SLOVNAFT CUP - Roman Procházka nastúpi na svoje už ôsme pohárové finále

BRATISLAVA (SFZ) - Patrí k najskúsenejším hráčom trnavského Spartaka a bude patriť i k najskúse-nejším na ihrisku. Roman Procházka verí vo víťazstvo Spartaka, ktorý musel dofinále prejsť náročnú cestu. „Musím povedať, že bola doteraz asi najťažšia. Pod-brezová, hoci ju porážame, je nepríjemný súper. Dostali sme Žilinu vonku. Nebolsom z toho nadšený, ale postúpili sme. A neviem, či by proti Slovanu v dvojzápase mohlo uspieť iné mužstvo na Slovensku ako my. Asi nie. Mali sme ťažký žreb, ale sme zaslúžene vo finále,“ hovorí 36-ročný záložník.

Ktoré pohárové finále zažijete?

„No, bolo ich dosť. Toto bude celkovo ôsme. V drese Trnavy piate. Zažil som 0:6 so Slovanom v Michalovciach. Potom dve víťazstvá proti Slovanu i minulý rok proti Ružomberku. A s Levski Sofia som hral trikrát vo finále Bulharského pohára. Nevyhral som ani raz. Dvakrát sme prehrali na penalty a raz sme inkasovali rozhodujúci gól v 120. minúte. V drese Levski mi pohárové víťazstvá neboli dopriate.“

Teraz máte šancu prevážiť bilanciu v domácej pohárovej súťaži.

„Verím v to. Ja sa už na každé finále chystám ako na moje posledné. Verím, že zvíťazíme a budeme sa tešiť.“

Do finále ste sa dostali cez Slovan v pôsobivom semifinále.

„Tento zápas či dvojzápas sa určite zapíše do histórie trnavského futbalu. Nebol to len taký nejaký postup, ale postup cez Slovan a ešte v dvojzápase. Pre Trnavu to znamená ešte viac a rovnako pre nás. Neboli sme favoritmi, ale zvládli sme to.“

Víťazný gól, ktorý znamenal predĺženie, dal v odvete Michal Ďuriš. Ako si spomínate na tento moment?

„Na moje prekvapenie a na to, že sa stala v 90. minúte, to bola až príliš jednoduchá akcia. Nepadlo to po žiadnom tlaku, ale útoku do otvorenej obrany. Bol som v strede ihriska a zrazu pozerám, Kubo Paur ide sám na bránku, teda s Mišom Ďurišom tam vlastne bežali dvaja. Dostali sme sa tam prekvapujúco ľahko.“

Rozhodovalo sa v penaltovom rozstrele, ktorý bol pre Trnavčanov špecifický aj v tom, že v bránke Slovana stál Dominik Takáč, ktorý mnohých strelcov Trnavy detailne poznal. Aké bolo pozadie?

„Bolo to komplikované. S naším trénerom brankárov Palim Kameschom som sa deň pred zápasom bavil o tom, ako bude Taki uvažovať. Či bude čakať, že to kopnem tam, kde najčastejšie a hodí sa tam. Alebo bude uvažovať tak, že to zmením. Bolo to komplikované a náročné. Pali ma nakoniec upokojil vetou – ,Taki je výborný brankár, ale zas nie taký, ktorý chytí všetko. Rozhodni sa, kam to kopneš a tam to kopneš. Dopadne to dobre.´ Ale k penaltám išli aj chalani, ktorých Taki nepoznal. Vlastne, poznal iba mňa a Zeljkoviča, kým Jureškina, Badola a Erika Saba nie. Nakoniec sme to zvládli. Inak, musím povedať, že som bol absolútne pokojný. Bolo to iné, ako napríklad pri penaltách proti Podbrezovej alebo raz pri jednom finále s Levski, keď som vnútorne cítil, že to nie je dobré. Proti Slovanu som bol trošku nervózny, to zas nebudem hovoriť. Ale aj po tom, ako pozahadzovali obrovské šance v zápase, som cítil, že to bude o nás a že postúpime my. Akoby to bolo tam hore napísané, že tak to bude. Aj pri mojej penalte. Niekedy idem kopať rozklepaný, teraz som si bol istý, že to dám.“

Zaujímal vás druhý semifinálový pár?

„Myslel som si, že do finále sa dostane Ružomberok. Banská Bystrica bojuje o záchranu, hoci, ten boj sa týka paradoxne i Ružomberka. Samozrejme, Banská BystrIca by nám možno vyhovovala viac, ale na druhej strane je fajn, že máme možnosť odvety za minulý rok.“

Takže ako vnímate finálového súpera aj v kontexte prehry pred rokom?

„Vnímam to tak, že odvtedy sme s ním hrali trikrát a neprehrali sme. Porazili sme ho doma i vonku, raz sme remizovali. Myslím si, že negatívnu sériu sme zlomili, nebodaj nejakú kliatbu. V tomto roku si maximálne veríme. Ale vieme, že to nebude ľahké. To, že sme v lige hore a Ružomberok je predposledný, nič neznamená. Je to jeden zápas, je to finále. Ružomberok dá do toho takisto všetko ako my. Verím, že to zvládneme.“

Ako si ceníte, že Trnava sa do finále Slovnaft Cupu dostala štvrtýkrát po sebe?

„Asi nám poviem, že klobúk dolu. Neviem, či sa to v histórii slovenského futbalu niekomu podarilo. Je to náročné. Keby nebolo, tak by sa tam dostala Dunajská Streda či Žilina. Škoda, že sa nám v minulom roku nepodarilo vyhrať. Bolo by krajšie bojovať o štvrté víťazstvo za sebou.“

Je veľká motivácia, že víťaz Slovnaft Cupu má miestenku do Európskej ligy?

„Samozrejme! Máte v nej kvalitnejších súperov a navyše je v nej aj bonus, keďže po vypadnutí sa presúvate do Konferenčnej ligy. Máte istotu štyroch zápasov v Európe. A keď postúpite cez dve kolá, už máte šancu na skupinovú fázu v Konferenčnej lige.“

Čo hovoríte na to, že trnavské sektory v DAC Aréne sa vypredali za niekoľko hodín?

„Neprekvapilo nás to. Dejisko finále je blízko Trnavy, takže bolo jasné, že ak by to bolo možné, trnavskí fanúšikovia štadión vypredajú sami. Nechceme dopustiť, aby sa stalo to, čo v Košiciach. Keď rozhodca zapískal koniec, celý štadión stíchol, lebo tam boli samí Trnaváci. Je to veľká motivácia. Nechceme dopustiť také sklamanie ani nám, ani našim fanúšikom.“

VIZITKA - Roman Procházka

Rodák z Jaslovských Bohuníc (14. marca 1989) už v mládežníckom veku spojil svoju kariéru s trnavským Spartakom a medzi fanúšikmi klubu má punc roduverného hráča. Súčasťou áčka Spartaka sa stal v roku 2007, debut v lige zažil v máji 2008 v zápase proti Trenčínu. Prvý gól za Spartak strelil v júli 2009 v predkole Európskej ligy proti Interu Baku a prvý v lige v októbri 2009 v derby proti Slovanu. Šikovný stredopoliar s dobrou strelou sa veľmi rýchlo sa stal súčasťou základnej zostavy a bol ňou až do leta 2012, keď sa stal súčasťou bulharského veľkoklubu PFK Levski Sofia. Jeho vedenie zaujal v pohárovom dvojzápase, z ktorého postúpil Spartak. Za Levski hral v rokoch 2012 – 2018 s výnimkou sezóny 2013/2014, keď hosťoval v Spartaku. Potom pôsobil v českej Viktorii Plzeň (2018/2019), kde si zahral aj v skupinovej fáze Ligy majstrov a v poľskom Górniku Zabrze (2019/2020), aby sa v roku 2021 vrátil do Spartaka Trnava. S ním v rokoch 2021 a 2022 vyhral Slovnaft Cup a zahral si v skupinovej fáze Konferenčnej ligy. Za Slovensko nastúpil v troch zápasoch.