ME U21 - Šampionát bude mať obrovský dosah, vraví ambasádor podujatia Vratislav Greško

BRATISLAVA (SFZ) – Jedným z dvojice ambasádorov majstrovstiev Európy do 21 rokov je Vratislav Greško, pred 25 rokmi mimoriadne platný člen slovenskej dvadsaťjednotky, ktorá vybojovala 4. miesto a postúpila na olympiádu. „Nech hrajú a začnú vyhrávať,“ želá si bývalý slovenský reprezentant Greško v súvislosti so súčasnou slovenskou dvadsaťjednotkou. Rozhovorom s ním uzatvárame náš seriál článkov pred športovým podujatím roka na Slovensku – záverečným turnajom ME do 21 rokov vo futbale, ktorý sa bude odohrávať od 11. júna do 28. júna 2025.

Fanúšikovia už odpočítavajú dni do začiatku šampionátu. Ako je na tom ambasádor turnaja?

„Mimoriadne pracovne. Absolvoval som viacero akcií a rozhovorov, ktoré sú súčasťou mojej spolupráce so Slovenským futbalovým zväzom. Mal som aj povinnosti v súvislosti s mojimi mediálnymi úlohami a pri spolupráci so Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR), čo bude pokračovať aj počas turnaja pri televíznych prenosoch.“

Ale neľutujete, že ste sa na to dali...

„Naopak, som z toho nadšený. Za ambasádorov vybrali dvoch ľudí z päť a pol milióna, Mareka Saparu a mňa, takže to beriem ako záležitosť cti.“

Zorganizovať takéto podujatie, ktoré je v hierarchii súťaží UEFA na reprezentačnej úrovni na druhom najvyššom mieste, je veľká vec. Čo poviete?

„Spravil by som malé porovnanie. Pred tromi rokmi sa v Banskej Bystrici konal Európsky olympijský festival mládeže (EYOF), skrátka malá olympiáda. A bola to neskutočná udalosť. Majstrovstvá Európy do 21 rokov sa dotknú celej krajiny, veď sa hrá na ôsmich štadiónoch ôsmich miest. Ich dosah, s reklamou a možno aj ekonomickým prínosom, bude obrovský. To oceníme až počas šampionátu, respektíve po ňom. Takisto som presvedčený, že Slovensko to z organizačnej stránky zvládne veľmi dobre.“

Alfou a omegou, aby mohla krajina usporiadať takýto turnaj, sú štadióny spĺňajúce infraštruktúrne požiadavky. Ako posledná vyhovela kritériám Tatran Aréna v Prešove, kde vyrástol úplne nový futbalový stánok. Mali ste možnosť okúsiť prostredie tohto štadióna na vlastnej koži, takže ako sa vám pozdáva?

„Áno, dokonca sme ho otvárali prvým zápasom práve my – mužstvo internacionálov Slovenska. Môžem len povedať, že je to štadión – na parádu!“

Žijeme v inej dobe, skúsili by ste však porovnať súčasné mužstvo s tým z vašich čias?

„Vôbec sa to nedá porovnávať s našou generáciou. Úplne iná generácia, úplne iná doba a úplne iná cesta. My sme si museli kliesniť postupovú cestu v kvalifikácii, súčasná reprezentácia mala ako organizátorská krajina účasť automaticky zabezpečenú. Kým vtedy hralo turnaj 8 tímov, dnes je to dvojnásobok. Veľkú úlohu zohrávajú pri mužstve tréneri, realizačný tím. Nie nadarmo sa hovorí, že tréneri robia hráčov. Tiež sme to na začiatku nevedeli, akého špičkového trénera a človeka sme my ako hráči v tom čase dostali – v osobe Dušana Radolského. Z tých istých hráčov, ktorí predtým nevedeli vyhrať ani jeden zápas, urobil tím. A ten pomaly nikto nevedel poraziť. Skúsenosti a sebavedomie sme zbierali počas prípravných zápasov i kvalifikačných. Najprv sme museli vyhrať skupinu a potom prejsť aj barážou. S jedlom rastie chuť a rástlo aj naše sebavedomie. Keď niekto vypadol z mužstva, stalo sa to i mne, tréneri ho dokázali nahradiť iným hráčom. Či už to bol Marek Mintál, Pavol Sedlák, Ľubo Meszároš, Karol Kisel... Všetci, čo prišli, boli plnohodnotnou náhradou. Hrali sme neskutočne konzistentne a výsledky nás presvedčili, že cesta je správna a máme na to. Teraz je situácia úplne iná. Máme však hráčov, ktorí pôsobia v zahraničí, napríklad zo Serie A, niektorí majú skúsenosti s reprezentačným A-tímom, mali by byť stimulom pre chalanov, ktorí ešte nie sú na ich úrovni.“

Práve na to sme sa chceli opýtať. Ako beriete príchod štyroch hráčov do mužstva so skúsenosťami z A-reprezentácie?

„Na jednej strane to prináša úsmevy a radosť, na druhej strane smútok a plač. Do kádra prišli štyria noví hráči, a tak, logicky, štyria sa na Európu nedostali. Účasť na samotnom turnaji, čo si budeme hovoriť, má pre každého hráča kľúčový význam, čo sa týka jeho futbalovej vizitky a aj z pohľadu do budúcnosti. Je to jedinečná príležitosť sa prezentovať. Je logické i to, že slovenská reprezentácia sa chce prezentovať v najlepšom a najsilnejšom svetle. Preto fakt, že tréneri siahli aj po hráčoch z A-reprezentácie, sa dá zdôvodniť, je to pochopiteľné. Je rozdiel, keď hráč hráva v zahraničí, v dobrom mužstve i súťaži. Môžem hovoriť z vlastných skúseností. Tým, že som prestúpil do Bayeru Leverkusen, hoci som nehral pravidelne, na reprezentačný zraz som prišiel s úplne iným sebavedomím.“

Aký je váš zápasový itinerár počas turnaja, ktoré stretnutia plánujete navštíviť osobne?

„Okrem zápasov Slovenska mám v pláne si pozrieť duel našej skupiny medzi Talianskom a Španielskom, takisto by som rád zhliadol v Dunajskej Strede stretnutie Česko – Anglicko. Chcem navštíviť zápasy aj vo vyraďovacej fáze – počnúc štvrťfinále. Bol som zainteresovaný v príprave šampionátu, aj z pohľadu medializácie a v tomto budem pokračovať aj počas nej – v dvojitej úlohe ambasádora a spolupracovníka STVR.“

Vaše želanie v súvislosti s účinkovaním slovenskej reprezentácie na turnaji?

„Nech naši hráči hrajú a nech začnú vyhrávať. To si želám a prajem im úspech.“