SFZ – Významný deň slovenského futbalu: nedožité 90. narodeniny Jána Popluhára

BRATISLAVA (SFZ) – Dôležitým dňom pre slovenský – ale aj európsky a svetový – futbal bol 12. september 1935, keď sa v Čeklísi, dnešnom Bernolákove, narodil Ján Popluhár. Vtedy nikto netušil, že už počas života k tomuto menu pribudne prívlastok legendárny a na prelome tisícročia aj ocenenie Futbalista storočia Slovenska.

Znamená to, že dnes, v piatok 12. septembra 2025, si pripomíname nedožité 90. narodeniny výnimočného futbalistu a báječného človeka.

Jeho hráčska kariéra je popísaná v stovkách článkov a desiatkach kníh. Len stručne o nej: iba šesť klubov sa môžu pýšiť, že obliekal ich dres – rodné Bernolákovo a potom Slovan Bratislava (1955, 1958 – 1969), RH Brno (1955 – 1957), Olympique Lyon (1969 – 1970), Zbrojovka Brno (1970 – 1972) a Slovan Viedeň (1972 – 1979). 

V reprezentácii Československa za deväť rokov (1958 – 1967! odohral 62 zápasov, strelil jeden gól. Bol účastníkov dvoch svetových šampionátov (1958, 1962) a jedného európskeho (1960).

Je držiteľom striebra z MS 1962 a bronzu z ME 1960, hral za výber sveta aj výber Európy, Sir Matthews ho pozval na svoj rozlúčkový zápas, podieľal sa na zisku PVP, hoci v čase finále už nebol hráčom Slovana. Stal sa vôbec prvým víťazom ankety Futbalista roka (v Československu).

Obdržal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, aj ďalšie Za vynikajúcu prácu, má olympijské ocenenie Cena Fair play SOV aj futbalové Cena Fair play Ivana Chodáka, dostal Smaragdový rad UEFA, jeho meno nesie hlavná cena Fair play SOŠV aj hlavná cena pre slovenského Futbalistu roka.

Okrem výkonov sa stal vo svetovom futbale nezabudnuteľným gestom voči Pelému v zápase MS 1962. Brazílsky futbalový kráľ sa v ňom zranil a keďže sa vtedy nemohlo striedať, musel ostať na trávniku a statovať pri postrannej čiare. „Spoznal som troch československých hráčov, ktorí boli telom i dušou ozajstnými športovcami. Boli to Masopust, Popluhár a Lála. Videli, že som zranený, vedeli, že sa pri ostrom zákroku nedokážem ubrániť. Určite si uvedomovali aj to, že tvrdé napadnutie ma môže doraziť, že už si nemusím zahrať nielen na týchto majstrovstvách, ale nikdy. Oni upustili od tvrdosti, ktorá ma mohla ohroziť. Samozrejme, nedovolili mi vypracovať gólovú príležitosť, ale hoci hájili záujmy svojho tímu, dbali zároveň na to, aby sa mi nič nestalo. Títo traja hráči mysleli na majstrovstvách sveta aj na zdravie svojho súpera,“ opísal kráľ futbalu svoj osobný zážitok, ktorý hovorí za všetko.

Popluhárov spoluhráč v Slovane i reprezentácii Anton Urban sa na jeho adresu vyjadril, že „nikdy nebol velikánom pýchy, ale velikánom pokory, slušnosti, čestnosti a fair play. Po skončení aktívnej činnosti prežil aj veľa smútku, starostí, zdravotných problémov a žiaľu. Je obdivuhodné, ako bojoval so svojimi problémami. Nikomu sa nesťažoval, málokto vedel o jeho vážnych zdravotných starostiach. To bol celý on. Navždy zostane veľkou postavou svetového, európskeho, československého a slovenského futbalu.“

Hoci v rozhovoroch s novinármi sa necítili tak komfortne, ako na ihrisku, kto si získal jeho dôveru, dočkal sa skvostných debát a mnohých krásnych myšlienok. Michalovi Zemanovi tak bolo umožnené napísať o ňom knihu Pán šestnástky. 

Na poslednú pozemskú cestu sa vydal 6. marca 2011, v pamäti nás všetkých ostane navždy. Aj preto je dnešok, deň jeho narodenia a deň jeho životného (aj keď nedožitého) jubilea pre slovenský futbal významný. 

S úctou spomíname.