ME U21 - Kamil Čontofalský želá svojim nástupcom zdravie a kúsok športového šťastia

BRATISLAVA (SFZ) – Pred 25 rokmi nadchli celé Slovensko. Najprv postupom na záverečný turnaj majstrovstiev Európy do 21 rokov, potom úspešným vystupovaním na ňom. Hralo sa na Slovensku, domáca reprezentácia skončila na skvelom 4. mieste a vybojovali si postup na olympijský turnaj OH 2000 v Sydney.

V kvalifikácii na ME hráčov do 21 rokov mali zúčastnené družstvá tých istých súperov ako seniorské reprezentácie. Kým tá naša pod vedením Jozefa Adamca na Rumunsko a Portugalsko nestačila, hráči pod vedením Dušana Radolského ich porážali. Doma vyhrali s Portugalskom (1:0), potom aj v Rumunsku (1:0), remizovali v Portugalsku (1:1) a doma s Rumunskom (0:0). Okrem toho získali tri body s Maďarskom a šesť s Azerbajdžanom, takže senzačne vyhrali skupinu pred Portugalskom. „Bola to ťažká skupina. Tak ako pri áčku sa veľmi nepočítalo s tým, že by postúpilo, tak rovnako to bolo aj u nás. Portugalci a Rumuni boli kvalita, Maďari boli nepríjemní a Azerbajdžan nevyspytateľný. My sme išli od zápasu k zápasu. Pracoval a šliapal celý tím, nepovedal by som, že to bolo o jednotlivcoch. Bolo to o pracovitosti a poctivosti. K tomu nás viedol tréner Radolský, ktorý má obrovskú zásluhu na tom, že sme boli úspešní. Bol to tímový výkon. Nikto s nami nepočítal. V play off o šampionát sme hrali s Rusmi a tí nás podcenili tiež. Boli favorizovaní, ale my sme ich porazili hneď dvakrát. V Rusku 1:0, doma na štadióne ŠKP Devín zas 3:1,“ hovorí 46-ročný Kamil Čontofalský, vtedajší brankár slovenskej reprezentácie do 21 rokov a neskôr aj úspešný reprezentant v seniorskom áčku.

Po víťaznej odvete s Ruskom si hráči zgustli na trénerovi Dušanovi Radolskom. Motivoval ich stávkou, že keď postúpia, môžu ho ostrihať. Strojček a nožnice už mali nachystané. „Nepochybne to bol veľký tréner. Pamätal som si už odvtedy, ako trénoval Dunajskú Stredu. Bol inak celkom prísny, chodil nás na večer na izby kontrolovať. Bolo desať hodín večer a už nám klopal na dvere. Bol prísny, ale tak to má byť. Bol spravodlivý. Vytiahol aj hráčov, pri ktorých sa to nepredpokladalo a tí boli v národnom tíme platní.“

Na záverečnom turnaji bolo osem účastníkov. Uskutočnil sa na Slovensku. „Bol som mladý a nejako som nevnímal, že to bude na Slovensku. Nechcem povedať, že mi to bolo jedno, ale nebolo to niečo, čo by som až tak riešil. Samozrejme, bol som rád, že reprezentujem svoju krajinu a smažil som sa, aby som to robil čo najlepšie. To, že ME boli u nás, však bola pridaná hodnota,“ spomína Kamil Čontofalský.

Slovensko malo v skupine Turecko, Taliansko a Anglicko, svoje zápasy odohralo na Pasienkoch. „Vtedy som už bol v Česku, chytal som za Bohemians Praha. Mimochodom, pred našou debatou dávali v českej televízii reláciu ´Branky – body – vteřiny po 25 letech´ a tam bol záber na českú dvadsaťjednotku. Ja som ju vnímal konkurenčne a keďže som chytal v Česku, chcel som, aby sme si zahrali s ňou. To ostatné mi bolo viacmenej jedno. Češi boli nakoniec v druhej skupine. Môj sen bol zahrať si s nimi finále. Škoda, takmer to vyšlo.“

Česko vtedy vyhralo svoju skupinu, Radolského tím skončil druhý. Šampionát však bol skvelý. „Škoda, že tu neboli také štadióny ako dnes. Ale musím povedať, že na Pasienky chodilo dosť ľudí a atmosféra tam bola skvelá,“ hovorí Kamil Čontofalský. Ten na turnaji odchytal všetky zápasy Slovenska, kým v kvalifikácii chytal aj Ján Mucha starší.

V prvom zápase vyhralo Slovensko nad Tureckom (2:1). „Pamätám si, že som tam vybehol veľmi nezmyselne, doslova do tmy a dostali sme z toho gól. Nebohý Majo Čišovský ma však zachránil, dal víťazný gól a vyhrali sme 2:1. Vstup do turnaja sme mali dobrý.“ V druhom Slovensko remizovalo s Talianskom (1:1). „Taliani boli výborní, ale dalo sa s nimi hrať. Baronio dal gól asi z 25 metrov, bola to strela k žrdi a bola prudká. Spätne ma to mrzí. Vtedy som mal pocit, že sa s tým nedalo nič robiť. Dnes som tréner brankárov a myslím si, že by som bol na svojho zverenca naštvaný, keby dostal taký gól. Potom som síce niečo chytil. V druhom polčase sme mali prevahu, remizovali sme 1:1. Pred zápasom by sme to brali, ale nakoniec nám to pri rovnosti bodov nestačilo. Mali o gól lepšie skóre,“ hovorí Kamil Čontofalský, ktorý teraz pôsobí ako tréner brankárov v Mladej Boleslavi.

Tretí zápas proti Anglicku vyhralo Slovensko 2:0. Do finále proti Čechom išli Taliani, Slovensko čakal zápas o 3. miesto proti Španielsku. „To, že sa nehralo semifinále, ale rovno o tretie miesto, bola škoda. Miešali sa v nás pocity. Aj sme boli nadšení, že sme zažili úspech a dostali sa na olympiádu, aj sme boli sklamaní. Pokiaľ ide o zápas, treba povedať, že Španieli boli lepší. Gól nám dali po penalte. Tú som síce vyrazil, ale druhý hráč ma prekonal po dorážke,“ hovorí Kamil Čontofalský.

Puyol, Xavi, Lampard, Pirlo, na šampionáte na Slovensku boli neskoršie veľké mená. „Áno, počas kariéry som si na to spomenul. Lampardovi som v zápase chytil strelu, ktorá bola takmer gólová… Boli tam skvelí hráči, ktorí sa neskôr dostali do svetovej špičky,“ hovorí Kamil Čontofalský, ktorý si zachytal za dobré kluby a so Zenitom Petrohrad sa stal víťazom Pohára UEFA.

Čo by odkázal súčasnej reprezentácii Jaroslava Kentoša? Slovenská reprezentácia má za súperov Taliansko, Španielsko a Rumunsko. „Keď sú na šampionáte, tak musia hrať proti futbalovo zvučným krajinám, inak to nejde. Asi sa nedá očakávať, že by tam mal byť niekto slabý… Chlapcom prajem, nech si to užijú a verím, že môžu prekvapiť. Hrať budú na krásnych štadiónov, čo im aj trochu závidím. Je to skvelé. Verím, že ľudia si nájdu cestu na štadióny a atmosféra bude výborná. Všetko je ideálne. Nech chalanom drží zdravie a nech majú aj kúsok športového šťastia, ktorý im pomôže k dobrým výsledkom. S výsledkami prichádza väčšia radosť. Budem im drať palce!“ dodal Kamil Čontofalský.