tohtoročných zápasov sme pri jednom víťazstve až tri remizovali, v kvalifikácii má ale víťazstvo cenu troch remíz...
„Robíme s tým! Góly sme dostávali v záveroch zápasov, hoci podľa priebehu sme si zaslúžili vyhrať. Verte, nejdeme do zápasu s cieľom neprehrať, chceme vyhrať, naši hráči chcú vyhrať!“