SLOVNAFT CUP 2025/26 – FINÁLE: Káčer sa (na tretíkrát) napil z pohára

ŽILINA (SFZ) – Kapitán zeleno-žltého MŠK Miroslav Káčer si prebral zlatú medailu a potom priniesol víťaznú pohárovú trofej medzi čakajúcich spoluhráčov, stojacich pod oblúkom s jednoznačným nápisom veľkými písmenami VÍŤAZ SLOVNAFT CUP 2025/26. Otvoril dokorán brány žilinskej eufórie.

Deň pred zápasom sa podelil s nepriazňou osudu, že dvakrát hral pohárové finále – raz na Slovensku, raz v Česku – a že nevie, ako chutí víťazný mok po víťazstve v ňom. A že by teda do tretice rád... Má to mať, futbal na 1. mája plnil sny a túžby. „Kačka“ Káčer, jeho spoluhráči, ľudia z MŠK a konečne aj celá futbalová Žilina mala dôvod spoločne sláviť, pohárová trofej v tejto sezóne patrí antošíkovcom. 

Zaslúžene! O tom sa nebudú viesť žiadne spory. Aj keď si súper z Košíc nekľakol bez boja, nástup domácich a vlastne celý I. polčas naklonili misky váh od začiatku v prospech jedného tímu. Skutočne domáceho, pretože po tretí raz v novodobej histórii Slovenského pohára mal jeden z finalistov výhodu domáceho prostredia Žilinčania ju využili naplno.

Vo vstupnej desaťminútovke bol kráľom ihriska kapitán MŠK Káčer. Bol všade, vzadu – vpredu, vľavo – vpravo, lopty zbieral, vyvážal, rozdával. Ak by sa zdalo, že bolo toho málo, tak kričal, hudral, dudral, vydával pokyny hlasom aj gestami. Košičania mu čelili, ako vládali, ale v tých desiatich minútach by Káčer asi aj sám „udolal“ slona. A keď zápas takto pre svojich rozbehol, skúsene sa trochu stiahol a nechal hrať primášsky part ďalším persónam zo žilinskej zostavy.

Michal Faško a Marko Roginič si prečítali noty a spustili hru podľa nich. Isteže neboli sami. Pred prvým gólom potiahol excelentný útok zľava Bari. Z druhej vlny naštartoval trysky, jeho gólovku ešte Kira odvrátil, ale na Faškovu dorážku už nemal nárok. Ešte jeden moment pri prvom góle zápasu: Michal Faško, ktorý pred sezónou prišiel pod Dubeň práve z Košíc, vzdal napriek radosti rešpekt súperovi, v drese ktorého hrával. Zdvihol ruky na znak úspechu, ale jeho radosť prezentovala duševného džentmena. Skvelý futbalista, vieme, výborný človek, vieme tiež. Všetko okolo gólu potvrdilo jedno aj druhé. Bravo, majster.

Aj druhý gól zniesol učebnicové kritéria. Šikovný Hranica našiel priestor pri čiare na pravej strane ihriska na výpad a načasoval aj nasmeroval taký center, že by ho mohli v teórii futbalu ukazovať ako prototyp načasovania a umiestnenia lopty na hlavu spoluhráča. Isteže, Filip Kaša má hlavu správne obrúsenú, privítal loptu rozhodným spôsobom, oprel sa do nej tak, že keby bol Kira osemruký, nepomohol by si. Lebo toto proste musel byť gól. 

Dvojgólový náskok už prognózoval veľa, zvlášť keď Košičania za I. polčas medzi žrde netrafili ani raz. Pozor ale, tá modro-žltá partia, tentoraz v sivom, nehrala zle, len... Čo z toho, keď neefektívne. A futbal sa hral a hrá – a veríme, že aj hrať vždy bude – na góly. Na tie treba strieľať a ideálne triafať bránku. Kto tak nerobí... To pozná celý svet a teraz sa o tom černákovci presvedčili na vlastnej koži. 

Ešte ale mohli čosi so zápasom spraviť. Bárs je to pohárové finále, kontaktný gól v prvej štvrťhodine II. polčasu by mohol priniesť zvrat, lenže nestalo sa. Lebo zasa Káčer s podporou Faška a Roginiča proste nič také nedovolili.

V 49. min „zavreli“ žilinskí chlapci zápas. Gólom, ktorý chutil všetkým, ktorí majú radi futbal (iste, okrem Košičanov). Iľkov priamy ťah od polovice ihriska, po ktorom na seba naťahal a namotal súperovu obranu, v správnej chvíli posunul spoluhráčovi. Jaj, to bola symfónia v podaní páru „IľFa.“ Faškova ľavačka vyviedla krásny kúsok: skrotila loptu, uložila na trávnik a keď 99 ľudí zo sto čakalo strelu, veď taký strelec z takej pozície páliť musí, vyzval kamaráta prihrávkou na podnose, že nech zakončí. Chorvát Marko vie, čo je futbalová slušnosť, že za takú výzvu sa ďakuje gólom. Roginič je slušák, bolo 3:0.

Isteže, ostávalo ešte 40 minút a pohárové finále sa nedá skrečovať. Košičania hrali o česť a podporovaní troma tisíckami svojich skvelých fanúšikov obhájili meno a kredit FCK, každý za seba a všetci spolu za svojho dobrého trénera. Klobúk dolu pred vami, vraňare! Tí z ihriska, tí z lavičky, aj tí z tribúny (bárs toho pyra mohlo byť menej, to uznajte). 

Takže nuda to nebola až do 94. minúty. Občas sa zaiskrilo, výnimočne zažlto, potom prišiel aj gól, o ktorom sa zvykne hovoriť, že čestný a teraz mal všetky tieto atribúty.

Potom Peter Kráľovič finále 57. ročníka Slovenského pohára – Slovnaft Cupu ukončil a spustili sa oslavy. Čuduj sa svete, tlieskali, ďakovali a oceňovaní boli aj zdolaní. Úmyselne nenapíšeme porazení, pretože takých v piatok na štadióne v Žiline nebolo. Víťaz bol však len jeden, Žilina. Tentoraz naplno platilo: sláva víťazom, česť porazeným. Pekný odkaz 1. mája 2026 aj pre ďalšie futbalové dni na Slovensku. 

HLASY PO ZÁPASE (do mikrofónu STVR)
PAVOL STAŇO (tréner MŠK Žilina): „Sú to krásne pocity. Bolo cítiť, že chceme ísť od 1. minúty za víťazstvom a šli sme. Skvelá bola kulisa na štadióne, pravá futbalová atmosféra a v takej je aj emócia väčšia a chuť víťazstva výraznejšia. Finále je vždy otvorený zápas, či ho hráte doma alebo nie. Zaslúžili sme si vyhrať a vyhrali sme.“
PETER ČERNÁK (tréner FC Košice): „Sme sklamaní, to je primárny pocit. Rozhodli góly z pozícií, ktoré sme si jednoducho mali ustrážiť. Skvelá bola atmosféra na štadióne, to musí potešiť, mrzí ma, že sme našich priaznivcov nepotešili viac. Ale inak sme smutní, dnes sme naozaj veľmi smutní.“

JOZEF ANTOŠÍK (majiteľ MŠK Žilina): „Teším sa, takéto víťazstvo sa nedosahuje každý rok. Mužstvo si zaslúži, aby naň bola hrdá celá Žilina.“

FAKTY Z FINÁLOVÉHO ZÁPASU
MŠK Žilina - FC Košice 3:1 (2:0)
Góly: 16. Faško, 40. Kaša, 50. Roginič - 90.+1. Miljanič. Rozhodovali:Kráľovič - Štrbo, Zemko – 9723 divákov 
Žlté karty: Roginič, Madleňák, Dimun.
MŠK: Badžgoň - Minárik, Kaša, Narimanidze - Hranica (83. Pališčák), Káčer (79. Adang), Bzdyl, Bari - Faško (90.+Prokop), Iľko (79. Szánthó) - Roginič (90.+ Juliš). Tréner: Pavol Staňo
FC: Kira - Kóša, Krivák (46. Kakay), Kružliak (46. Magda) - Kovács, Lichý, Gallovič, Madleňák (83. Lukačevič) - Sovič (62. Dimun) - Čerepkai, Rehuš (67. Miljanič). Tréner: Peter Černák.