Investície do športu (futbalu) by sa mali začínať od detí

BRATISLAVA (SFZ)  – Kam smeruje slovenský šport? Šport ako marketingový motor: Ako prilákať sponzorov a financie. Podpora mládeže. Športové legendy, ktoré formovali slovenský šport. To boli ústredné témy konferencie Ta3 s názvom Investície do športu, ktorá sa konala minulý týždeň v Bratislave. Zúčastnili sa na nej aj zástupcovia Slovenského futbalového zväzu i ďalší futbaloví funkcionári či manažéri.

Slovensko ťahá v podpore športu v pomere k HDP v porovnaní so susednými krajinami za kratší koniec a v rámci EÚ patrí skôr do podpriemeru. Približne 70 percent slovenskej populácie buď nešportuje vôbec, alebo len zriedka. Aj na túto nelichotivú štatistiku reagovali funkcionári a manažéri z rôznych športových odvetví na spomenutej konferencii Ta3.

Podchytiť deti, rozpohybovať spoločnosť

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik pripomenul, že samosprávy patria u nás medzi najväčších podporovateľov športu, pričom sa ich možnosti zlepšili po tom, ako sa môžu uchádzať o peniaze na infraštruktúrne projekty z Fondu na podporu športu. „Treba podchytiť deti hneď od začiatku, rozpohybovať spoločnosť. Pretože každé euro, ktoré ide do športu, je investícia do zdravia,“ zdôraznil predseda ZMOS. 

Nadviazal na neho prezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Anton Siekel: „Pozabudli sme hovoriť o športe na školách, o pohybovej aktivite. Môžeme vytvoriť infraštruktúru, ale kto v nej bude športovať, keď nebudeme aktivovať deti?“

Vzdelávanie trénerov by malo byť prioritou

Mládež a amatérske kluby tvoria 95 percent členskej základne futbalovej rodiny na Slovensku. Zo štátneho rozpočtu ide na mládež a talenty SFZ pre rok 2026 5 785 000 eur z celkovej dotácie 14 miliónov, delí si ho amatérsky futbal a elitný.

Ján Letko, vedúci oddelenia IT Slovenského futbalového zväzu, ktorý sa zúčastnil na panelovej diskusii na konferencii v sekcii podpora mládeže, to rozmenil na drobné:  „Amatérsky futbal s mládežou dostane pre hráčsku základňu do 23 rokov z tých necelých 6 miliónov 2 920 000 eur, ktoré si rozdelí 1349 klubov. Na jeden klub pripadne 2164 eur. Čo sa týka elitného futbalu, Útvar talentovanej mládeže (ŮTM) dostane v priemere na klub 35 000 eur, čakateľ na ÚTM 5000 eur a akadémia mládeže 100 000 eur.“

Samozrejme, že je to málo. „Keď zvážime, že priemerný klub má 5 – 7 mládežníckych tímov, čiže potrebuje minimálne piatich trénerov, tak zo sumy niečo vyše 2100 eur na celý klub ich nezaplatíte ani na dva mesiace. Pritom sú to práve tréneri, ktorí zohrávajú najväčšiu rolu pri výchove mladých futbalistov. Ak majú byť kvalitní, kľúčové je ich vzdelávanie,“ poznamenal Letko. Súhlasí s tým, že samosprávy sú najvhodnejšími subjektmi pri podpore športu a jeho infraštruktúry, a to aj z dôvodu, že najlepšie vedia skontrolovať efektívnosť vynaloženia finančných prostriedkov. Rodič, ktorý platí členské v klube za dieťa, musí vidieť, že investované peniaze majú zmysel.

Máme 92-tisíc futbalistov do 23 rokov

Ján Palenčár, spolumajiteľ FK Inter Bratislava a člen výkonného výboru SFZ upriamil pozornosť na to, že „futbal a šport ako taký je na Slovensku fenomén s 92-tisíc registrovanými futbalistami do 23 rokov, pričom na jedného mládežníka zo štátneho rozpočtu dostávame ročne 75 eur“. Súhlasí s tým, že samospráva je najväčší podporovateľ športu na Slovensku, ale... „Nie každý starosta a primátor podporuje šport. Bratislavský Inter potrebuje na mládež ročne 350-tisíc eur, my dostávame 8-tisíc. Hlavné mesto, hoci patrí na Slovensku medzi 2-3 mestá s rastúcim počtom obyvateľstva v posledných rokoch, za inými regiónmi dlhodobo zaostáva z pohľadu rozvoja športovej infraštruktúry za regiónmi.  Ako člen výkonného výboru SFZ sa budem usilovať, aby vznikli nové projekty a niečo sa zmenilo na tomto investičnom dlhu.“

Štefan Tarkovič, dnes už bývalý technický riaditeľ SFZ, pripomenul: „Hoci v Maďarsku ide do mladého futbalistu zhruba trojnásobok štátnej podpory ako u nás, v počte vychovaných hráčov sme pred nimi. Aj to treba vidieť.“

Slovenský futbal je dobrý produkt

V panelovej diskusii ako prilákať sponzorov marketingový riaditeľ Únie ligových klubov (ÚLK)  Milan Ondruš okrem iného povedal: „Niké liga priťahuje pozornosť, o súťaž je najvyšší divácky záujem za posledných 17 rokov. Našou snahou je, aby na štadión prichádzali častejšie i nepravidelní návštevníci. Zameriavame sa na rodiny s deťmi, partie... Musíme sa inšpirovať, vzdelávať. Nie je to iba o likoch.“

Ádám Geri, výkonný riaditeľ FC Košice: „Pre sponzora nestačí, keď sa jeho logo objaví na banneri. Žiada obsah, emóciu, vtiahnutie do deja, zákulisia – chce byť toho súčasťou. Samozrejme, dôležité sú aj dáta. Slovenský futbal je dobrý produkt. Veľa slovenských hráčov hráva v špičkových zahraničných kluboch, reprezentácia účinkovala v pozitívnom svetle na Eure, dostala sa do baráže o majstrovstvá sveta.“  

V závere konferencie sa o svoje inšpiratívne príbehy podelili osobnosti – legendy z rôznych druhov športu.  Z futbalu to bol Jozef Barmoš, z biatlonu Martina Halinárová-Jašicová, bývalý hokejista Rastislav Pavlikovský i bývalá tenistka Magdaléna Rybáriková.