SLOVNAFT CUP – FINÁLE: Príbeh džentlmena Faška (a spokojný rozhodca Kráľovič)

BRATISLAVA (SFZ) – Medzi hlavné postavy finále 57. ročníka Slovnaft Cupu patril podľa očakávaní Michal Faško (31). Súboj o trofej pre neho mala špecifickú príchuť, keďže vo farbách Žiliny bojoval proti svojim bývalý spoluhráčom z Košíc. 

Práve pôsobenie v metropole východného Slovenska ho po zranení, pre ktoré mu hrozil koniec kariéry, pomohlo vystreliť medzi produktívne esá najvyššej súťaže. 

Počas sezóny 2022/23 patril v Niké lige k hlavným ofenzívnym ťahúňom Banskej Bystrice, kde zažíval dovtedy najvydarenejší etapu svojej kariéry. Prišlo však úvodné jarné kolo a na prvý pohľad úplne bežný súboj s Dominikom Hollým, vtedy hráčom Trenčína. Faško inkasoval vo vzduchu nešťastný úder lakťom, ktorý jeho cestu nasmeroval k priepasti. Nevedel vystrieť nohu, zodvihnúť sa z trávnika, ťažko sa mu dýchalo. 

Plejáda vyšetrení odhalila vážny problém s obličkou. Lekári predostreli rodákovi z Brezna nepriaznivé prognózny. Najskôr hrozilo, že na ihrisku svoj futbalový um viac neukáže, ale s pribúdajúcim časom sa jeho zdravotný stav predsa len zlepšoval. 

Od hrozivého zranenia ubehlo devätnásť dní. Bývalý hráč Ružomberka, Karvinej i Nitry pomaly začal s bicyklovaním a posilňovaním nôh. V náročnom období sa nenechal psychicky ubíjať najhoršími scenármi. Aj preto si po necelých dvoch mesiacoch znovu obliekol dres Dukly. 

Vrátil sa vo veľkom štýle. S kapitánskou páskou na rukáve, ktorú mu samozrejmým gestom prenechal Róbert Polievka, naskočil do zápasu proti Podbrezovej. Mužstvu spod Urpína okamžite presným zásahom pomohol k premiérovému víťazstvu v nadstavbovej skupine o titul. Už vtedy písal príbeh, hodný sfilmovania. 

Kontroverzný odchod z východu
V lete 2023 sa rozhodol pre zmenu. Jeho meno po postupe do najvyššej súťaže oznámili Košice ako novú akvizíciu, s pozíciou hráčskej opory. Čísla v prvej sezóne na východe neboli ničím výnimočným. jedným gólom a piatimi asistenciami v 31 dueloch prispel k tomu, že nováčik si ligovú príslušnosť uhájil.

Keď sa však v druhom najväčšom meste Slovenska aklimatizoval, bol z toho úplne iný príbeh. Takmer rozprávkový. Tvorivý stredopoliar sa v žlto-modrých farbách premenil zvlášť počas jari na hviezdu trávnikov. Bol líderským dirigentom hry. Góly svojou kreativitou nielen pripravoval spoluhráčom, ale akcie v dôležitých chvíľach sám úspešne zakončoval. 

Defenzívy súperov ho museli poctivo strážiť, napriek tomu zakončil sezónu s bilanciou 8+9. Pozitívny ošiaľ okolo seba ale nevnímal. Priznal, že noviny nečíta, internet nesleduje a už vôbec nerieši komentáre na sociálnych sieťach. Sústredí sa na seba, svoje výkony a pohodu na kopačky mu dodáva vnútorný pokoj, ktorý si vie zachovať. 

Dvojročný kontrakt s Košicami však bol na konci. Priaznivci oživeného futbalu na východe si preto priali len aby sa dohodol s vedením klubu na predĺžení spolupráce. 

„Dostal návrh novej a vylepšenej zmluvy, s ktorou súhlasil. Podal mi ruku a prisľúbil, že bude pokračovať. Po porade s agentom však dohodu zrušili,“ povedal pre oficiálny web žlto-modrých vtedajší športový manažér Marek Sapara. 

Životná sezóna sa ešte neskončila
V tej chvíli siahla po ňom Žilina. Netradičná voľba pre žlto-zelených, ale pod Dubňom verili, že skúsený stredopoliar zopakuje produktivitu z predchádzajúceho súťažného kolotoča a ich mladému tímu pomôže. Číslami i hrou.

So 14 gólmi je aktuálne najlepším kanonierom Niké ligy, na ďalších ôsmich sa podieľal finálnou prihrávkou spoluhráčom. Svoj futbalový kumšt potvrdil aj v piatkovom finále Slovnaft Cupu, výrazne prispel k druhému pohárovému triumfu šošonov. Osud to zariadil tak, že rozosmutnil práve Košice. 

Po štvrťhodine hry prekonal Matúša Kiru. Oslavné gesto – šípky do terča – však tentoraz nestrieľal. Vynechal ho ako rešpekt voči niekdajšiemu zamestnávateľovi, takže iba zdvihol ruky nad hlavu. Potom krátko po zmene strán presvedčil 10-tisícovú kulisu, že z dobrej pozície vystrelí, ale rozhodol ponúknuť klincovú trefu Markovi Roginičovi. 

Košickí priaznivci sa muža, ktorého donedávna oslavovali, snažili rozhodiť, no nepodarilo sa im to. „Futbal i život je krásny v tom, že píše takéto príbehy. Bučali po mne, keď som kopal roh, ale beriem to, teraz sme boli rivali. Gól som však oslavovať nechcel. V Košiciach mám veľa blízkych ľudí,“ okomentoval do očí bijúce momenty. 
V Žiline má zmluvu platnú do konca júna 2027. To je verejná informácia pre tých, ktorí by ho chceli kúpiť. Ale on sa spod Dubňa nechystá.

Rozhodca finále Peter Kráľovič: Ďakujem aktérom i kolegom, zaspávalo sa mi dobre
„Tešil som sa na atmosféru počas pohárového finále. Nie často rozhodujeme v našej I. lige pred vypredanými tribúnami. O to viac ma potešilo, že na štadióne bol aj môj 13-ročný syn Alex s kamarátmi.

Zápas? Obe mužstvá avizovali, že chcú hrať futbal, čo na ihrisku potvrdili. Snažil som sa podporovať plynulosť hry a na trávniku sa všetko dialo bez vážnejších konfliktov medzi hráčmi, tí sa sústredili najmä na hru, na futbal.

Spolu s kolegami asistentami aj dvojicou pri VAR-e sme boli od prvej sekundy plne koncentrovaní. Osobne som sa cítil veľmi dobre, zápas som si skutočne užíval.

Je pozitívnym signálom, keď sa po zápase nerozpráva o rozhodcoch. Toto bol presne ten prípad. Témami bol futbal, hra, góly, radosť, smútok, priaznivci, pohár. Rád by som sa poďakoval všetkým mojim kolegom z finále, za výbornú spoluprácu. Opäť potvrdili svoj vysoký rozhodcovský aj ľudský štandard.

Zaspávalo sa mi dobre...“