SFZ – Milan Lešický: Chválim Kentoša, že chce hrať moderne

BRATISLAVA (SFZ) – V našom futbale zanechal výraznú trénerskú stopu. Platí to o mládežníckom futbale, ale aj seniorskom. Milan Lešický bol na predvianočnom stretnutí  futbalových legiend a osobností, ktoré zorganizoval Slovenský futbalový zväz v Sieni slávy slovenského futbalu, medzi ocenenými jubilantmi. Prevzal  si dres s číslom 80, ôsmy krížik nosí na svojom chrbte od  11. júla minulého roka.

„Ako dôchodca si užívam voľno, život, pokiaľ mi to telesná zdatnosť dovolí. Pravidelne hrávam tenis, dvakrát do týždňa, pondelky a štvrtky, od desiatej do dvanástej. Máme partiu bývalých trénerov, športovcov, spomeniem napríklad  Karola Peczeho, v minulosti hrával  s nami aj Stanislav Griga. Vekovo sa pohybujeme okolo osemdesiatky, všetci krívame... Nechcem to zakríknuť, ale stále hráme,“ opísal svoj dôchodcovský život s jemným úsmevom na perách muž, ktorý rozbiehal trénerskú kariéru pri mladšom doraste Nitry, v roku 1982 sa tam stal šéfténerom mládeže.

Patril medzi spoluzakladateľov prvého profesionálneho klubu v Československu, ktorým bol  FC Nitra. A kde je  nitriansky klub dnes.... „Bol som autor myšlienky, chodili sa k nám prvý polrok učiť Slovan, Sparta či Slavia. Povedali nám: bude to trvať iba chvíľu, potom sa budete učiť vy od nás. Aj tak bolo. Nitra je  v porovnaní s nimi dedinské mužstvo.... Bola to však krásna myšlienka, svojím spôsobom sme boli vzor pre ostatných. Je to o ľuďoch. V Nitre je problém závisť. Vždy boli dve skupiny – tí, čo robili, a tí, čo čakali, že vstúpia do futbalu. Chýbala kolegialita, výpomoc ľudí. Pod Zoborom nemôže fungovať súčasne vrcholový hokejový i futbalový tím. Sú mestá, kde to ide, ale v Nitre nie.“

Koučoval mládežnícke reprezentačné výbery Československa do 16, 17 a 18 rokov. Potom prevzal v Nitre A-mužstvo. V rokoch 1990 – 1993 bol asistentom trénera Milan Máčalu pri československej reprezentácii.

Dvadsaťjednotka vtedy a dnes

Po rozdelení Československa sa stal prvým trénerom slovenskej reprezentácie do 21 rokov, viedol ju v rokoch 1993 – 1997, mužstvo koučoval v 43 zápasoch. „Keď sme sa rozdelili s Čechmi, tí boli zďaleka lepšie pripravení.  V československom výbere do 21 rokov hralo veľmi málo Slovákov. Vznikla slovenská liga a čerpali sme z toho, čo sme mali. Najprv sme prehrali doma s Francúzmi 0:3, odvetu sme vyhrali u nich 1:0, čo bol malý zázrak. Postupne sme sa zlepšovali a išlo to, ako malo. Jediným problémom bola spolupráca s A-mužstvom, nebola doriešená, nefungovala na takej úrovni ako dnes. Veľa hráčov z U21 už hralo za A-tím. S nimi by sme dosiahli lepšie výsledky,“ spomína na vtedajšie obdobie.

Ako sa díva na slovenskú dvadsaťjednotku pod vedením Jaroslava Kentoša? „Kentoš bol môj hráč, dva roky som ho trénoval, na rukáve mal aj kapitánsku pásku. Jaro je veľmi inteligentný človek, a tak vyzerá aj jeho mužstvo. Hrá moderný futbal, minimálne sa o to pokúša. Chválim ho za to. Nie je to totiž jednoduché, keď si povieme, že ideme hrať moderne.  Viem, o čom hovorím, odskúšal som si to na vlastnej koži. V dvadsaťjednotke sa to stále mení, výkonnosť hráčov raz stúpa, potom klesá, kolíše z týždňa na týždeň. Každý dobrý výsledok je cenný. A výsledky pod Kentošovým vedením sú na hranici schopností mužstva.“

Zmenšujúca sa mládežnícka základňa

Lešický najlepšie vie, aká dôležitá je práca s mládežou, ktorá v konečnom dôsledku nachádza zrkadlenie v A-reprezentácii. Na túto tému hovorí:  „Výchova mládeže je dlhodobá vec. Žiaľ, štát nevenuje dostatočnú pozornosť, respektíve nepodporuje športovcov do 15 rokov. Základňa sa zmenšila, a tak je aj počet talentov nižší. Na dedinách kedysi hrali vynikajúci futbalisti, dnes už to tak nie je, dedinský futbal pomaly zaniká, je toho menej aj na školách. Keď vychádzame z toho, že jedna množina prináša so sebou zhruba 3 percentá talentov, a keď že sa zmenšila, logicky je aj talentov menej. Nie každá rodina si môže dovoliť, aby mala tenistu, hokejistu, futbalistu. Je to drahé, a tak absentujú deti z chudobných rodín, z ktorých sa v minulosti často stávali nosní hráči. Tréner reprezentácie Francesco Calzona nemá toľko disponibilných hráčov, ktorí by pôsobili v silných európskych ligách a boli by lídrami mužstva. Ale to všetko sa odvíja od podpory a práce s mládežou v krajine.“

MŠK Žilina dotiahol v slovenskej lige do majstrovského finišu, v tom istom roku, 2003, doviedol ako tréner k titulu aj futsalový Incar Nitra, čo je veľká rarita. Púchov pre zmenu  v lige zachránil.  Pracoval ako  člen výkonného výboru SFZ (2012 – 2018), v ktorom zastupoval trénerov. Slovenskú trénerskú školu reprezentoval v Japonsku pri tamojšom futbalovom projekte, a to štyri roky, bol tam aj konzultantom reprezentačných tímov.

Čo želá slovenskému futbalu do roku 2026? „Aby bola pohoda, výsledky, a mužstvá hrali na hranici svojich možností. Nie sme na tom tak zle. Verím, že to tak je a bude to dobré. Musíme využiť všetky naše schopnosti, trénerské, funkcionárske, spojiť sily, vtedy to pôjde. Bez toho niet dobrého futbalu. Futbal je o výsledkoch. Keď sa prehrá, čaká sa na ďalší zápas a prichádza ďalší cirkus.“