MUŽI A – Pekarík dal zbohom reprezentácii: Jeden z najsilnejších momentov kariéry

KOŠICE (SFZ) – Bola to krásna a dlhá jazda. Peter Pekarík sa dostal na jej koniec. Po devätnástich rokoch a temer šiestich mesiacoch skvelých služieb slovenskej futbalovej reprezentácii. Tiahlo sa to od 10. decembra 2006 do 5. júna 2026. Lúčil sa – ako inak – na ihrisku. Po 138 zápasoch, čím vyrovnal rekord inej legendy slovenského futbalu Mareka Hamšíka. Pekymu, ako ho všetci prezývajú, postojačky aplaudovali zaplnené tribúny Košickej futbalovej arény. 

Na drese s číslom 2, ktoré  ho sprevádza prakticky celou kariérou, odohral prvých 22 minút piatkového prípravného zápasu reprezentácie Slovenska proti Čiernej Hore. Pre neho posledných s dvojkrížom na hrudi. Dvojky v dátume narodenia (22. 2. ) má aj jeho manželka Lujza. Tá zaspievala pred zápasom hymnu Slovenskej republiky. Emotívny moment pre hráča.

Ešte predtým sa s Pekaríkom rozlúčilo vedenie Slovenského futbalového zväzu na čele s prezidentom SFZ Jánom Kováčikom a generálnou sekretárkou Ivanou Schneebergerovou, ktorí sa mu poďakovali za fantastickú reprezentáciu krajiny. Na pamiatku dostal zarámovaný dres s reprezentačnou dvojkou. Lúčil sa s ním aj Marek Hamšík, s ktorým od piatka spolu drží rekord v počte reprezentačných štartov za Slovensko.

V 22. minúte to prišlo. Kapitán Peter Pekarík odovzdal kapitánsku pásku Ondrejovi Dudovi a z trávnika schádzal za mohutného skandovania publika Ďáákujééme! Spoluhráči mu vytvorili špalier, Peťo si tľapol s každým z nich, takisto s členmi realizačného tímu.

Pekarík sa lúčil s veľkými ováciami. Plne si ich zaslúžil. Oddanejšieho hráča sotva kedy naša reprezentácia mala. Obrovský rešpekt. Klobúk dolu, veľký človek a pán futbalista Peter Pekarík.

Po zápase si slovenskí reprezentanti si na pamiatku obliekli tričko s nápisom Peky ďakujeme. Ten potom „lietal“  pričinením rúk spoluhráčov vzduchom. Na záver nasledovalo čestné kolo pravého obrancu a pozdravy divákom. 

„Jeden z najsilnejších momentov v mojej kariére. Zápas som si naozaj užil. Pred fantastickým publikom, ktoré mi rozlúčku spríjemnilo. Som za to fanúšikom veľmi vďačný. Taktiež chlapcom, ktorí mi na ihrisku pomohli v mojich posledných reprezentačných minútach na ihrisku. Veľmi si to vážim a som za to nesmierne vďačný,“ zneli pozápasové slová Petra Pekaríka.

„Momenty boli silné  a emotívne už pred zápasom. Všetko sa to nabaľovalo. Dostával som stovky správ, všetko sa mi premietalo hlavou, hymna, ktorú spievala manželka... Bola mojou najväčšou oporou v kariére a som jej za to veľmi vďačný. Keď sa začal zápas, všetko zo mňa opadlo, chcel som si užiť každú minútu v slovenskom drese. Bol to krásny večer,“ pokračoval.

V 6. minúte mohol dať gól... „Bola by to krásna čerešnička na torte... Užil som si však každý moment, každú minútu v zápase, som veľmi rád, že som sa takto mohol rozlúčiť,“ komentoval..

Každý, kto s ním hral alebo sa delil o šatňu, o ňom hovorí len v superlatívoch. Veríme, že sa Peky jedného dňa vráti do slovenského futbalu a pomôže mu k úspechom. Skúseností má na rozdávanie a jeho osobný príklad je obrovskou motiváciou pre tých, ktorí by chceli kráčať v jeho šľapajach a dokázať niečo podobné ako on. Alebo sa mu aspoň priblížiť.