SR A – Dávid Hancko: Naše víťazstvo, akékoľvek

PRAHA (SFZ/PETER ŠURIN) – Naskočil na posledných 11 minút v zápase s Českom a odvtedy post ľavého obrancu v reprezentačnom áčku David Hancko neopustil. Dobrými výkonmi si pýta aj ďalšie štarty, vrátane dnešného proti Česku.

Ste si vedomý, že ste sa špecificky zapísali do histórie slovenského reprezentačného mužstva? Máte tri štarty v národnom drese a každý pod iným trénerom...
"Trochu sme sa na tom pobavili so spoluhráčmi... Verím, že už to bude iné. Že štarty budú pribúdať a tréner ostane.“ (úsmev)
Cítite sa už pevnou súčasťou reprezentácie?
“Nuž, hneď na mojom prvom zraze sa udiali také zaujímavé veci, ale na druhej strane, chlapci ma prijali výborne, o to lepšie sa cítim na ihrisku. Je pre mňa cťou obliecť si reprezentačný dres, vážim si, že som už dvakrát nastúpil od začiatku a odohral som celé zápasy.“
Žijete rýchlu dobu, zo Žiliny do Fiorentiny, z dvadsaťjednotky do áčka, nezatočí sa vám hlava?
“Verím, že ma rodičia dobre vychovali, že to ustojím v pohode. Koncentrujem sa na výkony na ihrisku, tie sú v tejto chvíli najdôležitejšie.”
Ani z toho, že vás UEFA zaradila medzi päťdesiatku najtalentovanejších hráčov Európy?
“To už je lanský sneh. Samozrejme, že ma to potešilo, už len to, v akej spoločnosti som sa objavil. Bola to a je to veľká motivácia pre mňa, že som sa ocitol v takomto rebríčku. Musím oprávnenosť dokazovať každý deň v tréningu aj v zápasoch.“
V tej charakteristike vás prirovnali k Paolovi Maldinimu, to muselo potešiť. Bol to váš vzor?
“No, k mladému Maldinimu (úsmev). Ale ja som predtým nehrával obrancu, ešte aj v Žiline som hrával v béčku v strede poľa, takže vzorom mi boli skôr iní. Samozrejme, talianski obrancovia boli vždy top, Maldini spolu s Nestom patrili medzi najlepších na svete. Na Maldinim sa mi páčila jeho elegancia aj mimofutbalové vystupovanie. Ale čo sa týka môjho prirovania k nemu, ešte je na to priskoro.“
Kde sa cítite lepšie, na poste stopéra či ľavého obrancu?
“Tam, kde ma tréner postaví. Keď som na kraji, môžem viac podporovať útok, ako stopér som v osi ihriska, mám viac lôpt. Ale nevyberám si ja, hrám tam, kde ma postaví tréner.“
Už hovoríte po taliansky?
„Si, certo (áno, jasne).“ (veľký úsmev)
Iný paradox vašej jesene – v drese Fiorentiny máte na konte 45 minút, za dvadsťajednotku ste odohrali 180 minút, za reprezentačné áčko 191 minút, čo vy na to?
“Áno, vyšlo to tak. V dvadsaťjednotke som absolvoval jeden zraz, vo Fiorentine odohral jeden polčas. Verím, že minúty vo fialovom tričku začnú pribúdať. Cítim, že sa začlenňujem do tímu čoraz viac, na tréningu si dovolím viac, ako keď som do Florencie prišiel. Čas sa nedá oklamať a bol to predsa len veľký skok zo Žiliny do Fiorentiny. Verím, že väčšiu šancu dostanem.“
Ako vychádzate s Cristianom Biraghim, vaším priamym rivalom na post v zostave Fiorentiny?
“Obaja chceme hrať, ale Cristiano mi mimo ihriska veľmi pomáha. Poradí, vysvetlí, v tréningovom centre sedíme za jedným stolom. Ten odohraný polčas mám po tom, ako som vymenil v zostave práve jeho. Pogratuloval mi k výkonu, zaželal, aby som tak hrával aj naďalej. Stojí pri mne, podporuje ma, férový chlapík.“
Upravili ste si stravu, ako?
“Vyžadovala si to zmena postu, na kraji potrebujem byť rýchlejší (úsmev). Večer som obmedzil cestoviny, prednosť majú ľahšie jedlá.“
Zápas v Prahe ľahký nebude, súhlasíte?
“Iste. Potrebujeme zopakovať výkon z piatka a verím, že keď sa tak stane, uspejeme.“
Tipnete si výsledok?
“Naše víťazstvo. Akékoľvek.“

FOTO SFZ/ROMAN FERSTL