Klub ligových kanonierov: Ten dar výnimočného strelca

RUSOVCE (SFZ) – Góly, góly, góly. Všade. Vpredu, vzadu, vľavo, vpravo. V rusovskom Mufuza pube sa stretli futbalisti, ktorých pracovnou náplňou bolo strieľanie gólov. Štatistik Peter Divéky spočítal, že v utorok popoludní bolo v jednej miestnosti 985 oficiálnych, potvrdených, súťažných ligových gólov.

Bola to spoločná akcia dvoch klubov kanonierov, slovenského a českého. “Neviem, či... Skôr si myslím, že dnes to tak nefunguje. My sme boli súperi na ihrisku, ale inak sme boli kamaráti, ba aj priatelia. A nielen takí chvíľkoví, ale ostalo nám to aj po skončení kariéry,“ zamýšľal sa Ján Čapkovič, držiteľ odznaku číslo 22 v československom Klube ligových kanonierov za 100 strelených gólov. Po jeho boku sedel interista Jozef Levický (odznak č. 24), neďaleko Antonín Panenka (odznak č. 67) aj Peter Herda (odznak č. 31) a všade okolo ďalšie góly, lebo aj tí, čo „métu sto“ v najvyššej súťaži nedosiahli, boli priatelia a oprávnene sú v kategórii žijúce legendy, ako Jozef Čapkovič či Karol Dobiaš .

Prím v historkách, ktoré zvyšovali výbušnú zmes v atmosfére, samozrejme hralo trio Čapkovičovci a Dobiaš, ale tentoraz nezaostávali ani Ľubomír Luhový a najmä Peter Herda. Ak by sa merala hladina hluku pri salvách smiechu, ušný lekár by zaplakal, lenže na druhej strane, všetci prítomní si predĺžili život častým úsmevom, ba i rehotom.
Tou vážnejšou témou bol krst knihy Od Bicana k Lafatovi. Presnejšie druhý krst, slovenský. Autor knihy, český publicista Zdeněk Pavlis, priniesol k nám parádnu publikáciu, v ktorej sú príbehy sedemdesiatich troch výnimočných futbalistov, strieľajúcich góly ako na bežiacom páse. Počas spoločných rokov vo federálnej lige, po úprave kritérií aj v zahraničných súťažiach, podmienkou bolo, že v najvyšších. “Preto mne chýba v súčte k mojej stovke ďalších dvanásť, ktoré som dal v II. lige,“  ale Jozef Levický nerobil z toho vedu.  Krstilo sa trávou z futbalového ihriska, možno nie originálne, ale symbolické. Ktosi síce navrhoval, že sa malo buchnúť dobe zablatenou loptou, ale  tráva nakoniec vyhrala.
Došlo aj na seriózne otázky a odpovede. V nich hrali prim Stanislav Griga (odznak č. 34)  a Libor Došek (č. 63). Bývalý reprezentačný tréner sa dnes podieľa na formovaní a raste Róberta Boženíka na špecializovaných útočníckych tréningoch v Žiline. “Je pracovitý, je inteligentný, je tvárny, naozaj chce, počúva a posúva sa ďalej a vyššie. A má dar, cit kanoniera.“
Libor Došek mal dohľad na všetkých zo svojej  úctyhodnej výšky 202 cm. Cítil sa dobre – rovnako ako všetci prítomní – v exkluzívnej spoločnosti, ale hovoril, len keď sa ho opýtali. “Osemnásť sezón na ligovej scéne som hovoril, tak teraz už som radšej v úzadí,“ ale tak, ako padali ním vystrelené lopty do súperových brán, sedeli aj jeho odpovede.
Dobrá akcia, pripravená slovenským Klubom ligových kanonierov. “Sme veľmi radi, že sa nám podarila spoločná akcia s českým partnerom. Krst knihy s takými sudičkami, aké prijali pozvanie, poteší každého fanúšika futbalu,“ neskrýval spokojnosť riaditeľ KLK Tomáš Medveď. “Je dôležité hlavne pre mladšiu generáciu prezentovať legendy, ktoré písali históriu nášho futbalu, nesmieme na nich zabúdať. Preto sme popri renomovaných kanonieroch radi privítali na stretnutí napríklad aj Karola Dobiaša.“
A šéf klubu dal verejný sľub: “Na budúci rok uzrie svetlo sveta slovenská kniha o kanonierskej elite, teda našom klube. Táto čerstvá publikácia je ideálnou inšpiráciou. Na ďalšom spoločnom stretnutí, verím, pokrstíme našu knihu. Titul už nosíme v hlave...“