MONACObet liga - V Pohroní našli magnet na krásne góly. Šilhart: Keď nemám čo spraviť, rád to skúsim z diaľky

Keď nevieš čo s loptou, jednoducho vystrel. Veľmi dobre známeho futbalového klišé sa nebojí držať Filip Šilhart. A robí dobre. Keď sa do toho český legionár oprie z väčšej vzdialenosti, brankári majú obrovský problém. Odchovanec pražskej Sparty o tom všetkých presvedčil v ofenzívnej októbrovej prestrelke proti Prešovu. Zároveň napodobnil svojho kolegu Maksyma Chiminca a do Pohronia získal už druhé ocenenie pre najkrajší presný zásah v prebiehajúcom ročníku MONACObet ligy. 

Filip, ešte raz gratulácia k zisku ocenenia za najkrajší gól. Spomínate si na situáciu, ktorá k nemu viedla? 
„Samozrejme. Získali sme odrazenú loptu. Z ľavej strany sa hra otočila na pravú. Pokiaľ sa nemýlim, prihrával mi Hydara. Nemal som príliš veľa možností, kam to ďalej posúvať, takže mi nenapadlo nič, iba vystreliť. Aj so šťastím to tam padlo, za čo som veľmi rád.“ 

Nešlo o prvý presný zásah, ktorý sa vám podarilo zaznamenať z väčšej vzdialenosti...
„Pokiaľ nemám čo spraviť, rád to skúšam aj z diaľky. Nepovedal by som, že to je moja parketa, no v danej chvíli to považujem za potrebné riešenie. Teší ma, že to padá do bránky.“

Kam by ste vo svojom pomyselnom gólovom rebríčku túto trefu z hľadiska krásy zaradili? 
„Určite na prvé miesto. Jednak pre spomínanú vzdialenosť, taktiež mi to vynikajúco sadlo. Vysoko by som však radil aj zásah proti Žiline, ale tento bol lepší.“ 

Už sa vám počas kariéry podarilo získať podobné ocenenie?
„Nie, nikdy. Práve preto som ešte radšej, že to vyšlo. Chcel by som poďakovať predovšetkým rodine a všetkým fanúšikom, ktorí za mňa hlasovali. Spočiatku som jeho priebeh sledoval celkom dosť, neskôr som na to trochu zabúdal.“

Klubový pokladník od vás žiadal nejaký špeciálny príspevok do kasy? 
„(smiech) Asi niečo príde. Každopádne to tentoraz rád zaplatím.

V tomto ročníku sa doposiaľ rozdali tri tieto ocenenia a až dve putovali do Pohronia, keďže naposledy zvíťazil váš spoluhráč Maskym Chiminec. Stali ste sa u spoluhráčov v kabíne terčom zdravého podpichovania? 
„Vystihli ste to správne. Chlapci nám nič nedarujú, robia si z toho srandu. Samozrejme, všetko s rešpektom. Navzájom si to všetci prajeme.“ 

V jesennej časti súťaže ste nastrieľali štyri góly. Z individuálneho pohľadu panuje spokojnosť? 
„Vôbec nie. Mohol som ich dať ešte viac a výraznejšie pomôcť mužstvu. Je mi ľúto posledných šiestich zápasov, ktoré sme prehrali a dokonca sa nám ani raz nepodarilo skórovať. Mrzí ma to. Úvod sezóny sme mali naozaj dobrý, ale záver sme jednoducho pokazili.“ 

Pre vás ide o vôbec premiérové obdobie strávené na Slovensku. Ako s krátkym odstupom času hodnotíte rozhodnutie opustiť rodnú krajinu a upísať sa Pohroniu?
„Som za neho veľmi rád. V Sparte som toho odohral málo. Dôvera trénera je pre mňa prvoradá. Verí mi, hrávam pravidelne a zbieram slušnú minutáž. Potešilo by ma, keby sme skončili do tretieho miesta, to je mojím tímovým cieľom. Teraz to síce nevyzerá vôbec dobre, no ja verím, že sa vzchopíme. Z osobného hľadiska nemám stanovenú žiadnu gólovú métu. Proste chcem mužstvu pomôcť maximálnym možným spôsobom.“

Uzavrime to takou tematickou otázkou, pomaličky sa blížia vianočné sviatky, ako a kde ich budete tráviť? 
„S rodinou a priateľmi v Prahe. Toto obdobie mám úplne najradšej, stále si ho veľmi užijem. Tento rok nebude žiadnou výnimkou.“