SFZ/Rozhodcovia – Náš najskúsenejší má na konte 254 prvoligových zápasov: „Som Mišo Smolák“

STARÝ SMOKOVEC – Kto sa s touto partiou stretol oficiálne či neoficiálne, s menej početnou skupinkou alebo kompletnou zostavou od I. po III. ligu, pri zápase alebo povedzme na seminári musel skôr či neskôr na neho naraziť. Osobne alebo sprostredkovane v debate jeho meno určite zaznelo. Lebo je neprehliadnuteľný i neprepočuteľný, proste vyčnieva, niekedy priam trčí. Michal Smolák (nar. 19. februára 1979), náš momentálne najstarší aktívny futbalový rozhodca na zozname Niké ligy. 

Ste najstarší rozhodca v skupine, ktorá rozhoduje zápasy v I. lige a..
„Bez „a.“ Uvedomujem si to, lebo som tu už veľmi dlho. Proste je to tak, roky sa zastaviť nedajú nikomu. Veková rovnosť pre všetkých platí rovnako vo futbale aj pre rozhodcov.“
Cítite pre to väčšiu zodpovednosť, záväzok? Prípadne tlak?
„Prvé, druhé, tretie. Fyzické previerky musím zvládnuť v rovnakom limite ako tí mladší. Nechcem žiadne úľavy a ani by som ich nedostal. Nemohol by som fungovať v tejto komunite, ak by som nemal potrebné časy a výsledky v testoch. Aby si ma držali ako maskota?! Ďakujem, neprosím. Popravde, nechcel by som sa dožiť toho, že mi potichu povedia „máš úľavu, nemusíš toľko behať.“ To by nebolo pre nikoho dobré.“

Vekový limit pre rozhodcov je u nás 46 rokov, vy budete mať vo februári už 47. Znamená to...
„Áno, že už túto sezónu pískam na výnimku. A?“
No, sezóna je v polovici, uvažujete, čo po jej skončení?
„Iste. Rád by som rozhodoval ďalej.“
Takže požiadate o ďalšiu výnimku?
„Uvidíme samozrejme podľa zdravotného stavu. Ako sa budem cítiť po skončení sezóny, čo povie moje telo. A hlava. Tá možnosť ešte o rok aktívnu činnosť predĺžiť tu je. Takže ak sa nič zlé nestane, plánujem ten krok spraviť.“
Čo na to treba?
„Napísať žiadosť na komisiu rozhodcov SFZ. Tá ju posúdi a pokiaľ ju schváli, predloží ju výkonnému výboru SFZ. Ten rozhodne.“

VÝNIMOČNÉ ČÍSLO
Vie sa o vás, že si vediete presnú štatistiku zápasov, v ktorých ste figurovali. Na aké čísla ste dosiaľ dosiahli?
„V I. lige mám do dnešného dňa na pozícii hlavného 254 zápasov. Celkovo, teda aj v pozícii štvrtého rozhodcu či ako VAR, som bol obsadený v 475 prvoligových stretnutiach.“
Prepáčte,  to je strašné číslo!
„Naľakali ste sa? (smiech) Ja sa už čísiel nebojím.“
Pamätáte si váš prvý zápas v I. lige?
„Jasne. Bratislavské derby na Tehelnom poli Slovan – Inter.“
Viete z toho množstva stretnutí vytiahnuť tie naj? Najlepšie, najhoršie, najpamätnejšie.
„Určite nezabudnem na zápasy niekdajšieho Pohára UEFA, kde som bol ako náhradný  v tíme žiaľ už nebohého Vladimíra Hriňáka. Pýtate sa ale zrejme na domáce pódium, takže áno, viem. Finále Slovenského pohára Ružomberok – Trnava v máji 2025. Viaceré dôležité barážové zápasy. No aj tie nepodarené, lebo mám i také, veď sme ľudia. Prvú ligu rozhodujem od roku 2004, to by nebolo normálne, ak by som sa nepomýlil. Nikdy nezabudnem, že keď Podbrezová vypadávala v sezóne 2018/19, nevyšiel mi jej zápas so Zlatými Moravcami, čo bolo vtedy dosť medializované.“

Trápite sa po nevydarenom zápase dlho?
„Neprajem nikomu tie hodiny a noci. Ťažko zaspávam, rozoberám si momenty v hlave. Pustím si správy a je to tam, čítam noviny a zas je. Prídem na druhý deň do zamestnania a kolegovia už majú tému ako hrom, nevedia sa ma dočkať (úškrn). Po dobrom zápase nikde nič, keď mi niečo nevyjde, mám výstrižky na stole... Verte mi, že my všetci sa snažíme robiť najlepšie, ako sa dá. V našej lige niet rozhodcu, ktorý by úmyselne ublížil, na to dám krk. Robíme chyby, ako ich robí v práci každý, lebo aj rozhodca je človek. Fakt je.“
Dokážete sa ospravedlniť hráčovi či mužstvu, keď ich verdiktom poškodíte?
„Samozrejme. Veď sa vieme rozprávať, máme spôsoby, ako povedať ‚pardón‘. Chápem, že niekedy sa to ťažko prijíma, napríklad vtedy v tej Podbrezovej. Aj keď nebola moja chyba, že mala dlhú sériu bez víťazstva a ten ikstý v rade som rozhodoval ja Smolák a Podbrezová mala smolu. Súperov hráč nafilmoval faul v šestnástke, ja som mu na to skočil, po jedenástke Podbrezová prehrala. Ospravedlnil som sa, ako to v klube prijali, bolo už na nich.“
Dotknú sa vás slovné výpady na vašu adresu, trebárs zmedializovaný výrok Jána Kozáka ml. „najväčšou hviezdou zápasu bol pán s bruškom“?
„Príjemné to nie je, ale je to súčasť nášho postavenia vo futbale. Musím to ustáť, preniesť sa cez to, prehryznúť to. Preto si ale zároveň myslím, že rozhodovať nemôže každý.“
Ako znáša rodina neľahkých údel rozhodcových blízkych?
„Manželka s dcérkou sú moja najväčšia opora. Vždy boli, sú a verím, že vždy budú. Bez nich by to nešlo. Dúfam len, že dcérka nebude futbalová rozhodkyňa.“
VEŠAŤ SA PRE TO NEBUDEM
Prečo ste sa vy stali rozhodcom?
„Ako každý chalan som hral futbal. Za bratislavské Vinohrady. V pätnástich som si dosť vážne zranil koleno. Potom to už nebolo s loptou ono. Meno Smolák ľudia vo futbale poznali, otec bol rozhodca, naviedol ma, aby som to tiež skúsil. Z vlastnej skúsenosti viem, že človek musí mať na to povahu. Od roku 1996 idem po tejto ceste. Druhú ligu som začal pískať po piatich rokoch, najvyššiu súťaž od 2004.“ 
Rozhodcom ste teda tridsať rokov, kam sa rozhodcovstvo za ten čas posunulo?
„Do pre mňa netušených výšin a šírok. Rýchlosť, dynamika, samotná hra. Keď som začínal, asistent na čiare mal v rukách zástavku. Potom prišla moderná verzia, zástavky s pípacím zariadením. Neskôr pribudol bránkový rozhodca. Nasledoval komunikačný systém. Teraz už máme VAR...“

No a vám pribúdajú roky.
„Pokojne povedzte, že starnem. Ako každý. Lebo je to pravda. Zároveň s rokmi však pribúdajú skúsenosti, takže viem viac predvídať ako predtým. Plus som prispôsoboval tréning, aby som sa v tej moderne dobe nestratil.“
Vy ste však mali najmä v začiatkoch prívlastok čiernej ovce rozhodcovského zboru, lebo...
„Lebo som si svoje povedal. No hlavne som sa celý čas držal vlastnej filozofie rozhodovania. Chcel som nechať futbalistov hrať, ľudia nechodia na zápasy pre to, aby videli a počuli, ako šesťdesiatkrát pisknutím preruším hru. Prišli na góly, akcie, technické parády, nie na chlapa s píšťalkou. Boli časy, keď kľúčom k dobrému hodnoteniu bol vyšší počet kariet a to nie je moja šálka kávy. Preto sa mi páči, že dnes je základná filozofia rozhodovania nechať hráčov hrať.“
Máte na konte množstvo zápasov, nakukli ste aj do európskych pohárov, ale nikdy ste neboli na listine FIFA. Nikdy. Prečo?
„Možno som mohol či mal v niektorých obdobiach spraviť viac, ale... Keď som mal na to vhodný vek aj ambíciu, bola na Slovensku silná skupina naozaj kvalitných rozhodcov. Už som spomenul Vlada Hriňáka, potom prišiel Ľubo Micheľ, nasledoval Richard Trutz, teraz je tu Ivan Kružliak. Keď som s píšťalkou začínal, mal som krásny sen: rozhodovať ligu. Dnes mám na konte 250 zápasov, moja kariéra v najvyššej súťaži trvá viac ako dvadsať rokov. Tie čísla fakt nie sú malé. Veď hej, vždy sa dá dosiahnuť viac, ale vešať sa pre to, že som nemal odznak FIFA, nebudem.“

Mali sme rozhodcovský vzor?
„Vážil som si a vážim si mnohých, ale – nech to neznie namyslene – nemal. Som Mišo Smolák.“