SFZ/KLK – Kanonierska radosť z akcie na Morave urobila život krajší a dlhší

KROMĚŘÍŽ (SFZ) – Bolo to o futbalovej radosti. Alebo o radosti z futbalu. Tentoraz nielen z hry, výsledku, dosiahnutých gólov, ale aj – či najmä – zo stretnutí, debát, priateľských objatí a podaní rúk. Nespočetných, nesčítaných. V Kroměříži sa v tretiu júnovú sobotu konalo v Kroměříži z iniciatívy českého Klubu ligových kanonýrů, sláviaceho 50. ročné jubileum od založenia, v spolupráci s naším KLK veľké stretnutie. 

Vyše dvetisíc divákov bolo nadšených, bavili sa zápasmi starých gárd Kroměříža a Bohemiansu, no najmä tímov českého a slovenského KLK. Výkop mal český repretréner Jardo Šilhavý, našich bolo o čosi viac, takže sme „zapožičali“ do súperovho dresu Ľuba Luhového, Paľa Diňu, Vlada Kindera aj „Koca“ Kociana. Tí robili, čo mohli, pomáhali Lafatovi, Kollerovi, Lokvencovi ako sa len dalo, lenže naši mali v tom obrovskom teple väčší gólový apetít. Že, Jožko Kožlej! Brudzo nastrieľal sám polovicu z gólov, ktorými slovenská družina vyhrala 8:6. Nuž, vraj naši boli o cól mladší, lebo Filip Hološko, Feri Hanc, Maťo Obšitník či Marián Had by sa fakt ešte nestratili, lenže keď to vieš, nie je čo riešiť...

Tí skôr narodení kanonieri, ktorých už rôzne šrámy, plynúce z veku i hráčskej kariéry, nepustili na pľac, sedeli na tribúne, rozdávali úsmevy, podpisy a spomienkové príbehy. Viete si predstaviť, aká našliapaná bola atmosféra okolo skupiniek, v ktorých boli bratia Čapkovičovci, Dobiaš, Panenka, Pivarník, Vencel najstraší, Nehoda, „Bača“ Petráš i „Bača“ Herda, ale aj Geleta či Brumovský, s vážnou tvárou a pritom obrovským úsmevom sa na to všetko díval Verner Lička a ako fundovaný (aj) teoretik okomentoval akcie z ihriska i tie zo zákulisia, o ktorých hovorili legendy.

Ak je pravda, že minúta smiechu predĺži život o deň, tak všetci, ktorí sa na kanonierskej akcii zúčastnili, si ho natiahli o mesiace...

Dobrá akcia, pretože ju robili ľudia pre ľudí, futbalisti pre ľudí. Tomáš Medveď s neveľkou skupinkou za slovenskú stranu, na tej českej bolo organizátorov niekoľkonásobne viac, dokopy to vydalo zrealizovanie myšlienky, ktorá sa niekedy v minulej zima, ešte poznamenanej koronou, zrodila v hlave niekdajšieho výborného českého novinára Vaška Tichého. 

Uznanie obom menovaným, aj všetkým ďalším organizátorom, takže ďakujeme páni a dámy z Kroměříža i od spolupracujúcich partnerov. 

Ďakujeme v mene futbalu, tej úžasnej hry, ktorá je na svete pre to, aby sa ľudia radovali, bavili a tešili. Teraz to bolo v podaní množstva legiend, sústredených na jednej kope, ktorých súčet dosiahnutých gólov presiahol tisícku. Hoci tentoraz o tie góly až tak nešlo, stojí za to pripomenúť si, že členom klubu kanonierov môže byť len ten, kto nastrieľa v najvyššej ligovej súťaži (kdekoľvek na svete) sto a viac gólov. Samozrejme, legendou sa stane už za života výborný hráč s ľudskými kvalitami, aj keď tú magickú hranicu nezdolá. Takých tam bolo tiež požehnane.

Preto ešte raz: vidieť na jednom mieste v jednom čase tých, ktorých sme už skôr menovali, je v nie ľahkej dobe, akú žijeme, ten najlepší prostriedok na úsmev a šťastie. Vďaka, legendy, vďaka persóny, vďaka Ľudia!