ŽENY A – Fínsky kabát je nám stále priveľký

NITRA (SFZ) – Aj po piatom zápase v B3-skupine platí, že postup do ďalšej fázy kvalifikácie MS 2027 má ženská slovenská reprezentácia vo svojich vlastných rukách. A to napriek piatkovej prehre 0:4 s favorizovaným Fínskom.

Na obsadenie 3. priečky v konečnej tabuľke skupiny, čo by znamenalo splnenie postupového cieľa, potrebujem neprehrať v utorok 9. júna v lotyšskej Rige, ideálne by bolo vyhrať, to je jasné. Úvahy, kalkulácie, matematiku a počty prenechajme vedeniu nášho tímu, my sa ešte pozrime na dianie na nitrianskom trávniku.

Pri konečnom výsledku na prvý pohľad možno povedať, že to nebolo nič moc, ale... Buďme realisti. Do piatka sme mali s Fínkami bilanciu 0 víťazstiev, 4 remízy a 10 prehier. Kvapku optimizmu do nás vlial prvý vzájomný zápas v tejto kvalifikácii v Helsinkách v apríli (2:4), no bola to skutočne len kvapôčka oproti tej masy ozajstnej futbalovej kvality súperiek. Lebo aj keď nemožno uprieť slovenským reprezentantkách snahu a odhodlanie, rozdiel v zásadných futbalových atribútoch bol na dve triedy. Alebo štyri góly.

Do prestávky Slovenky netrafili medzi žrde ani raz, plusom aktivity boli dva rohové kopy. Na hrote operujúca Fabová bola ako sama vojačky v poli. Obetavo bojujúca, snaživá, behavá a efektívne stratená. Bez podpory nemala nárok a podpory sa jej nedostávalo.

Práve tam a vtedy sa ukázala vážnosť absencie Hmírovej a Morávkovej, ofenzívnych opôr. Keďže zápas začala na lavičke aj Mikolajová, bolo zrejmé, že nastavenie tímu okolo kapitánky Škorvánkovej je sústredené skôr na hru „ako nedostať, než ako dať.“ Keď sme boli bez lopty, línia vzadu mala až päť hráčok, pred ňou o kúsok posunutá stredová štvorčlenná hradba (nie úplne pevná) a potom už spomínaná  „vojačka“ Fabová. Na potechu slovenskej duše to teda hra nebola, ale I. polčas sa skončil výsledkom 0:1. A to nebyť našej chybnej rozohrávky, ktorá Fínkam ponúkla autostrádu do našej šestnástky, ktorú s pomocou niekoľkých škandinávskych bohov využila Ölingová na nepekný gól, mohli sme držať bezgólový stav dlhšie. Na ohrozenie Talaslahtiovej, ktorá sa asi zabávala tým, že si zospodu pozerala krásy Nitranskeho hradu, sme nepomysleli ani náhodou. Nuž, dve presné prihrávky za sebou správnej adresátky sme jednoducho nedali. Na našu škodu. 

Ešte väčšou škodou bolo, že desaťminútovka od 53. do 63. minúty vo fínskej saune zobrala našim hráčkam takmer všetky mentálne sily. Súperky  v nej skórovali trikrát – dva góly nám dala Lindströmová, ktorá v I. polčase pôsobila, ako by sa rozhodovala, či nám dá gól alebo dva alebo tentoraz nič, no a napokon sa rozhodla, že dva budú akurát na tento deň – po našich chybách i prezentácii futbalovej kvality „made in Suomi.“ Zhrnieme do jednej vety a viac už by ani nebolo treba: fínsky kabát je nám stále priveľký. 

Zmysel mala veta Ľudmily Maťavkovej po zápase: „Zabudnime na to, čo sa stalo.“ Tak tak, hráčky a my ostatní zabudnime, trénerský štáb nie! Ten týchto 90 minút vyhodnotí, spracuje, zanalyzuje, aby v tom kľúčovom zápase v utorok v Rige sme splnili cieľ. O to tu pôjde.

Predsa ešte jedna téma: Majky Mikolajová nastúpila na II. polčas a bol to jej (očakávaný) 100. štart v reprezentačnom drese v oficiálnom zápase. Tak na toto nezabudnime, tento zápis patrí  do histórie. 

HLAS PO ZÁPASE
PETER KOPÚŇ (tréner Slovenska): bezprostredne po zápase nechal vyznieť svoje sklamanie z výsledku i výkonu. Pozrite si vo videu.