Druhy a spôsoby korupcie
K hlavným oblastiam patrí ovplyvňovanie výsledkov zápasov, sprenevera alebo zneužívanie fondov určených na športové účely, korupcia v súvislosti s organizovaním športových podujatí, korupcia pri falšovaní športových výsledkov, korupcia pri prestupoch hráčov a korupcie pri voľbách do orgánov športových inštitúcií.
Modely korupcie v športe sme si zaradili do troch odlišných kategórií, aby sa uľahčilo ich pochopenie a analýza. Prvá oblasť sa zameriava na korupciu za účelom ovplyvnenia výsledku (bez spojenia so stávkovaním), ktorá opisuje konkrétne ovplyvnenie športovej udalosti. Druhá oblasť sa bude týkať korupcie spojenej so stávkovaním, a tretia sa zameria na manažérsku korupciu.
Toto rozdelenie nevyhnutne nezabraňuje prekrývaniu, pretože nie je predurčený model korupcie. Každý prípad má svoju vlastnú logiku, v závislosti na totožnosti korumpujúceho a skorumpovaného, ich motivácie, ich zdrojov a prostredia v ktorom žijú.
Je veľmi ťažké tieto prípady rozdeliť, lebo často obsahujú viac prvkov.
Nedávna história a priznané prípady ovplyvňovania zápasov ukazujú, že môžu byť dotknuté všetky zúčastnené strany v hre: niektoré prípady zahŕňajú oba tímy v plnom rozsahu, niekedy jediný tím, alebo len jeden alebo viac hráčov alebo rozhodcov alebo niekedy členov športového manažmentu, ktorý môže podať hráčom lieky, za účelom ich oslabiť.
Podplatenie hráčov za účelom výhry v zápase
Najtypickejšia a bežná forma korupcie vo futbale zahŕňa množstvo hráčov, ktorí prichádzajú na ihrisko s cieľom nechať si zámerne streliť góly. Korupcia brankára a aspoň jedného stredného obrancu môže byť dostatočná pre zaistenie porážky, aj keď niekoľko dôležitých hráčov (obrancovia a stredopoliari) môže zohrať tiež úlohu v ovplyvnení zápasu.
Ako si títo hráči dokážu nechať streliť gól bez upútania pozornosti tých, ktorí sledujú zápas? Medzi hlavné riešenia podvodníkov nepatria špecifické udalostí v hre, ako je vylúčenie, alebo úmyselný faul na penaltu alebo strelenie vlastného gólu. Tieto praktiky, sú príliš zjavné a môžu vzbudiť nedôveru a spory. Existujú skôr v nižších súťažiach, ktoré nie sú až pod takým drobnohľadom.
Na druhú stranu, pri úmyselných menej do očí bijúcich obranných chybách, ktoré vedú k inkasovaniu gólov je viac pravdepodobné, že neprinesú pochybností. Tieto, ako napríklad ofsajdové postavenie alebo iné typy pozičných chýb sa objavujú a sú menej podozrivé, pretože sa v zápase vyskytujú častejšie. Takže počas útoku zo strany súpera obranca môže otvorene pohybovať s ofsajdovou hranicou. Tieto chyby môžu naznačovať ovplyvnenie zápasu, ale ako by mohol niekto dokázať, že chyba je zámerná?
V niektorých prípadoch je víťazstvo dôležitejšie pre klub alebo športovca, ako pre ich súpera. V dôsledku toho, môžu ponúknuť finančnú kompenzáciu výmenou za ich porážku. Ako napríklad Olympique Marseille vo francúzskej futbalovej lige v roku 1993.
Táto forma korupcie sa môže vykonať dvoma spôsobmi:
- kontaktovaním súperovho hráča napríklad bývalým spoluhráčom alebo kamarátom a tí ho prepoja na prezidenta súperovho tímu.
- kontakt medzi prezidentmi klubov - známe najmä vo východnej Európe a balkánskych štátoch, kluby sú známe tým , že "si robia navzájom láskavosti" z roka na rok. Klub čeliaci možnému zostupu, môže požiadať o výhodný výsledok, keď hrajú "spriatelené" kluby. Klub tak uzavrie akúsi dohodu o "dlhu korupcie", ktorý vrátia v najbližších rokoch ovplyvnením ďalších zápasov alebo prestupom hráčov.
Dohoda tímov na presnom výsledku
V športe sa vyskytlo mnoho prípadov, kedy zápas skončil výsledkom, ktorý vyhovoval obidvom mužstvám. Odhalené prípady nám poskytujú viacero príkladov výsledkov zápasov, ktoré vyvolali veľké dohady a podozrenia, z ktorých sa niektoré podozrenia ukázali ako pravdivé. Či už išlo o prípady postupu zo skupiny, vyhnutie sa nepríjemným súperom v ďalšej fáze turnaja, prípadne postup a záchrany v lige.
Podplatenie rozhodcov
Podplatiť rozhodcov patrí medzi najistejšie spôsoby, ako ovplyvniť zápas. Na druhej strane je to občas príliš očividné. Rad faktorov znamená, že rozhodca má dôležitú úlohu. Na jednej strane je, že iba on sám robí rozhodnutia, pretože video rozhodca sa v modernom futbale nepoužíva a spoločné rozhodnutia neexistujú. S čiarovým rozhodcom sa môže hlavný rozhodca poradiť, ale nie povinne. Na druhej strane, fyzické kontakty sú početné a často ich neregulárnosť nie je objektívne definovateľná. Tento fakt zaisťuje skutočnú moc rozhodcu, ktorý zakladá svoje rozhodnutia na jeho vlastnom názore. A hlavne, napríklad penalta alebo vylúčenie sú možné dôsledky týchto rozhodnutí, ktoré môžu dramaticky zmeniť priebeh hry.
Nasledujúce príklady ilustrujú správanie skorumpovaných rozhodcov. Prvý z nich vznikol v priateľskom zápase medzi Nigériou a Argentínou dňa 1. júna 2011, počas ktorého rozhodca nariadil dve „imaginárne" penalty, jednu po ôsmich minútach nastaveného času (iracionálny objem stávok bol zaznamenaný v prospech počtu gólov viac ako štyri).
Druhý príklad sa týka bosnianskeho rozhodcu Novo Panic, ktorý udelil rovnako kontroverzné penalty 9. septembra 2009 v zápase Lichtenštajnsko - Fínsko v kvalifikácii na majstrovstvá sveta vo futbale 2010. Tento zápas bol jedným zo zmanipulovaných zápasov odhalených v súvislosti s kauzou Bochumsky súd.
Ovplyvnenie detailov v zápase za účelom stávkovania
Zrejme najčastejšie sa ovplyvňovanie výsledkov vyskytuje v súvislosti so stávkovaním, legálnym i ilegálnym. V týchto prípadoch je ovplyvňovanie výsledkov zápasov viazané na finančný zisk a môže sa jednať o organizované skupiny, či priamo môžeme hovoriť o napojení na organizovaný zločin. Tradične sa korupcia vo futbale prejavuje v zmene konečného výsledku zápasu. Avšak nové technológie spojené so sektorom športových stávok pomohli rozvíjať jemnejšie metódy, a to najmä to, čo je známe ako „bodové upevnenie"(spot fixing). Niektorí stávkoví prevádzkovatelia prijímajú stávky, napríklad na počet žltých (alebo červených) kariet, na meno prvého alebo posledného hráča, ktorý dostane žltú (alebo červenú) kartu, prvé vhadzovanie, posledný faul, počet minút nastaveného času, hráča rozohrávajúceho určitý roh, meno prvého náhradníka, ktorý príde na ihrisko atď. Je pochopiteľné, že tieto typy stávok znásobili riziko korupcie, pretože je veľmi ľahké manipulovať s jednotlivými aspektmi hry bez toho, aby sa však ovplyvnil priebeh zápasu iným spôsobom. Napríklad bývalý hráč 1. anglickej futbalovej ligy, Matt Le Tissier, opisuje vo svojej autobiografii, ako by hráči mohli manipulovať začiatok zápasu a stanoviť vopred, ktorý tím bude mať prvé vhadzovanie. Počas zápasu Southampton-Wimbledon v apríli 1995, Le Tissier mal kopnúť loptu do autu na začiatku tak, že súper dostane prvé vhadzovanie. Ale hráč, ktorý si nebol vedomý plánu, zabránil lopte ísť von, a tak nechtiac zmaril pokus. Tento typ podvodu je veľmi ťažké dokázať. Okrem toho, keďže to nemá žiadny vplyv na konečný výsledok, môžu byť ľahšie získaní samotní hráči, aby sa dohodli na tento typ manipulácie.
Predanie výhry v zápase
S príchodom športového stávkovania, kluby vyvinuli novú metódu korupcie. Zameriava sa predovšetkým na získavanie peňazí stávkovaním, ale tentokrát je to prípad, ako získať tým, že vlastný tím prehrá - čo je jednoduchšie, než presvedčiť vlastný tím, aby prehral - a staviť veľké sumy peňazí na vlastnú porážku. Typickým príkladom je prípad macedónskeho futbalového klubu FK Pobeda, ktorý v roku 2009 vylúčila UEFA na osem rokov zo všetkých európskych pohárov pre korupciu súvisiacu s týmto typom podvodu v prvom predkole Ligy majstrov v sezóne 2004-2005.
Prípady - Zhasnuté svetlá - zásah klubového personálu
V tomto prípade využili podvodníci, že v Ázii sa dá staviť na to, že sa zápas
nedohrá. Rovnako tam v online stávkovaní existuje pravidlo, že v prípade, že zápas je prerušený z technických dôvodov, je skóre v okamihu prerušenia považované za konečný výsledok. Príkladom tohto bol v roku 1997 zápas anglickej ligy West Ham – Crystal Palace (2:2). Po góle domácich zhasli reflektory na štadióne. Technici, ktorí vypli svetlá boli podplatení ľuďmi zo singapurských kartelov. V Ázii si vsadili 20 tisíc dolárov na možnosť, že sa zápas nedohrá, čo sa podarilo, po 30 minútach čakania na svetlo zápas rozhodca predčasne ukončil. Takmer identická situácia sa zopakovala v tom istom roku v zápase FC Wimbledon – Arsenal, keď svetlo zhaslo v úvode 2. polčasu.
Singapurčanom tento podvod jedenkrát nevyšiel, v roku 2001 v zápase Ligy majstrov Fenerbahce - Barcelonou (0:3). Nešlo o predčasné ukončenie zápasu pre vhodný aktuálny výsledok, ale práve naopak, o snahu „stornovať“ zle sa vyvíjajúce stávky. Dan Tanov gang stavil obrovské čiastky na prehru Barcelony. Podplatili niekoľko technikov na štadióne, ale zdá sa, že ich nedokázali zabezpečiť dostatok. Pár sabotérov reflektory za stavu 0:3 vyplo, nehralo sa 22 minút, ale vďaka ostatným nepodplateným technikom a záložnému zdroju došlo k náprave a zápas sa dohral. Barcelona vyhrala a kartel utrpel veľké straty – podľa Perumala prehrali až 3 milióny dolárov.
Prípad Zápas duchov
Kurzy sú čísla a matematika, vlastne nič viac. Ak za stávku získate pri kurze 2,00 dvojnásobok, je vám jedno, či stavíte na Ligu majstrov alebo dedinský zápas na druhej strane zemegule. V Ázii sa dá staviť aj na nižšie súťaže v zahraničí alebo juniorské ligy, aj keď ste nikdy nevideli zápas danej ligy a nepoznáte ani konkrétnych hráčov. Nevadí, staviť si môžete. V stávkovej kancelárii patriacej singapurskému kartelu, bol v januári 2012 v ponuke priateľský zápas futbalových reprezentácii do 21 rokov Turkmenistan a Maldivy. Ľudia na neho stavili, vyhrali tí, čo stavili na víťazstvo domácich. Zápas skončil výsledkom 3:2. Problém bol v tom, že futbalové asociácie oboch krajín o ničom nevedeli, vlastne nikto o tom zápase nič nevedel. Nikdy sa totiž nehral! Tento zápas dostal v anglickej tlači pomenovanie ghost match (zápas duchov) .
O týchto prípadoch sa správy v médiách vyskytujú v poslednom období čoraz viac. Existujú dôvodné podozrenia z ovplyvňovania hlasujúcich pri rozhodovaní o usporiadaní majstrovstiev sveta a Európy vo futbale, prípadne o mieste konaní olympijských hier. S pridelením miesta konania týchto udalostí je spojená veľká prestíž a možnosť finančného zisku, preto sa niektorí uchyľujú k zakázaným spôsobom ovplyvnenia hlasovania delegátov.
Predaj televíznych práv
Televízne spoločnosti platia stále vyššie sumy za práva na vysielanie televíznych prenosov z najväčších športových podujatí.
Aj vďaka práci investigatívnych novinárov sa odhalili prípady podvodov pri predaji práv. Najmä v minulosti sa objavili prípady keď sa k vlastníctvu práv dostali ľudia z prostredia najvyšších predstaviteľov organizácii. Tí následne predali tieto práva ďalším stranám s obrovským ziskom.