WU17 – Divoký príbeh, cieľ splnený, najmladší tím sa nezlomil - návrat ku kvalifikácii ME

BRATISLAVA (SFZ) - „Keď to zoberieme celkovo a cieľom bolo zotrvanie v Lige A, cieľ sme splnili. Bolo tam však kopec neočakávaných vecí, s ktorými sme sa stretli prvýkrát. Bolo to omnoho náročnejšie, než sme čakali,“ začal svoje hodnotenie tréner reprezentácie WU17 Jozef Jelšic. Jeho družstvo zažilo na turnaji 2. kola kvalifikácie ME Ligy A vo Walese divoký príbeh. Po prvom zápase s Poľskom (0:3) postihla tím viróza, duel s Holandskom UEFA skontumovala (0:3), no s vypätím všetkých síl baby zdolali v záverečnom dueli Wales 2:1. A už pokračuje kouč Jelšic...

PRVÝ ZÁPAS „Vedeli sme z predchádzajúcich skúseností a analýz, že Poľsko je veľmi nepríjemný súper, fyzický, behavý, a potvrdilo sa to aj v poslednom zápase, kde porazilo Holandsko a zaslúžene postúpilo. My sme s Poľskom odohrali zápas v rámci možností. Čo sa týka defenzívy, tam sme pracovali celkom fajn, samozrejme rozhodli hrubé individuálne chyby, nehovoriac o treťom góle, ktorý na prekvapenie všetkých uznali. Súper zahrával roh, zaznel hvizd píšťalky, na ihrisku sa nehralo, lopta sa napokon po teči dostala až do našej bránky. A gól uznali. Ale nie je to dôvod, že sme prehrali, no tento gól mohol byť rozhodujúci. Do defenzívy slušný výkon, smerom dopredu nám chýbala rýchlosť, priamočiarosť, väčšia skúsenosť s takýmito zápasmi. Mrzia ma individuálne chyby, ktorými sme to Poľsku uľahčili. To napokon zdolalo Holandsko a postúpilo na ME.“

VIRÓZA „Deň pred druhým zápasom s Holandskom sme odtrénovali (piatok), večer mala zdravotný problém jedna hráčka, nevedel som, z čoho to bolo. Zostalo jej zle, ťažko od žalúdka. Ráno v deň zápasu však už bol medical tím v pohotovosti, teda že fungovali už celú noc, keďže už malo problémy 8 – 10 hráčok. Ich stav nebol dobrý, museli dostať injekcie proti vracaniu. Na raňajkách nás už bolo pár, aj z tých muselo päť dievčat odísť, čo nedokázali jesť a bolo im zle. Mali sme hrať o 14.00, hlásili sme to vedeniu turnaja, ale nemohli sme zohnať delegáta. Ten nakoniec prišiel až okolo jedenástej za nami do hotela.

Čo ma veľmi sklamalo, bol prístup UEFA, ktorá tvrdila, že zdravie hráčok je síce na prvom mieste, ale ak je aspoň sedem zdravých, musíme nastúpiť na zápas. Lebo inak budeme niesť disciplinárne následky. Zostal som v šoku, komu by čo ten zápas dal. Delegát len opakoval, že také sú pravidlá. Holandsko silou-mocou chcelo hrať, čo ma fakt prekvapilo. My sme po rozhovore s vedením SFZ (medzinárodné a technické oddelenie), ktoré od prvej minúty stálo za nami a riešilo v prvom rade zdravie hráčok, nechali všetko v rukách našej lekárky. Nevyskladali by sme tím ani podľa postov a nevedel som si ani predstaviť, čo by dievčatá zvládli. Hrozilo, že to dostanú aj ďalšie. Išli by sme do neistoty. Zväz stál pevne za nami. 

Delegát UEFA nám však začal hovoriť, že sa výkop zápasu posunie na 19.00. Nechápavo sme naňho pozerali, že keď o 14.00 máme 7 hráčok, tak o päť hodín sa čo zmení? My sme si žiadali turnajového lekára UEFA, nakoniec sa po hodine dostavil. Ten po rozhovore s našou lekárkou Zuzkou Dohányosovou hneď vyhlásil, že je to vírus, hráčky musia zostať v karanténe dva dni, nevychádzať z izieb. On to rozlúskol. Za mňa veľké sklamanie z postoja UEFA, že sa nebral ohľad na zdravie hráčok. Oni absolútne neriešili, v akom stave budeme na posledný zápas, v akom sú stave dievčatá. Bolo to dosť silené a nebrali do úvahy, aké následky to môže mať.“

PRED WALESOM: „V pondelok, deň pred záverečným zápasom sme mali tréning, nevedeli sme, čo od neho čakať, niektoré hráčky schudli aj dve kilá, nevedeli sme, koľko vydržia. Išli sme bojovať o zotrvanie v Lige A. Klobúk dolu pred dievčatami, že to zvládli úplne na parádu, na konci išli na dno síl, vyžmýkali zo seba všetko.“

ZADOSŤUČINENIE? „Hm, v prvom rade sme boli radi, že naše baby boli v poriadku, že nemali žiadne následky. To bolo hlavné. Rozprávali o nás, najmä domáci, že sme taktizovali a s Holandskom sme prehrali kontumačne 0:3, že keby sme nastúpili, dostaneme viac gólov. Preto som rád, že sa zápas s Walesom neskončil remízou (tá by našim stačila na záchranu – pozn. aut.), ale že sme ho dokázali poraziť, že sa ukázalo, že sme zápas zvládli a nerozhodovalo skóre, ktoré bolo terčom kritiky. Zápas s Holandskom sa skončil kontumáciou. Neviem, či je to celkom v poriadku, ale vraj sú také pravidlá, ešte som sa s tým nestretol.“

PREČO IBA SLOVENSKO: „Stále sa nás dopytovali, prečo len náš tím mal zdravotný problém, nie aj ostatné tímy, keďže sme bývali v jednom hoteli. Viem, že dvaja členovia poľského tímu mali nejaký problém, tri hráčky Holandska tiež niečo. Ale prečo my v takom rozsahu, to nevie nikto“

HYGIENA NA BODE MRAZU: „Bol som už za tie roky na mnohých kvalifikačných turnajoch, ale taký neporiadok a špinu, čo bola v hoteli v Cardiffe, to som ešte nezažil. Pri každej strave sme museli preberať taniere, či je dobre umytý, či je pohár čistý, či šálka. Boli sme tri tímy v jednej jedálni, posúvali nám šafingy hore-dolu, akoby to, čo sa zvýšilo. Čašníci si chodili nakladať jedlo z nádob určených pre nás. Rovnako upratovanie v izbách – nie som teda nejaká padavka, ale toto bola obrovská katastrofa.“

TOP MEDICAL TÍM: „Obrovská vďaka za zvládnutie celej situácie patrí nášmu medical tímu na čele s doktorkou Zuzkou, ale aj Bei a Tímei. V momente choré hráčky odizolovali, spravili všetko tak, aby sa vírus šíril čo najmenej v rámci možností. Za dva dni dali dievčatá dokopy, navyše dokonca suplovali aj personál hotela, keďže nemal kto odniesť taniere z izieb dievčat, ktoré boli v karanténe, alebo vyniesť im smeti. Nikto to neriešil. Tak ešte raz im ďakujem.“

NAJMLADŠÍ TÍM: „V prvom polčase zápasu s Walesom sme sa nevedeli rozhýbať, ale v druhom sme boli lepší, dominovali sme, dali dva góly a myslím si, že sme zaslúžene vyhrali. Teší ma to o to viac, že sme boli najmladším tímom na turnaji, jedenásť hráčok rok narodenia 2011.“

OBROVSKÁ SKÚSENOSŤ: „Toto, kým nezažijete, tak neviete, ako to riešiť, ale zvládli sme to. Futbalovo dievčatá chcú, sú nadšené, ale máme obrovské technické a taktické rezervy, ktoré ťažko vieme odstrániť na zraze. Musia na tom pracovať viac hráčky, nielen v kluboch, ale aj doma s loptou. Nemáme zažitý fyzický futbal, ktorý reálne ony nemajú kde zažiť. Medzinárodný futbal je iný level.“