MUŽI A – Asistent trénera Samuel Slovák o marcovom zraze, mládeži i ceste do Windischgarstenu

BRATISLAVA (SFZ) – Slovenskí reprezentanti majú za sebou prvý tohtoročný asociačný termín, v ktorom odohrali tri zápasy kvalifikácie majstrovstiev sveta 2021 v Katare. Po poslednom stretnutí s Rusmi tréneri nezaháľali. Zraz vyhodnotili a boli už aj na pracovnej ceste v rakúskom Windischgarsten, kde sa bude konať kemp pred Eurom. Viac povedal v rozhovore pre futbalsfz.sk asistent trénera Samuel Slovák.

V marcovom asociačnom termíne hral A-tím Slovenska tri kvalifikačné zápasy. Remizovali sme s Cyprom (0:0), Maltou (2:2), ale vyhrali s Ruskom (2:1). V marci sa však vytrápili aj Chorváti, ktorí prehrali v Slovinsku (0:1), Nemci nestačili na Severných Macedóncov (1:2) či Portugalci remizovali v Srbsku a Francúzi s Ukrajincami (1:1). Čo hovoríte na spleť týchto výsledkov?
„No výsledky potvrdzujú futbalové príslovie, že ,lopta je guľatá‘ a futbal fantastický a často nevyspytateľný šport (úsmev).“

Po našich marcových zápasoch sa zniesla na výkony hráčov vlna kritiky. Ako ste to vnímali?
„Iste, očakávania najmä v zápase s Maltou boli trojbodové, to je jasné a ani výkonnostne to nebolo ono, čiže kritika bola na mieste. Čo treba však povedať v kontexte celkového hodnotenia zápasov je, že stretnutie s Ruskom bolo zase naopak jedno z najlepších vôbec, aké sa na tejto úrovni výsledkovo, ale aj herne, doma podarilo, za obdobie samostatnosti, odohrať.“

Už sa uskutočnilo hodnotenie marcového zrazu. Čo vám vyplynulo?
„Že nový trojzápasový kvalifikačný režim s neustálou covidovou hrozbou sa ťažko plánuje a treba improvizovať. Treba mať k dispozícii viac hráčov, napríklad pre prípad, ako sa stal s hráčmi hrajúcimi v Nemecku, ktorí v jednej chvíli boli späť v kluboch a zrazu mohli byť opäť v nominácii. Rovnako je dôležité sa naučiť pracovať s náročnosťou zápasov v rýchlom slede a tiež s faktom, že ani jeden zápas nie je priateľský a treba ísť vždy na ostro. Toto sú objektívne fakty, s ktorými sa musíme vysporiadať nielen my, ale aj ostatné federácie.“

Do troch zápasov ste poslali tri rôzne základné zostavy. Je to proces budovania kádra?
„Áno aj, ale každý zápas mal svoje špecifikum. Či už v podobe zdravotného stavu, spomínanej covidovej situácie, alebo jednoducho taktického zámeru. Mužstvo sa určite formuje nejaký čas a niektorých chlapcov treba vidieť, ako sa správajú, keď ide do tuhého.“

Mali výkony aj vo vašich očiach stúpajúcu tendenciu?
„To ani nie, keďže Malta bola v strede zápasového cyklu. Ale je pravda, že proti Rusku na ihrisku nebol hráč so slabším výkonom.“

Pred prvým zápasom na Cypre ste mali jeden a pol dňa na prípravu s tímom. V základnej zostave hrali hráči, ktorí pravidelne nastupujú vo svojich kluboch, ale tie hrajú o záchranu ako napríklad Dúbravka v Newcastli, Pekarík v Herthe Berlín, Kucka v Parme a Duda v Kolíne. Museli ste ich nejako preorientovať z klubovej úrovne na reprezentačnú, aby boli aj inak naladení?
„Ak sa hrá o záchranu, alebo o titul, je to veľmi náročné, ale je tam zároveň obrovská skúsenosť so zvládaním stresových situácií a to je pre rozvoj hráčov len dobré. Dúbravka, Kucka, Duda či Pekarík sú tí, na ktorých sa v kluboch spoliehajú, že mužstvu pomôžu svojou kvalitou a skúsenosťami. Nie nemuseli sme ich preorientovať. Hráči tejto úrovne sa vedia nastaviť okamžite.“

Po boji je každý generál a pre trénerský štáb okolo kouča Štefana Tarkoviča to bol v poradí druhý asociačný termín. Čo by ste s odstupom času urobili inak?
„Toto je otázka, na ktorú sa v športe, ale aj v živote ťažko odpovedá, lebo, ako hovorí jedno múdre španielske príslovie ,Pri pohľade dozadu každý vidí‘ (úsmev).“

Vy ste boli tiež reprezentant, ale za vašich čias boli počas zrazu dva zápasy, teraz sú tri. V čom je najväčší rozdiel počas príprav na stretnutia?
„V možnosti ovplyvniť mužstvo v tréningu. Boli časy, keď ste mali týždeň do zápasu a dali sa veci viac zautomatizovať. Často bol prvý zápas priateľský a mohli ste sa poučiť bez bodových strát, ale toto je fakt, s ktorým sa musia vyrovnať všetky mužstvá tento rok.“

Ako vnímate to, že počas jedného kalendárneho roka sa odohrá Euro, kvalifikácia na majstrovstvá sveta a hráči majú klubové povinnosti?
„Je to taký test fyzických a aj psychických hraníc v tomto športe, nielen pre hráčov, ale aj pre realizačné tímy. Zároveň pre fanúšikov tejto hry je to fantastické.“

Čo vám marcový zraz ukázal do budúcna na plánovanie ďalších asociačných termínov?
„Pevne veríme, že už sa bude môcť pracovať bez covidových opatrení a jediným problémom bude forma hráčov a sila súperov (úsmev).“

Kemp pred Eurom budete mať v Rakúsku. Už ste boli vo Windischgarsten?
„Áno, je to kemp na veľmi dobrej úrovni a repre má s ním dobré skúsenosti z prípravy na ME vo Francúzsku.“

Počas prípravy na Euro odohrajú sokoli dva zápasy s Bulharskom a Rakúskom. Prečo títo súperi?
„Rakúsko aj Bulharsko sú mužstvá, ktoré majú veľmi slušnú kvalitu a chceli s nami hrať. Čakajú nás dobrí súperi.“

Na zväze ste pred príchodom na pozíciu asistenta trénera pri áčku pracovali na úseku s mládežou. U nás prichádza k postupnému uvoľňovaniu covidových opatrení. Čo to znamená pre mládežnícky futbal?
„Je veľmi dôležité, aby decká začali zase hrať futbal a vôbec športovať. Covid priniesol aj zaujímavú alternatívu do voľnočasových aktivít detí, ale už je to naozaj dlho a najmä dorastenci a žiaci potrebujú naskočiť do cieleného procesu čo najskôr.“

Počtovo nám chýbajú hráči do krajov ihriska. Ako sa s tým vyrovnávajú tréneri na úrovni mládežníckeho futbalu?
„Je to tým, že nám na tie posty chýbajú hráči s adekvátnymi zručnosťami. Rozviniem to trochu. Už tri roky pracujeme s jasnou definíciou problému a prostredníctvom mládežníckych trénerov v kluboch sa snažíme o implementáciu zmien. Dlhodobo bolo v slovenskej metodike pri tréningu a zápase zaužívané karhať deti a mladých hráčov za vedenie lopty alebo prílišné kľučkovanie a o strate lopty pri driblingu ani nehovoriac. Absentovala voľná hra, ktorá by imitovala dvorový futbal, kde sa decká ukľučkovali k smrti. Dnes vidíme, že to bola chyba a tlačiť deti do jedno či dvojdotykového futbalu ničí schopnosť rozvíjať potenciál hráča, vedieť si poradiť v hre 1 na 1, či pri hre proti viacerým protihráčom.
Dnes vidíme, že pri taktickej vyspelosti mužstiev aj nižšej kvality sa bez tejto individuálnej zručnosti veľmi ťažko prekonáva obrana. Napríklad Belgičania, ktorí ako prví pomenovali tento problém, s tým pracovali dvanásť rokov, kým sa dostali tam, kde sú teraz. Veríme, že ak sa nám podarí presvedčiť klubových trénerov, tak budú mať z toho osoh všetci. Reprezentácia a aj kluby, ktoré dnes musia často kupovať na kreatívne a ofenzívne pozície hráčov zo zahraničia.“