ME U21 – Viacerí hráči sa stali lídrami klubov, môže to byť na prospech, verí Szilárd Németh

BRATISLAVA (SFZ) – Pred 25 rokmi vyvolal v slovenských fanúšikoch vlnu eufórie, keď svojím gólom na 2:0 pečatil víťazstvo nad anglickými rovesníkmi na ME do 21 rokov. Nielen na tento zápas, ale na celý turnaj spomína Szilárd Németh ako na niečo úžasné. „Aj súčasná dvadsaťjednotka tvorí solídny tím a má na čom stavať,“ tvrdí bývalý skvelý reprezentačný útočník Szilárd Németh v ďalšej časti nášho seriálu článkov a rozhovorov pred majstrovstvami Európy do 21 rokov, ktoré už čochvíľa vypuknú na slovenských štadiónoch.

Čo vo vás najviac rezonuje pri spomienke na majstrovstvá Európy do 21 rokov, ktoré sa konali pred štvrťstoročím na Slovensku? Čo znamenali vo vašej futbalovej kariére?

„Boli sme prvé slovenské mužstvo, ktoré postúpilo na takéto veľké podujatie – po veľmi náročnej kvalifikácii. Museli sme vyhrať ťažkú skupinu a v baráži prejsť cez Rusko. A potom prišiel úžasný turnaj v domácom prostredí. Aj vzhľadom na úspech, ktorý sme dosiahli, sme viacerí očakávali, že sa nám podarí prestúpiť do zahraničia, bezprostredne po turnaji sa to však, myslím, nikomu nepodarilo. Prišlo to až neskôr.“

Pamätný je váš gól na záverečnom turnaji do siete Anglicka na bratislavských Pasienkoch. Myslíte si, že aj vďaka nemu ste sa zviditeľnili v kolíske futbalu a začali si vás v Anglicku viac všímať, aj keď váš prestup do Middlesbrough sa zrodil až o rok neskôr?

„Neviem, či mi ten gól pomohol k angažmánu, čo však viem, že každý zápas na turnaji sme prežívali, bola to eufória. Mali sme ťažkú skupinu, s Turkami, Talianmi, Angličanmi, navyše sa hralo o olympiádu. Každý zápas pre mňa znamenal pred zaplneným štadiónom veľa. Zápasy takéhoto rangu sme predtým nehrávali.“

Proti takým súperom ako Anglicko či Taliansko ste nemali prehnaný rešpekt a hrali ste s nimi viac ako vyrovnanú partiu. Z čoho to pramenilo?

„Myslím si, že to prišlo postupne. Osobne som toho v kvalifikácii veľa neodohral, nastúpil som iba dvakrát proti Azerbajdžanu, v tom čase som mal problémy so štítnou žľazou, takže som bol mimo. Chalanom som vtedy nepomohol, ale zvládli to veľmi dobre. Kvalifikačná skupina naozaj nebola ľahká, mali sme v nej Portugalčanov, Maďarov, Rumunov, pričom postupoval iba víťaz. Potom nasledovala baráž s Rusmi, ktorú som už spomenul. V radoch súperov bolo viacero futbalistov, ktorí hrávali pravidelne v dobrých kluboch. Určite sme mali rešpekt pred veľkými krajinami, ale mužstvo si veľmi dobre sadlo. Mali sme veľmi dobrého trénera Dušana Radolského, ktorý vštepil do nás svoj herný systém. Ten fungoval, vedeli sme ho realizovať na ihrisku, aj keď sa hovorilo, že nehráme dospelý futbal, ale stále detský.“

Premostime na súčasný tím dvadsaťjednotky. Ako sa vám javí?

„Nevidel som veľa zápasov, navyše sa hrali iba prípravné duely. Niektoré som však zachytil a ak vychádzam z výsledkov, vytvoril sa solídny tím a máme na čom stavať. Neboli to síce ostré zápasové konfrontácie, ale proti veľmi silným súperom sme odohrali dobré zápasy, dokonca sme dokázali zdolať Španielov na ich pôde. Keď sa pozrieme na dvojročný cyklus, viacerí hráči sa stali lídrami vo svojich kluboch, čo môže iba prospieť. Sám som zvedavý, ako tréner Jaroslav Kentoš mužstvo poskladá. Keď si zoberieme len krídelníkov, je tam pretlak hráčov. Stredová formácia je tiež veľmi kvalitná. Sám som zvedavý, ako dopadnú Slováci na turnaji. To, že hrávajú vo svojich kluboch, môže hráčom pomôcť.“

Vy ste dokonca niektorých členov zo súčasného kádra dvadsaťjednotky svojho času trénovali...

„Je pravda, že v bratislavskom Slovane som mal v U15 pod palcom Nina Marcelliho, ale trvalo to len dva mesiace a bolo to už dávno. Takisto aj Roman Čerepkai hral pod mojím vedením. Pracoval som s hráčmi z ročníka narodenia 2002, takže sme hrávali napríklad aj proti Adriánovi Kaprálikovi zo Žiliny. V poslednom čase v českej lige „vyskočil“ Sebastian Nebyla. V dvadsaťjednotke však máme aj mladšie ročníky, ktoré sa presadzujú, mohol by som menovať viacerých.“

Ak by ste boli na mieste trénera Jaroslava Kentoša, tiež by ste chceli do tímu reprezentačných áčkarov?

„Myslím si, že áno. Čím viac silných individualít, tým väčšia šanca na úspech. My sme, bohužiaľ, pred 25 rokmi nemohli cestovať na olympiádu v najsilnejšom zložení. Hráči, ktorí už majú skúsenosti z A-reprezentácie, by boli pre tím určite prospešní.“

Domáce prostredie prináša obrovskú divácku podporu, na druhej strane sa zvyšuje tlak a očakávania čo sa týka mužstva i hráčov. Takže je to dvojsečná zbraň?

„Každý to vníma inak, pre niekoho to môže byť zväzujúce. Ja som to pociťoval ako podporu a pomoc. Keď sme prišli na rozcvičku, štadión bol takmer plný, čo nás automaticky nabudilo. Nám domáce prostredie pomáhalo.“

Čo znamená pre malé Slovensko, že môže zorganizovať takéto veľké a významné futbalové podujatie?

„Je to najväčšie futbalové podujatie, ktoré môžeme na Slovensku zorganizovať. Už na to máme kvalitné štadióny s infraštruktúrou. Hrá sa so šestnástimi účastníkmi, čiže to bude dlhší turnaj, než na aké sme boli zvyknutí z minulosti, ale pre Slovensko to bude určite pekné podujatie. Keďže žijem a pôsobím v Česku, neviem, či sa mi podarí prísť na nejaký zápas, ale Praha zas nie je tak ďaleko, tak sa mi hádam pošťastí si na nejaký odskočiť. A ak nie, televízia to istí.“

V skupine čakajú slovenských futbalistov mimoriadne ťažkí súperi. Ako by ste ich charakterizovali?

„Je pravda, že to nebude ľahké. Španielov – s nimi sme si pred 25 rokmi zahrali na záverečnom turnaji aj my – síce naši dvadsaťjednotkári v príprave dokázali zdolať a dosiahli aj ďalšie dobré výsledky so silnými protivníkmi, ale musíme brať na zreteľ, že v takýchto zápasoch sa veľa skúša. K ostrým zápasom každý pristupuje inak, oveľa zodpovednejšie. Podobne ako A-mužstvo Španielska, aj dvadsaťjednotka bude silná s loptou, hráči sú technicky skvele vybavení, percentuálne držanie lopty bude určite na ich strane. Musíme byť trpezliví, počkať si na naše šance. Samozrejme, nesmieme hrať príliš defenzívne, bez aktivity smerom dopredu by to nešlo. Čo sa týka Talianov, možno ich mládežnícke tímy nepredstavujú v Európe takú silu ako A-mužstvo, keďže som však taliansku dvadsaťjednotku nevidel hrať, neviem posúdiť jej kvalitu. Rumunský futbal mal krízu, ale A-reprezentácia na lanskom európskom šampionáte ukázala – aj v zápase proti nám, že sa prebúdza a určite majú aj silnú mladú generáciu, takže ani proti Rumunom to nebude ľahké.“

Niekoľko rokov po ME 21, ktoré sa konali v roku 2000 na Slovensku, sme o viacerých hráčoch, ktorí na nich účinkovali – spomeňme napríklad Andrea Pirla, Franka Lamparda, Xaviho či Carlesa Puyola – mohli hovoriť ako o superhviezdach svetového futbalu. Aj tentoraz uvidíme na Slovensku hráčov, ktorí o nejaký čas budú tvrdiť muziku medzi futbalovou smotánkou?

„Myslím si, že áno. O konkrétnych menách sa mi hovorí ťažko, ale už teraz hrávajú viacerí z tejto vekovej kategórie v A-reprezentáciách. Niektorí na šampionát ani neprídu. Holanďania, Francúzi, Španieli, Nemci i Taliani majú kvalitnú základňu a určite z ich radov časom vyskočia hráči, o ktorých bude hovoriť celý futbalový svet.“