U21 – Fares Shudeiwa o Vianociach: V Jemene sa neslávia, my si ich užívame v Dudinciach

BRATISLAVA (SFZ) – Je Slovákom s jemenskými koreňmi, odkiaľ pochádza jeho otec Adel. Reč je o reprezentantovi Slovenska do 21 rokov Faresovi Shudeiwovi. V rozhovore pre futbalsfz.sk prezrádza, ako v rodinnom kruhu prežívajú Vianoce.

Ako vyzerajú vaše Vianoce? Sú multikultúrne?
„Multikultúrne nie sú, sú naše. Vianoce trávime na Slovensku a každý rok u starých rodičov v Dudinciach. Doma u rodičov napríklad nestaviame ani stromček, keďže ho máme u našich starkých. Máme zaužívané klasické slovenské tradície, iné Vianoce ani nepoznám.“

Narodili ste sa na Slovenku, ale otec Adel pochádza z Jemenu. Prežili ste aspoň raz vianočné prázdniny alebo dovolenku v tejto ázijskej krajine?
„V Jemene som bol asi trikrát a naposledy, keď som mal približne trinásť rokov, nikdy však počas vianočného obdobia. V krajine je minimum kresťanov, takže sa v nej Vianoce neslávia ako u nás. Možno aj z tohto dôvodu sme tam počas tohto obdobia nikdy neboli.“

Čím vás táto ázijská krajina prekvapila?
„Je to úplne iný svet, je tam úplne iná kultúra a iný štýl života. Je tam napríklad veľký rozdiel medzi bohatými časťami krajiny a chudobnými. Tí chudobní nemajú také podmienky na život ako my v Európe. Ťažko sa to opisuje, keď to niekto nezažil.“

Otec Adel si zvykol na život a vianočné sviatky v strednej Európe?
„Bez problémov, v Európe je už viac ako tridsať rokov. Je to dlhší čas, ako keď žil v Jemene. Pozná to tu a je tu doma.“

Čo sa týka zvykov a jedál, prispôsobil sa tunajším zvyklostiam, alebo máte na stole nejaké národné jedlá z Jemenu?
„Nie, v tomto smere sa úplne prispôsobil a na stole máme len slovenské jedlá. Arabské na ňom nie je nič.“

Bol niekto z jeho časti rodiny niekedy počas Vianoc u vás a zažil ich v našom štýle?
„Aspoň čo si spomínam, tak počas Vianoc z Jemenu k nám nik nechodil. Ale napríklad otcov brat býva nastálo v Bratislave. Tým, že žijú už len ich súrodenci, tak sa stretnú raz za pár rokov.“

To, že sa viete obracať s loptou na ihrisku, to vieme. Ale ako sú vaše zručnosti pri príprave vianočného jedla či nebodaj koláčov?
„(úsmev) Pri varení vianočnej večere nepomáham, tú chystajú u nás radšej ženy – mamka Monika so starkou a tetou. Od mala bolo už skôr mojou úlohou upratanie riadov po večeri, kým sme našli darčeky pod stromčekom a rozbaľovali ich (smiech). Ale teraz vážne, keď sa ešte vrátim k otázke, som priemerný kuchár. Keď som sám doma, priateľka odíde na týždeň niekam preč, tak si viem navariť, nemusím sa stravovať iba v reštauráciách.“

Skúste si zaspomínať na detstvo. Ktoré Vianoce boli pre vás nezabudnuteľné?
„Už si nespomínam na presné Vianoce. Ale keď som bol malý, tak som sa vždy tešil na darčeky a dostal som ich veľa. Kúzlo sviatkov vo mne vyvoláva spomienka na spoločné chvíle v Dudinciach, kde si ich užívame.“

Blíži sa nový kalendárny rok. Čo si doň prajete?
„Delím ich na tie v súkromnom a na tie v športovom živote. Rodine, sebe, najbližším a priateľom želám zdravie a všetko, čo si želá každý človek. Čo sa týka futbalu, dúfam, že sa mi budú vyhýbať zranenia, aby som sa netrápil ako v tomto roku, aby som podával čo najlepšie výkony a odohral čo najviac zápasov.“