Káčerík po návrate z Poľska ťahá Považskú Bystricu. Náročné obdobie je preč, teší sa

POVAŽSKÁ BYSTRICA (SFZ) – Medzi slovenskou elitou si pripísal vyše 50 štartov, v druhej najvyššej súťaži prekonal magickú stovku. Adrián Káčerík strávil uplynulé dva roky na poľských trávnikoch a s Chojniczankou Chojnice dokonca zabojoval o postup. Po návrate do rodnej krajiny sa všestrannému 29-ročnému krídelníkovi darí. Vo farbách Považskej Bystrice je jedným z troch najlepších kanonierov MONACObet ligy.

Cez víkend ste proti Humennému prehrávali, ale po zmene strán prišiel obrat na 2:1. Ako ste duel videli?

„Myslím, že sme boli lepším mužstvom. V prvom polčase sme nepremenili vyloženú šancu, následne nás zabrzdil inkasovaný gól. Cez prestávku sme si v kabíne niečo povedali a od začiatku druhého dejstva šli za obratom. Podarilo sa nám rýchlo vyrovnať, onedlho aj otočiť. Zápas sme zvládli.“

Po ôsmich kolách sa Považská Bystrica nachádza na štvrtom mieste tabuľky. Čo hovoríte na doterajší vývoj sezóny?

„Môžeme polemizovať o tom, či sme mohli získať viac, alebo menej bodov. Niektoré stretnutia sa možno dali zvládnuť lepšie, vždy je to tak. Vo všeobecnosti však vládne spokojnosť.“

Vy ste vo fantastickej forme. Skórovali ste v piatich z posledných šiestich vystúpení, tak ako veľmi vám momentálne futbal chutí?

„Pred príchodom do Považskej Bystrice som si prechádzal náročnejším obdobím, keďže som veľa priestoru nedostával. Cítim sa tu veľmi dobre a opäť prišla radosť z futbalu. Teší ma najmä, že zbieram plné minutáže a padá mi to tam. Som rád za všetko, čím prispejem k víťazstvu.“

Súvisí vaša skvelá strelecká fazóna aj s úlohou v tíme?

„Veľa trénujem zakončenie. Snažíme sa prezentovať aktívnym futbalom založeným na pohybe. Z toho potom pramení veľa gólových príležitostí. Dobrá forma ide ruka v ruke so všetkým.“

Vašou primárnou úlohou nie je strieľať góly, ale aktuálne vám už iba tri chýbajú k tomu, aby ste si vytvorili nové maximum. Je to jednou z osobných ambícií?

„Skôr si dávam krátkodobé ciele. Do každého zápasu idem s úmyslom pomôcť mužstvu. Nezáleží na tom, či presným zásahom, alebo asistenciou. Hlavné je, aby sme vyhrali. Samozrejme, ak spomínanú gólovú hranicu prekonám, budem iba rád.“

Nepriniesla vám šťastie aj letná svadba?

„Môže byť (smiech). Mám skvelú ženu, vďaka čomu cítim stabilitu a pokoj.“

Na Slovensko ste sa vrátili po dvoch rokoch strávených v Poľsku. Ako budete na túto kariérnu kapitolu spomínať?

„Dalo mi to veľa po futbalovej aj osobnej stránke. Vždy som si chcel vyskúšať zahraničný angažmán. Prvýkrát som bol ďaleko od domu, musel som sa vyrovnať s menšou jazykovou bariérou. Nasál som inú futbalovú mentalitu a zároveň sa naučil pracovať s väčším tlakom zo strany fanúšikov.“

Nie je žiadnym tajomstvom, že do Považskej Bystrice si vás vyžiadal hlavný tréner Martin Kuciak. Bol hlavným dôvodom, prečo ste sa rozhodli ponuku klubu prijať?

„Všetko prebiehalo úplne korektne. Vysvetlil mi, ako tím pod jeho vedením funguje, čo odo mňa očakáva a okrem toho vyhovel aj mojim požiadavkám. Veľmi ma to zaujalo, takže po jednom telefonáte sme boli dohodnutí. Keď sme pred niekoľkými rokmi boli spoluhráčmi v Podbrezovej, určite by mi vtedy nenapadlo, že raz ma bude trénovať. Taký je však futbalový život.“