SFZ – Máme zodpovednosť za smerovanie futbalu na Slovensku

Predstavujeme oddelenia a úseky SFZ: Technický úsek

BRATISLAVA (SFZ) – Technický úsek Slovenského futbalového zväzu (SFZ) zohráva dôležitú, priam strategickú úlohu v systéme a vo fungovaní reprezentačných výberov, v rozvoji trénerov, mladých hráčov. S technickým riaditeľom SFZ ŠTEFANOM TARKOVIČOM, ktorý sa funkcie ujal 1. septembra 2025, ale s touto prácou má skúsenosti aj z prechádzajúceho pôsobenia na rovnakej pozícii (2020 – 2022), sme sa porozprávali o jeho víziách i výzvach, ktoré toto oddelenie čakajú.

V čom spočíva jadro práce technického úseku SFZ a s akými predstavami a víziami ste prevzali riaditeľskú funkciu?

„Tento úsek by mal byť podľa môjho názoru zodpovedný za smerovanie futbalu na Slovensku na reprezentačnej úrovni. Okrem reprezentácií vekových kategórií od U15 po U21 zahŕňa komplexne mládežnícky futbal vrátane akadémií, ženský i amatérsky futbal (Grassroots). S manažérmi jednotlivých oddelení som spolupracoval už pri mojom prvom pôsobení v tejto funkcii, spolupráca s nimi je veľmi dobrá, vieme, čo môžeme od seba očakávať. Chcel by som posunúť prostredie vpred aj tým, že budeme hľadať modelové príklady efektívne fungujúcich systémov zo zahraničia. Niektoré sa síce nedajú implementovať z objektívnych príčin (logistické či iné), ale môžeme sa inšpirovať trendmi a myšlienkami tak, aby sme pomohli zdvihnúť úroveň mládežníckeho a následne aj seniorského futbalu u nás. Nie som typ človeka, ktorý by chcel robiť rozhodnutia od stola. Akékoľvek zásahy do infraštruktúry, či už zo športovej alebo z logistickej stránky by som chcel uskutočňovať na základe diskusie s klubmi a zástupcami amatérskeho futbalu. Uvedomujem si, že akékoľvek rozhodnutie na najvyššej úrovni má dosah na tie nižšie. Snažím sa čo najviac a čo najlepšie navnímať aktuálne prostredie na Slovensku. Mám predstavu, ako by mal systém fungovať. Je dôležité poznamenať, že akýkoľvek systém, model, či projekt na „papieri“ môže vyzerať úžasne, najdôležitejšia je však jeho implementácia do prostredia, ktorá je priamo závislá od ľudského potenciálu a spolupráce.“

V čom by ste chceli nadviazať na prácu vášho predchodcu a čo posunúť vpred, prípadne zmeniť?

„Tak ako každý, aj ja mám svoju predstavu, ako čo najefektívnejšie pracovať na tejto pozícii. Som veľmi rád, že sa do nej vraciam, obohatený o množstvo nových skúseností a podnetov. Chcem pokračovať vo filozofii, ktorú som sa snažil zaviesť už pred troma rokmi. Za veľmi prospešný projekt pre rozvoj hráčov považujem napríklad testovanie reprezentačných družstiev a akadémií, ktoré sa začalo pred troma rokmi a Roman Pivarník ho dokázal rozvinúť. Vďaka pravidelnému testovaniu dnes vieme na základe konkrétnych kritérií a dát povedať, aký by mal byť profil hráča v danej vekovej kategórii, a čo je tiež dôležité, jeho profil na konkrétnej hráčskej funkcii. To znamená, ako by mal vyzerať z pohľadu pohybových schopností a funkčných parametrov... Môžeme tak objektívne hráčov porovnávať a odhadnúť ich vývoj. Z môjho pohľadu by práve individuálny dátový profil hráča by mal byť základným kritériom pri výbere hráčov na jednotlivé posty. Do budúcna by bolo dobré spätne vedieť, ako sa profilovali hráči ako Lobotka, Hancko, Škriniar a ďalší, ktorí sa uplatnili v európskom meradle, ako na tom boli, keď mali 14, 15, či 16 rokov, a na základe toho vytvárať vývojové modely. Trend súčasnosti a hlavne budúcnosti pri výchove a skautingu talentovaných hráčov je práca s dátami, ich analýza a následná aplikácia do tréningovej a zápasovej praxe.“

Diskutovanou témou bolo zavedenie B-mužstiev od aktuálnej sezóny. Nastúpili sme na správnu cestu, majú podľa vás tieto tímy opodstatnenie?

„Je to jednoznačne správna cesta. Futbalovo vyspelejšie európske krajiny s nimi majú bohaté skúsenosti, čo jednoznačne svedčí o ich dôležitosti. Hráči vo veku od 19 do 22 rokov v mnohých prípadoch nie sú pripravení hrať na top úrovni, to však neznamená, že majú nedostatočnú mieru talentu. Mnohí z nich sa začínajú presadzovať, keď majú 23 rokov i viac, pričom poznáme prípady, že predtým nereprezentovali Slovensko v žiadnej kategórii. Myslím si, že v rámci každej akadémie by malo mať béčko svoje opodstatnenie. Klub cez svoju filozofiu tak môže pripravovať prechod hráčov od mládežníckeho veku k seniorskému. Vo výchove talentovaného hráča môže zohrať B-tím dôležitú úlohu. Ak počas zavedenia nového systému do praxe vznikli isté anomálie, prekážky, problémy, treba o nich diskutovať a reagovať adekvátnym spôsobom. Robiť však závery ani nie pol roka po zavedení do praxe by bolo nezodpovedné. Podľa mňa potrebujeme určité obdobie na to, aby sme tento nový systém dokázali adekvátne vyhodnotiť.“

Na čo by sa mal klásť dôraz v mládežníckom futbale?

„Určite na individuálny rozvoj hráča a schopnosť práce s detailom, to je alfa a omega efektívnej, aj keď dlhej cesty k úspechu. V tomto kontexte by u nás mala byť snaha výchovy hráčov tak, aby dokázali individuálne konkurovať na medzinárodnej úrovni a zároveň ich pripravovať na jednotlivé posty: vieme, že s niektorými – napríklad útočník či krajný obranca – máme u nás problémy naprieč kategóriami až po A-mužstvo. Tri piliere UEFA – rozvoj hráča, trénera a analýza hry, ktoré po novom forsíruje, sú ideálny model, ako tieto veci prepojiť. Popri premyslenej logistike v tom zohráva úlohu kvalita trénera, ktorý futbalistu vie v danej vekovej kategórii rozvíjať a zachytiť trendy. Je to náročná úloha. Musí totiž vedieť predvídať vývoj, pretože hráča pripravuje na futbal, ktorý sa bude hrať o 5 či 6 rokov.“ 

Čo zlepšiť na poli vzdelávania trénerov a ako ďalej s trénerskou úniou?

„Práve som sa vrátil z projektu UEFA zameraného na rozvoj trénerov najvyššej PRO licencie, ktorý sa konal v HQ UEFA v Nyone. Bohatý program prednášok, interaktívnych medzinárodných stretnutí a networkingu bol veľmi inšpirujúci. Tréneri si mohli vypočuť TOP trénerov ako Ole Gunnar Solskjær, Roberto Martinez alebo Martina Voss – Tecklenburg. Myslím si, že pri vzdelávaní trénerov aj v spolupráci s UEFA a súlade s jej konvenciou pre vzdelávanie držíme krok s modernými trendmi a vieme ich garantovať. Samozrejme, aj v tomto môžeme nájsť rezervy. Máme záujem na zatraktívnení vzdelávania, hľadaní správnych komunikačných nástrojov. Nie je povinnosťou trénera prísť na akýkoľvek seminár, ale našou úlohou je, aby sme ho tam pritiahli –  atraktívnym obsahom i formou. Čo sa týka trénerskej únie, táto stavovská organizácia je určite potrebná. Z mojej pozície urobím maximum, aby v budúcnosti plnila svoju úlohu. Len treba nájsť spôsob, respektíve funkčný model.“

Máte v pláne zmeny aj pri systéme práce reprezentačných výberov?

„Áno. Pri jednotlivých tímoch existujú rôzne systémy dátových nástrojov a chýba mi medzi nimi prepojenie. Budem sa usilovať o ich zjednotenie, unifikáciu. Bude to úloha na najbližšie dva-tri roky. Sledovať kontinuálne individuálnu dátovú stopu hráča od U13 po A-mužstvo, aby sme o hráčovi vedeli všetko, získali komplexný prehľad, mali dáta pod kontrolou a vedeli s nimi efektívne pracovať. Takisto by som chcel zmeniť, už v najbližšom čase, kompetenčné kritériá pri reprezentačných výberoch počnúc ročníkom U15. Systém výberu hráčov od U13 do U15 rokov je nastavený už 5-6 rokov, ale musíme ho neustále prispôsobovať aktuálnym trendom. Práve tréner U15 musí byť za daný systém zodpovedný, koordinovať činnosť regionálnych výberov a viesť trénerov v súlade s filozofiou SFZ.“

V mládežníckom futbale zohrávajú významnú úlohu akadémie. Ako by mala vyzerať spolupráca s nimi?

„Do konca roka mám ambíciu skoncipovať filozofiu, akým spôsobom by sa mal mládežnícky futbal na Slovensku uberať, z hľadiska štruktúry súťaží a licenčných kritérií na jednotlivých úrovniach. Rád by som nastavil užšiu spoluprácu s akadémiami, založenú na vzájomnom rešpekte a s jednotným cieľom – individuálny rozvoj hráča. V strategickom pláne rozvoja futbalu SFZ je aj založenie Akadémie SFZ. Tá by mala zahŕňať nielen vzdelávanie trénerov, ale aj napríklad rozhodcov, športových manažérov, grassroots lídrov, ale aj ďalšie oblasti. Mojou ambíciou je pripraviť projekt zameraný na vzdelávanie a rozvoj riaditeľov akadémií a športových riaditeľov mládeže. Prepojiť prostredníctvom vzdelávania filozofiu SFZ s akadémiami, ponúknuť aj zahraničných lektorov v kooperácii s UEFA. Nájsť atraktívny model, ktorý by zefektívnil našu spoluprácu.“

Chystáte nejakú novinku aj v osobnej komunikácii s ľuďmi z vašej oblasti?

„Chcel by som zaviesť podcast a prostredníctvom neho reagovať na aktuálne témy a podnety ľudí z nášho odboru, odpovedať povedzme v dvojmesačných intervaloch na ich otázky, ktoré by nám zasielali. Veľké rezervy vidím aj pri zdieľaní informácii s fanúšikmi cez sociálne siete. V tejto oblasti musíme byť aktívnejší.“

Čo máte ešte v pláne rozbehnúť v dlhšom časovom horizonte?

„Do budúcnosti by som chcel vytvoriť platformu spolupráce s vysokými školami reagujúc aj na nedávno prijatú novelu zákona o VŠ. Zjednodušene povedané, táto novela zákona umožňuje študentom v poslednom ročníku vykonávať stáž namiesto záverečnej práce. Samozrejme pod odborným vedením a dohľadom konkrétnej VŠ. Mojou ambíciou je na SFZ vytvoriť „Football Science and Research Hub“. Z pozície SFZ chcem osloviť predstaviteľov vysokých škôl, respektíve konkrétnych fakúlt so zameraním nielen na šport a telovýchovu, ale napríklad aj na športovú medicínu, manažment či informatiku. Ponúknuť im partnerstvo a študentom v poslednom ročníku umožniť, aby absolvovali prax v reálnych podmienkach pri slovenských reprezentáciách s určením konkrétneho obsahu a témy. Podobný projekt sa nám osvedčil už pri testovaní hráčov, ale radi by sme to v nových podmienkach rozšírili a posunuli na vyššiu úroveň. Z dlhodobého hľadiska sa musíme zamyslieť, ako zmeniť trendy úbytku členskej základne, hlavne v dorasteneckej vekovej kategórii na regionálnej úrovni. Aktívne pomáhať klubom pri ich rozvoji a rozvíjať ľudí na všetkých úrovniach.“