SFZ – Chystá sa dokument k jubileu Belehradu'76, najväčšiemu úspechu v histórii nášho futbalu

BRATISLAVA (SFZ) – Niet väčšieho kolektívneho úspechu v histórii nášho futbalu. Pred 50 rokmi sa čs. národné mužstvo stalo majstrom Európy!

V tíme, ktorý bol na finálovom turnaji – hrali štyri najlepšie mužstvá, usporiadateľom bola vtedajšia Juhoslávia, dejiskom mestá Záhreb a Belehrad – mali až drvivú prevahu Slováci. V oficiálnom kádri ich bolo pätnásť, v základnej zostave v semifinále ich nastúpilo osem, plus z lavičky prišiel do hry ešte jeden. Vo finále rovnako osem, opäť plus jeden ďalší v priebehu hry. Mužstvo viedla trénerská dvojica Václav Ježek (rodák zo Zvolena...) a Jozef Vengloš. 

Spomienkový filmový dokument na tento výnimočný zápis v dejinách futbalu pod Tatrami pripravuje pre SFZ režisér Stanislav Štefánik, autor mnohých úspešných snímok o histórii slovenského športu a jeho úspechoch. 

Pred kamerou sa posadila až pätica priamych aktérov nezabudnuteľnej cesty čs. mužstva až na vrchol. Pripomínajú sebe i nám kroky od prvého neúspešného zápasu kvalifikačnej skupiny proti Anglicku 0:3 v londýnskom Wembley 30.10.1974 až po finále ME 20. 6. 1976 v Belehrade. Aj v notoricky známych skutočnostiach sa v ich podaní objavujú nové, dosiaľ nezverejnené fakty, pocity a úvahy. 

A tak Ladislav Jurkemik prezradil, aký nevšedný taktický pokyn vydal tréner Ježek v kvalifikačnom stretnutí proti Anglicku v domácej víťaznej odvete na Tehelnom poli, hranej na dvakrát, ktorá bola rozhodujúca pre postup do štvrťfinále.   
Ján Pivarník vylovil z pamäti zvláštnu príhodu o tom, ako sa pripravoval hviezdny Johan Cruyff na semifinálový súboj s Československom. 

Marián Masný si zaspomínal na svoju obrovskú šancu vo finále. Jeho strela sa po úniku len o kúsoček neskončila tretím - možno rozhodujúcim? - gólom, bolo by 3:0 a...
Jozef Čapkovič je dodnes presvedčený že rohový kop, po ktorom Nemci vyrovnali v poslednej minúte riadneho času, nemal byť. Napriek tomu, že sa vo finále šlo do predĺženia, nikdy neprestal veriť v náš triumf. 

Alexander Vencel, pevná súčasť tímu z lavičky, kryl celý čas chrbát brankárovi Viktorovi, znova verejne odpovedal aj na otázku, či to bol on, s kým sa Panenka radil, či má kopnúť v rozstrele pri svojom pokuse legendárny „dloubák.”

Pri Jánovi Švehlíkovi bola logická hlavná niť debaty jeho finálový gól Maierovi. Zaujímavé je aj to, ako ho po rokoch hodnotí. Nebránil sa ani odpovedi na otázku, či by si trúfol ísť na jedenástkový rozstrel, ak by ho neboli tréneri vymenili počas zápasu.

Tieto výpovede i ďalšie rozprávanie, doplnené dobovými filmovými a televíznymi archívmi pripomenú nielen futbalovým fanúšikom, z ktorých mnohí v čase tohto nevšedného úspechu ešte neboli ani na svete či boli len malými deťmi, známu pravdu: keď srdce a odhodlanie podporia nespochybniteľný talent, v športe i živote nič nie je nemožné.